Pápež pripomenul zakladateľa modernej kresťanskej archeológie De Rossiho

Vatikán 2. februára 2022 (HSP/TK KBS/RV/Foto:Screenshot Youtube)

Pri príležitosti 25. verejného stretnutia pápežských akadémií Svätý Otec v utorok 1. februára listom pripomenul 200. výročie narodenia zakladateľa modernej kresťanskej archeológie Giovanniho Battistu de Rossiho. Pri tejto príležitosti vo Vatikáne ocenili zlatou a striebornou medailou pontifikátu dva vedecké výskumy ako prejav uznania „mladým talentom, ktoré sa presadili v príslušných kultúrnych a tematických oblastiach“

Pápež František vyjadril radosť z obnovenia verejného stretnutia pápežských akadémií, pri ktorom sa udeľujú výročné ceny vedcom. Minulý rok kvôli podmienkam pandémie sa stretnutie neuskutočnilo. Súčasný 25. ročník stretnutia zorganizovali Pápežská rímska akadémia archeológie a Pápežská akadémia „Cultorum Martyrum“.

V liste predsedovi Pápežskej koordinačnej rady pre pápežské akadémie kardinálovi Gianfrancovi Ravasimu, ktorý je zároveň  predsedom Pápežskej rady pre kultúru, Svätý Otec zvlášť pripomína 200. výročie narodenia zakladateľa modernej kresťanskej archeológie Giovanniho Battistu de Rossiho.

Giovanni Battista de Rossi – zakladateľ modernej kresťanskej archeológie

„De Rossiho prácu veľmi podporoval bl. Pius IX., ktorý 6. januára 1852 zriadil Komisiu pre posvätnú archeológiu «na čo najúčinnejšiu ochranu a dohľad nad cintorínmi a starokresťanskými stavbami v Ríme a na jeho predmestiach, na vedecké vykopávky a výskum samotných cintorínov a na ochranu a uchovanie všetkého, čo sa našlo alebo odhalilo počas vykopávok».

Rímsky archeológ bol rovnako blízky Levovi XIII., ktorý ho chcel mať za hosťa v apoštolskom paláci v Castel Gandolfe počas posledného obdobia svojho života. Pápežova podpora viedla aj k tomu, že Svätá stolica získala do vlastníctva niektoré pozemky nad najdôležitejšími katakombami, aby sa tieto základné svedectvá raného kresťanstva, ktorým De Rossi venoval svoje bádania a vykopávky, uchránili pred stavebnou činnosťou.“

V tejto súvislosti Svätý Otec zdôraznil objavy spomínaného archeológa, ako napríklad mnohé hroby rímskych mučeníkov, či katakombové tunely s dodnes čitateľnými nápismi, prosbami, znakmi nábožnosti, ku ktorým sa aj dnes konajú mnohé púte. O štýle práce Giovanniho Battistu de Rossiho píše:

„Pripomeňme si tiež vášeň, s akou žil to, čo bolo pre neho skutočným povolaním: objavovať a lepšie spoznávať život prvých kresťanských komunít v Ríme, a to prostredníctvom všetkých možných prameňov, počnúc archeologickými a epigrafickými. Jeho príklad si zaslúži opätovnú propagáciu a rozvoj štúdia kresťanskej archeológie, a to nielen v odborných oblastiach, ale aj na univerzitách a ústavoch, kde sa vyučuje teológia a dejiny kresťanstva.“

Ocenenia pre bádateľov z Maďarska a Talianska

Pápež František pri tejto príležitosti ocenil výskumnú prácu Maďarskej akadémie umení (Hungarian Academy of Arts) a dve práce talianskych výskumníkov. Zlatou medailou pontifikátu ocenil archeologický výskum pevnosti Machaerus, nachádzajúcej sa nad Mŕtvym morom na jordánskom území. Výskum (The Machaerus Archaeological Excavations) viedol profesor Gyözö Vörös, člen Maďarskej akadémie umení, a publikoval ho v troch monumentálnych zväzkoch.

Na podporu archeologických štúdií o ranokresťanských pamiatkach udelil pápež František Striebornú medailu pontifikátu rovnakým dielom dvojici talianskych bádateľov: doktorovi Domenicovi Benocimu za jeho prácu „Kresťanské nápisy z oblasti I. San Callisto“ a doktorovi Gabrielemu Castigliovi za jeho monografiu „Kresťanská topografia stredného a južného Toskánska“.

V závere listu Svätý Otec akademikom a účastníkom 25. stretnutia pápežských akadémií zaželal „stále plodnejšie angažovanie sa za podporu kresťanského humanizmu“ a zveril ich pod ochranu Panny Márie, Kráľovnej mučeníkov.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.