Pápež: Oficiálne pozvime Boha do tmavých oblastí nášho života

Vatikán 3. januára 2022 (HSP/TK KBS/RV/Foto:TASR/AP – Gregorio Borgia)

V plnom znení prinášame slová pápeža Františka pred poludňajšou modlitbou v Druhú vianočnú nedeľu 2. januára. Veriacim na Námestí sv. Petra sa Svätý Otec ako zvyčajne prihovoril z okna Apoštolského paláca najprv biblickým podnetom. Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a prosbe za duše zosnulých im udelil požehnanie a pozdravil jednotlivé skupiny pútnikov

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

2. januára 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie nám ponúka krásnu vetu, ktorú sa vždy modlíme pri Anjel Pána a ktorá nám sama odhaľuje zmysel Vianoc: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Ak sa nad tým zamyslíme, tieto slová obsahujú paradox. Spájajú dve protikladné skutočnosti: Slovo a telo. „Slovo“ naznačuje, že Ježiš je večné Slovo Otca, nekonečné Slovo, ktoré existuje odvždy, pred všetkým, čo bolo stvorené; „telo“ zas naznačuje práve našu realitu, stvorenú, krehkú, obmedzenú, smrteľnú. Pred Ježišom to boli dva oddelené svety: nebo oproti zemi, nekonečné oproti konečnému, duch oproti hmote.

A v Prológu Jánovho evanjelia je ešte jeden protiklad, ďalší dvojčlen: svetlo a tmy (porov. v. 5). Ježiš je Božie svetlo, ktoré vstúpilo do temnôt sveta. Svetlo a tmy. Boh je svetlo: v ňom nie je žiadna nepriehľadnosť; v nás sú naopak mnohé temnoty. Teraz s Ježišom sa stretáva svetlo a tmy: svätosť a vina, milosť a hriech. Ježiš, Ježišovo vtelenie, je práve tým miestom stretnutia, stretnutia medzi Bohom a ľuďmi, stretnutia medzi milosťou a hriechom.

Čo chce evanjelium oznámiť týmito polaritami? Nádhernú vec: Boží spôsob konania. Tvárou v tvár našej krehkosti Pán neustupuje. Nezostáva vo svojej blaženej večnosti a vo svojom nekonečnom svetle, ale približuje sa, stáva sa telom, zostupuje do temnôt, obýva kraje, ktoré sú mu cudzie. A prečo to Boh robí? Prečo k nám zostupuje? Robí to preto, lebo sa nezmieri s tým, že môžeme zablúdiť vzdialením sa od neho, vzdialením sa od večnosti, vzdialením sa od svetla.

Toto je tým Božím dielom: prísť medzi nás. Ak sa my považujeme za nehodných, nezastaví ho to, on prichádza. Ak ho odmietame, neunaví sa nás hľadať. Ak nie sme pripravení a ochotní ho prijať, on aj tak radšej príde. A ak mu zatvoríme dvere pred nosom, on čaká. On je doslova ten Dobrý pastier. Čo je najkrajší obraz Dobrého pastiera? Slovo, ktoré sa stáva telom, aby zdieľalo náš život. Ježiš je Dobrý pastier, ktorý nás prichádza hľadať tam, kde sme: v našich problémoch, v našej biede. On tam prichádza.

Drahí bratia a sestry, často si držíme odstup od Boha, pretože si myslíme, že ho nie sme hodní z rozličných dôvodov. A to je pravda. Vianoce nás však vyzývajú, aby sme sa na veci pozreli z jeho pohľadu. Boh sa túži vteliť. Ak sa ti tvoje srdce zdá príliš znečistené zlom, ak sa ti zdá neusporiadané, prosím ťa, neuzatvor sa, neboj sa: on prichádza. Pomysli na stajňu v Betleheme. Ježiš sa narodil tam, v tej chudobe, aby ti povedal, že sa istotne nebojí navštíviť tvoje srdce, prísť prebývať do zanedbaného života. Toto je to slovo: prebývať. Prebývať je sloveso, ktoré dnes evanjelium používa na označenie tejto skutočnosti: vyjadruje úplné zdieľanie, veľkú intimitu. A to je to, čo Boh chce: chce prebývať s nami, chce prebývať v nás, nezostať vzdialený.

A ja sa pýtam seba, vás i všetkých: chceme mu urobiť miesto? Slovami áno, veď nikto nepovie: „Ja nie“. Áno. Ale konkrétne? Možno sú tu aspekty života, ktoré si držíme výlučne pre seba, alebo vnútorné miesta, do ktorých sa bojíme dať vstúpiť evanjeliu, kde nechceme postaviť Boha do stredu. Dnes vás pozývam, aby ste boli konkrétni. Ktoré sú to tie vnútorné veci, čo sa podľa mňa Bohu nepáčia? Čo je tým priestorom, ktorý si nechávam len pre seba a nechcem, aby tam prišiel Boh?

Každý z nás nech je konkrétny a odpovedzme si. „Áno, áno, chcel by som, aby Ježiš prišiel, len tohto nech sa nedotýka; ani tohto, ani toho ďalšieho…“. Každý má svoj hriech – nazvime ho menom -, a On sa z našich hriechov nevyľaká: prišiel nás uzdraviť. Aspoň mu ich dajme vidieť, nech ten hriech vidí. Buďme odvážni, povedzme: „Pane, som v tejto situácii, nechcem sa zmeniť. Ale ty, prosím, neodchádzaj príliš ďaleko.“ To je dobrá modlitba. Buďme dnes úprimní.

V týchto vianočných dňoch nám urobí dobre, ak privítame Pána práve tam. Ako? Napríklad tým, že sa zastavíme pred jasličkami, pretože ukazujú Ježiša, ktorý prichádza prebývať v kompletnom našom živote, tom konkrétnom, bežnom, kde sa nie všetko darí, kde je veľa problémov – niektoré našou vinou, iné vinou iných – a Ježiš prichádza. Vidíme tam pastierov, ktorí tvrdo pracujú, Herodesa, ktorý ohrozuje nevinných, veľkú chudobu… Ale uprostred toho všetkého, uprostred toľkých problémov – a tiež uprostred našich problémov – je tu Boh. Je tu Boh, ktorý chce s nami prebývať. A čaká, že mu predstavíme našu situáciu, to, čo prežívame.

Pred jasličkami sa teda porozprávajme s Ježišom o našich konkrétnych situáciách. Oficiálne ho pozvime do nášho života, najmä do tmavých oblastí: „Pozri sa, Pane, že tam nie je svetlo, je to tam bez elektriny, ale prosím ťa, nesiahaj na to, lebo neviem, či dokážem túto situáciu zanechať“. Hovorme jasne, konkrétne. Tie tmavé miesta, naše „vnútorné stajne“: každý z nás ich má. A bez strachu mu povedzme aj o spoločenských problémoch, o cirkevných problémoch našej doby; o osobných problémoch, aj tých najškaredších: Bohu sa páči prebývať v našej stajni.

Nech nám Božia Matka, v ktorej sa Slovo stalo telom, pomáha pestovať väčšiu dôvernosť s Pánom.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.