Pápež komentoval najmä ťažkosti, ktoré dnes prežívajú ľudia a Cirkev v Nikarague, kde bol vyhostený nuncius a zakázané procesie počas Veľkého týždňa, a kde pokračujú útoky proti biskupom a kňazom. Pápež odsúdil nedostatok rovnováhy u tých, ktorí vedú krajinu, a v súvislosti s biskupom z Matagalpy, Mons. Rolandom Álvarezom, odsúdeným na 26 rokov väzenia, dodal:

„Máme uväzneného biskupa. Je to veľmi seriózny muž, je veľmi schopný. Chcel vydať svoje svedectvo a neprijal vyhnanstvo. Je to niečo, čo nie je v súlade s tým, čo prežívame, je to, ako keby sme sem preniesli komunistickú diktatúru z roku 1917 alebo Hitlerovu diktatúru z roku 1935, akoby sme sem priniesli tých istých. Sú to surové diktatúry. Alebo, aby som použil argentínsku definíciu – guarangy (grobianstvo)“.

Keď už sa spomenula Argentína, padla aj otázka o možnej ceste pápeža do jeho rodnej krajiny. „Cesta bola naplánovaná už na december 2017,“ vysvetlil Svätý Otec a zopakoval to, čo povedal už počas letu z Iraku:

„Najprv sme chceli ísť do Čile, potom do Argentíny a Uruguaja. Taký bol plán. Čo sa však stalo? Práve vtedy boli voľby. Takže sme museli presunúť cestu do Čile na december a potom by sme mohli ísť do Argentíny a Uruguaja v januári. V januári tam nenájdeš ani mačku… Potom sa program zmenil a šlo sa do Čile a Peru. A Argentínu a Uruguaj sme nechali na neskôr… V žiadnom prípade tam neodmietam ísť. Cesta bola naplánovaná. Som otvorený tejto príležitosti… Chcem ísť do Argentíny.“

Pápež František potom hovoril o Venezuele, kde vidí záblesk nádeje, že režim sa môže zmeniť a dodal: „Myslím si to, pretože sú to historické okolnosti, ktoré ich prinútia zmeniť spôsob dialógu… Nikdy nezatváram dvere pred možnými riešeniami. Práve naopak, povzbudzujem ich“.

Pápež bol v otázke riešenia vojny na Ukrajine opatrnejší, keď povedal:

„Všetci sa o to usilujú. Všetci na tom pracujú. Módí (indický premiér, pozn. red.) môže niečo urobiť, tak neviem. Viem však, že je niekoľko predstaviteľov vlád, ktorí sa hýbu. Existuje izraelská skupina, ktorá sa urobila dobré kroky. Ale nevieme, k čomu to povedie“.

Homosexuáli, znovu zosobášení, ženy, celibát, to sú ďalšie témy, ktorým sa pápež venoval v rozhovore. V otázke prijímania homosexuálov sa Svätý Otec odvolal priamo na Ježišove slová:

„Veľká odpoveď nám bola daná Ním. Všetci. Každý vo svojom vnútri. Keď tí «ušľachtilí» nechceli ísť na hostinu, nechal sluhov ísť na križovatku, aby zavolali všetkých, dobrých, zlých, starých, mladých, deti, všetkých. Cirkev je pre všetkých. A každý rieši svoje postavenie pred Pánom so silou, ktorú má. Toto je Cirkev hriešnikov“.

„Neviem, kde je Cirkev svätých, tu sme všetci hriešnici,“ zopakoval pápež a rovnako ako pri svojej prvej ceste do Ria de Janeiro v roku 2013 dodáva:

„Kto som ja, aby som súdil človeka, ak má dobrú vôľu, však? Ježiš volá každého a každý rieši svoj vzťah s Bohom, ako môže alebo ako chce, niekedy chce a niekedy nemôže, ale Pán vždy čaká“.

Pri zmienke o ženách pápež vyzdvihol skutočnosť, že v súčasnosti ich v Cirkvi pracuje viac: je to nevyhnutný krok vpred, pretože „mačizmus je zlý. Niekedy vás celibát môže priviesť k mačizmu. Kňazovi, ktorý nevie pracovať so ženami, niečo chýba, nie je zrelý. Je to súčasť našej kultúry, nikto za to nemôže. Vždy sa to tak robilo“.

Teraz sa však situácia mení: „Ženy majú inú metodiku. Majú iný zmysel pre čas, pre čakanie, pre trpezlivosť. To neznižuje muža, sú iné. A musia sa navzájom dopĺňať“.

Práve pri celibáte v západnej Cirkvi sa pápež František pozastavil a vysvetlil: „Je to dočasný predpis… Nie je večný ako kňazská vysviacka… Na druhej strane, celibát je to vec disciplíny.“ Na otázku redaktora, či by sa prax mohla zmeniť pápež odpovedal: „Áno“.

Redaktor Hadad potom citoval 92-ročného kardinála Juliána Herranza, ktorý povedal, že zo šiestich pápežov, s ktorými spolupracoval, „možno diabol pracoval na dvoch, Pavlom VI. a Františkom, vždy na rozdelení Cirkvi a na brzdení šírenia evanjelia“. Na margo toho pápež dodal:

„Neviem posúdiť, či je to pravda alebo nie, existuje rezistencia, ale tá negatívna. Pozitívny odpor je taký, že wak robíme dobrý projekt, tak sa pozrieme na to, poďme o tom diskutovať. Zlý odpor je ten, o ktorom sa tu v súčasnosti diskutuje a ktorý ide späť a tiež hľadá zradu. Ale buď som naivný, alebo ich nepočúvam.“ (…) Tieto odpory sú zle riešené. V Cirkvi od začiatku existuje odpor. (…) Keď ma kritizujú hlava-nehlava, oceňujem to, niekedy sa mi to nepáči, ale oceňujem to“.

Preto pápež spomenul svoj sľub, ktorý dal pred tridsiatimi tromi rokmi Panne Márii Karmelskej, že nebude pozerať televíziu. Bolo to 15. júla 1990 a keď bol s komunitou pri televízii, „vysielali veci, ktoré nie sú dobré pre srdce. Nie veci hriešne, ale tie relativizmy, ktoré oslabujú srdce“. Na druhý deň pri svätej omši Panny Márie Karmelskej Svätý Otec pocítil, žeby to nemal viac pozerať. Povedal teda „dosť“, až na niekoľko krátkych výnimiek.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Vaticannews.