Bratislava 26. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Richard Drew)
Lídri štátov Organizácie spojených národov počas Samitu budúcnosti v dňoch 22.-23.9.2024 prijali Pakt o budúcnosti. Akú budúcnosť nám lídri schválili?
Pakt bol prijatý 193 štátmi (konsenzom), napriek tomu, že zhromaždenie neprijalo pozmeňovací návrh Ruska, podporeného Bieloruskom, Iránom, Severnou Kóreou, Nikaraguou a Sýriou, ktorým chcelo dosiahnuť, aby OSN nemohla zasahovať do vnútorných záležitostí štátov. Pakt potvrdzuje záväzok všetkých signatárov naplniť ciele Agendy 2030. Takže všetky štáty vrátane Slovenska súhlasia s našou budúcnosťou v súlade s cieľmi tejto agendy.
Nesplniteľné záväzky a silné vyhlásenia
Pri pohľade na schválené záväzky v kontexte toho, čo sa vo svete deje a ako sa niektorí signatári vo svete momentálne správajú, nemám nijakú dôveru, že to myslia s dodržiavaním Paktu pre budúcnosť vážne. Ak štáty ignorujú a budú naďalej ignorovať záväzky v oblasti mieru a bezpečnosti ako si mám myslieť, že to v iných oblastiach bude inak?
Mám z toho celého dojem, že progresívni globalisti sa zišli, hlava každého štátu za pultom valného zhromaždenia vyslala do sveta nejaké silné posolstvo a popritom schválili tento dokument s cieľmi, ktoré ďaleko presahujú záujmy mnohých signatárov. Jeho naplnenie vidím tak, že po ďalších 6 rokoch, keď sa znova zídu a zhodnotia splnenie cieľov, skonštatujú, že je nám ľúto, ale stanovené ciele sme nesplnili a preto do roku, aby sme dosiahli bezemisný život na planéte Zem do roku 2050, budeme musieť pridať.
Na druhej strane verím, že v otázke zavedenia uhlíkovej dane na obyvateľstvo, či v boji s dezinformáciami a teda v postupnom okliešťovaní slobody slova, v globalizácii rozhodovania o verejnom zdraví, v boji s Antimikrobionálnou odolnosťou a teda rozhodovaní o tom, či nás len zavrú doma, alebo nám naordinujú nejakú „vakcínu“, tam ciele splnia. Teda ak im to dovolíme.
Čo sa týka boja s dezinformáciami, tak toho je plná príloha „Globálna digitálna dohoda“, tie totiž podľa signatárov dokumentu ohrozujú plnenie cieľov udržateľného rozvoja a teda Agendy 2030. To znamená, že vďaka dezinformáciám, ktoré „niekto“ rozširuje medzi pospolitý ľud meškáme v odstraňovaní chudoby, ohrieva sa nám planéta rýchlejšie, ako by sme chceli. Stále sa vo svete bojuje, ľudia neposlúchajú odporúčania WHO, nenechajú si dobrovoľne pichnúť nejakú tú experimentálnu slobodu znamenajúcu vakcínku, pribúdajú púšte, zvyšuje sa hladina morí, Slováci a Maďari nepodporujú vojnové úsilie kolektívneho západu na Ukrajine. Rozumiem tomu, že s tým naozaj treba niečo urobiť.
Pakt pre lepšiu budúcnosť sveta
Dokument predstavuje akčný plán na plnenie cieľov Agendu 2030 o udržateľnom rozvoji, ktorú prijalo valné zhromaždenie OSN v roku 2015 a ktorú sa aj Slovensko bez ohľadu na to, kto na Slovensku odvtedy vládol postupne implementovalo. Písali sme o tom (tu). V dokumente signatári berú na vedomie fakt, že plnenie cieľov, ku ktorým sa zaviazali pri súhlase s Agendou 2030 štáty zaviazali, nielen mešká, ale že sa v niektorých oblastiach ako napríklad odstránenie chudoby, otepľovanie planéty, zvyšovanie hladiny oceánov, naopak prehĺbili. Namiesto toho, aby ciele Agendy medzinárodné spoločenstvo prehodnotilo, aby vypočulo aj hlasy rozumu, ktoré napr. spochybňujú príčiny globálneho otepľovania a teda aj spôsoby boja s ním, rozhodli sa lídri pritvrdiť a schválili Pakt o budúcnosti, akčný plán, ktorý má štátom naprieč planétou pomôcť ciele Agendy naplniť. Dokument opatrenia rozdeľuje do 5 samostatných oblastí:
– Udržateľný rozvoj a financovanie rozvoja,
– Medzinárodný mier a bezpečnosť,
– Veda, technológie a inovácie a digitálna spolupráca,
– Mládež a budúce generácie a
– Transformácia globálneho riadenia.
K dokumentu sú priložené 2 samostatné prílohy: Globálna digitálna dohoda a Deklarácia o budúcich generáciách. Tie si zasluhujú samostatnú pozornosť, nakoľko ciele pôvodnej Agendy 2030 rozširujú o nové oblasti: digitalizácia, umelá inteligencia a záväzky voči generáciám, čo prídu po nás.
Štáty (OSN) si od prijatého dokumentu sľubujú, že vďaka rýchlemu technologickému vývoju môže byť budúcnosť ľudí na planéte lepšia, pokojnejšia a prosperujúcejšia. Jeho ambíciou je zvládnuť riziká a využiť príležitosti, ktoré prináša rýchlo meniaci sa prepojený svet, v ktorom žijeme. Ľudstvo vníma ako globálne spoločenstvo, ktoré môže spoločným úsilím dosiahnuť bezpečnejšiu, mierovejšiu, spravodlivejšiu, rovnejšiu, inkluzívnejšiu, udržateľnejšiu a prosperujúcu budúcnosť.
Podľa technológov lepšieho sveta musíme zvýšiť financovanie rozvoja a klímy, oslobodiť ľudí od tyranie chudoby a postaviť planétu a najchudobnejších do centra všetkého, čo robíme. Máme za sebou polovicu obdobia plnenia cieľov Agendy 2030 a s ich plnením meškáme. Nedarí sa nám plniť ciele v oblasti financovania, kde do spoločnej lepšej budúcnosti investujeme málo. Nezvládame brzdiť otepľovanie planéty.
Naplnenie akčného plánu si podľa jeho autorov vyžaduje obnovenie medzinárodnej spolupráce založenej na dodržiavaní medzinárodného práva.
Akými prostriedkami chce OSN dosiahnuť, aby medzinárodné právo, ktoré je dnes v troskách rešpektovali aj tí, ktorí najviac bazírujú na tom, aby ho rešpektovali iní? Ako chce vnútiť dodržiavanie medzinárodného práva USA, Izraelu, Veľkej Británii, Francúzku, Číne, Rusku, či Turecku? Dnes sa OSN dokáže len mlčky prizerať na to, čo sa deje na Blízkom východe, na Ukrajine, v Sýrii, či v Afrike. Demokratická vláda v Gruzinsku prijíma zákony v súlade so svojim volebným programom na ochranu svojej suverenity, na obmedzenie subverzie a cudzích vplyvových organizácií a čelí sankciám zo strany USA ako aj EÚ, čím ukazujú ako si rešpekt k medzinárodnému právu predstavujú.
Asi najskloňovanejším slovom v dokumente je slovo „inklúzia“. Na 66 stranách schváleného dokumentu sa vyskytuje 81 krát. Podľa autorov dokumentu inkluzívne musí byť všetko a keď nie je, tak je to v rozpore s Agendou 2030.
Pripravte sa na inkluzívny svet, inštitúcie, spoločnosti, agropotravinárske systémy, medzinárodná daňová spolupráca, finančné mechanizmy, industrializácia, obchodný systém, vzdelávací systém, multilaterálny systém, medzivládny proces, účasť na samitoch, dialóg, prístup, riadenie na všetkých úrovniach. Našu budúcnosť spájajú s inkluzívnym: prístupom k vzdelávaniu, ekonomickým rastom. Podporou inklúzie dosiahneme rovnaký prístup k spravodlivosti, ochranu občianskeho priestoru a presadíme ľudské práva pre všetkých. Do budúcna zabezpečíme inkluzívny prístup pri zapojení mládeže na rozhodovacom procese. Inkluzívna politická stratégia bude zabezpečovať operácie na presadzovanie a udržiavanie mieru vo svete. Čaká nás inkluzívna digitálna budúcnosť v inkluzívnom prostredí vedeckého a technologického vývoja. Podporované bude inkluzívne a účinné zapojenie mladých ľudí do príslušných medzivládnych orgánov a procesov OSN. Aj Súčasnú bezpečnostnú OSN čaká transformácia na inkluzívnu BR OSN. Inkluzívnejší má byť aj proces voľby generálneho tajomníka OSN ako aj voľba, či menovanie vedúcich predstaviteľov výkonných orgánov OSN, ale aj zapojenie mimovládok s poradným štatútom pri Hospodárskej a sociálnej rade do činnosti rady. Počíta sa s prínosom inklúzie v digitálnej ekonomike. Digitálna budúcnosť je pre autorov dokumentu spojená s inkluzívnym digitálnym: priestorom, verejnými službami, verejná infraštruktúrou, transformáciou, inováciami, inklúziou, s platformami digitálnej spolupráce. Inkluzívne mechanizmy zabezpečia dôveryhodný tok údajov medzi krajinami. V krátkom čase môžeme očakávať inkluzívne posúdenie potenciálneho vplyvu, príležitostí a rizík systémov umelej inteligencie na udržateľný rozvoj a blahobyt a práva jednotlivcov. K inkluzívnemu rastu bude prispievať pravidelná a regulovaná migrácia medzi krajinami. Lídri požadujú zvolanie inkluzívneho plenárneho zasadnutia Valného zhromaždenia na vysokej úrovni o budúcich generáciách.
V prípade že si do vyššie uvedeného inkluzívneho slovníka doplníte ešte prídavné mená udržateľný, spravodlivý, rovnocenný, rodovo vyvážený, transparentný, získate celistvý obraz o našich krajších zajtrajškoch, ktoré pre nás v rámci akčného plánu na splnenie cieľov Agendy 2030 progresívni globalisti pripravili.
Udržateľný rozvoj a financovanie rozvoja
Pri čítaní samotných názvov opatrení k zabezpečeniu udržateľného rozvoja a jeho financovania má človek pocit, akoby čítal výstup z nejakého zjazdu KSČ v 80.tych rokoch minulého storočia. Napr.:
Prijmeme odvážne, ambiciózne, urýchlené, spravodlivé a transformačné opatrenia na implementáciu Agendy 2030, Odstránenie chudoby bude našou prioritou, Skoncujeme s hladom a odstránime potravinovú neistotu a všetky formy podvýživy. Dosiahneme rodovú rovnosť a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat ako rozhodujúci príspevok k pokroku vo všetkých cieľoch a úlohách trvalo udržateľného rozvoja.
Nie je to inak s formuláciami ani v iných oblastiach. Je zrejmé, že dokument písali rovnako nastavení progresívni globalisti, ktorí písali progresívne ciele Agendy 2030. Ako aj tí, čo následne ciele Agendy pretavili do Layenovej Európskej zelenej dohody pre oblasť klímy a ochrany životného prostredia. Smernice písané ich rukou momentálne členské štáty transponujú do národných legislatív.
Rozdiely vo financovaní cieľov udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách by malo pomôcť vyrovnať naplnenie záväzku, ktorý si dali rozvinuté krajiny, teda predpokladám, že aj my a to poskytnutím pomoci 0,7 % HDP na rozvojovú pomoc a 0,20 % na rozvojovú pomoc pre najmenej rozvinuté krajiny.
Rozvojová pomoc poskytovaná napríklad krajinám Afriky je predmetom korupcie, väčšina sa rozkradne a nedostane k potrebným. Viac by sme týmto krajinám pomohli, keby sme ich nevykrádali, keby sme v týchto krajinách nezneužívali detskú prácu na získavanie lacných surovín. Aj v africkom Mali už prišli na to, že pomoc západu s islamským terorizmom znamená jeho nárast.
Investíciu do ľudí, aby sme ukončili chudobu a posilnili dôveru a sociálnu súdržnosť si predstavujú autori paktu aj tak, že nelegálna migrácia bude pokračovať, len sa zmení na riadenú, pravidelnú a bezpečnú.
Strašiakom, na ktorom je „celosvetový vedecký konsenzus“, sú klimatické zmeny a potreba opatrení, na spomalenie globálneho otepľovania. Lídrom už nestačí udržanie nárastu teploty pod 2 °C, čo je záväzok Parížskej klimatickej dohody. Chcú ísť ďalej a rozhodli sa udržať nárast priemernej globálnej teploty o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou dobou. K tomu si pridajte uznanie potreby hlbokého, rýchleho, a trvalého zníženia emisií skleníkových plynov, aby sa do roku 2050 dosiahla nulová čistá emisia v súlade s vedeckými poznatkami, urýchlenie znižovania emisií z cestnej dopravy na rôznych cestách. Zníženie emisií sa má dotknúť všetkých sektorov, všetkých kategórií skleníkových plynov. Ešte niekto dúfa, že budú prehodnocované ciele Green dealu a že nám nezavedú emisné povolenky na bežný život?
Rovnako je to aj s opatreniami na obnovu prírody, zdravia, proti zvyšovaniu hladiny morí, strate biodiverzity, znečisteniu, nedostatku vody, povodniam, dezertifikácii, degradácie pôdy, suchu, odlesňovaniu a piesočným a prachovým búrkam atdˇ… Všetko bude pokračovať a keďže meškáme, tak vo väčšej intenzite.
Medzinárodný mier a bezpečnosť
Na pozadí všetkých prebiehajúcich vojnových konfliktov vo svete, nech už je agresorom ktokoľvek, všetci lídri, vrátane tých, ktorých vojská sa bránia na území iného zvrchovaného štátu sa podpísali pod toto:
Opätovne zdôrazňujeme, že plne rešpektujeme zvrchovanú rovnosť všetkých členských štátov, zásady rovnakých práv a sebaurčenia národov a našu povinnosť zdržať sa hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu, náš záväzok riešiť medzinárodné spory mierovými prostriedkami.
Necháme Izrael pri útoku na Hizbaláh beztrestne vyhodiť do vzduchu elektronické zariadenia v rukách nevinných Libanončanov, vrátane detí a na druhej strane sa aj Izrael podpíše pod záväzok, že budeme chrániť všetkých civilistov v ozbrojenom konflikte. A okrem toho aj Izrael po tom, čo predvádza už rok v rámci práva na obranu v Gaze, čo najdôraznejšie odsudzuje ničivý vplyv ozbrojených konfliktov na civilné obyvateľstvo. A súhlasí, že genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane úmyselných útokov na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru sú podľa medzinárodného práva zakázané. Keby rovnakým tempom „šetrilo“ Rusko civilné obyvateľstvo počas ŠVO na Ukrajine, tak už na Ukrajine civilisti ani nie sú. Tým netvrdím, že vojnu na Ukrajine nesprevádzajú aj obete na strane civilistov, či detí a vojenské straty nie sú brutálne.
Mám si myslieť, že USA, Izrael, Rusko, ktoré rovnako podpísali záväzok zdvojnásobiť úsilie o ukončenie beztrestnosti a zabezpečenie zodpovednosti za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva vrátane genocídy, vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti ako aj záväzok plniť svoju povinnosť dodržiavať rozhodnutia a zachovávať mandát Medzinárodného súdneho dvora vo všetkých prípadoch, v ktorých je náš štát stranou; že sa podvolia rozhodnutiam medzinárodného trestného tribunálu o páchaní vojnových zločinov, či genocíde a nebudú sa sudcom vyhrážať likvidáciou?
Lídri sa zaviazali, že budú presadzovať svet bez jadrových zbraní. Tak sa pýtam, ako by dnes vyzeralo Rusko, keby jadrovými zbraňami nedisponovalo? Napriek tomu, že si signatári dokumentu uvedomujú, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť, nerešpektovaním bezpečnostných záujmov Ruska vedú svet k jadrovému armagedonu.
Dezinformácie, klamlivé informácie, nenávistné prejavy a obsah podnecujúci k ubližovaniu vrátane obsahu šíreného prostredníctvom digitálnych platforiem sú podľa signatárov dokumentu rizikom pre udržanie mieru. A hoci tvrdia, že je potrebné rešpektovať právo na slobodu prejavu, jej okliešťovanie, regulácia, rozumej cenzúra, najmä v digitálnom prostredí, bude pokračovať.
Veda, technológie a inovácie a digitálna spolupráca
Nemám dobrý pocit, keď vidím odhodlanie lídrov štátov podporovať otvorené technológie, otvorenú vedu a otvorené inovácie a know-how. Stačí, že dnes máme v uliciach „otvorenú kultúru“.
Podľa signatárov veda, technológie a inovácie budú v budúcnosti zabezpečovať ľudské práva, rodovú rovnosť. Bude potrebné riešiť rodovo podmienené násilie, ktoré na tejto pôde vzniká.
K Paktu o budúcnosti je pripojená Globálna digitálna dohoda, ktorá definuje samostatne záväzky signatárov dokumentu v oblasti digitalizácie a umelej inteligencie.
Mládež a budúce generácie
Architekti budúcnosti našich detí myslia aj na ich zdravie, keď ich cieľom je okrem iného zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia mali najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia vrátane očkovania a vakcinácie a sexuálneho a reprodukčného zdravia.
Smutné je, že svet sa dodnes nevysporiadal s nútenou prácou, moderným otroctvom a obchodovaním s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi a detskou prácou, mrzačením ženských pohlavných orgánov a detskými, skorými a nútenými manželstvami.
Pozitívne hodnotím záväzok lídrov štátov posilňovať medzigeneračné partnerstvá a solidaritu medzi generáciami podporovaním príležitostí na dobrovoľnú, konštruktívnu a pravidelnú interakciu medzi mladými a staršími osobami v ich rodinách, na pracoviskách a v spoločnosti ako celku.
Signatári by radi videli mladých ľudí pracovať v orgánoch OSN, ako aj v národných delegáciách.
K Paktu pre budúcnosť lídri pripojili Deklaráciu o budúcich generáciách, ktorá podrobne opisuje naše záväzky štátov voči budúcim generáciám.
Transformácia globálneho riadenia
Bezpečnostná rada (BR) by sa mala vyrovnať s historickým dlhom voči Afrike a ďalším regiónom, ktoré v nej dnes svoje zastúpenie nemajú. Lídri prejavili ochotu diskutovať o práve veta stálych členov BR.
Môžeme očakávať, že budúcim Generálnym tajomníkom bude žena. Ak ho chceme mať zo Slovenska, väčšiu šancu na zvolenie bude mať žena, lebo aj Valné zhromaždenie trpí komplexom rodovej nevyváženosti a historickej krivdy, nakoľko žena ešte Generálny tajomníkom nebola.
Už dnes máme na pôde OSN Komisiu pre budovanie mieru. Kde sú jej iniciatívy, aby sa obnovil mier na Ukrajine, vytvoril nový bezpečnostný systém v Európe, ktorý nebude namierený proti Ruskej federácii? Ako prispieva ku korigovaniu súčasného presadzovania práva na obranu Izraelom, ktoré nevedie k mieru, ale naopak k rozšíreniu vojenského konfliktu už aj na Libanom?
Trojské kone (rozumej mimovládky zapojené do presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetkých) na vykonávanie subverzie v štátoch pod kontrolou musia byť chránené pred akoukoľvek formou zastrašovania a represií, a to online aj offline.
Zadlženým krajinám sa bude pomáhať prekonať problémy so splácaním dlhu, jeho reštrukturalizáciou prípadne odpustením jeho časti. Ale len v tom prípade, že krajina bude plniť záväzky Agendy 2030.
Nové úvery pôjdu len na zabezpečenie Agendy udržateľného rozvoja, boj s klimatickými zmenami. Na podporu adaptácie a zavádzania a rozvoja obnoviteľných, nízkoemisných a bezemisných technológií a technológií energetickej účinnosti. V prípade, že bojovníčka voči jadru v EK stopne využívanie jadra z titulu dosiahnutia bezemisnej EU, tak nebude z čoho budovanie nových jadrových elektrární, či rozširovanie pôvodných o nové bloky, na Slovensku financovať.