Recep Tayyip Erdogan začne ďalších päť rokov vo funkcii tureckého prezidenta po víťazstve v rozporuplných voľbách, ktoré v istom momente zrejme ohrozovali jeho moc.

Podľa predbežných oficiálnych výsledkov tureckej Najvyššej volebnej rady zvíťazil 69-ročný Erdogan, ktorý dominuje politike svojej krajiny už dve desaťročia, v druhom kole volieb v pomere 52 % ku 48 %, pričom bolo spočítaných viac ako 99 % hlasovacích schránok, a porazil tak opozičného kandidáta Kemala Kılıçdaroğlua.

Erdoğan vyhlásil víťazstvo pred svojou rezidenciou v Istanbule a pred prejavom zaspieval svoju predvolebnú pieseň. “Ďakujem nášmu národu, ktorý nám zveril zodpovednosť opäť vládnuť ďalších päť rokov,” povedal.

“Otvorili sme dvere tureckého storočia bez toho, aby sme ohrozili našu demokraciu, rozvoj a naše ciele,” dodal.

Triumfujúci prezident pokračoval v taktike svojej kampane zameranej na ľudí LGBTQ+. “Môže sa LGBT infiltrovať do AK Party alebo iných členov Ľudovej aliancie [širšia koalícia podporujúca Erdogana]? Rodina je pre nás posvätná,” povedal.

Erdoğanovi stúpenci oslavovali v uliciach veľkých tureckých miest a obcí. Desaťtisíce ľudí sa neskôr v noci zhromaždili v Ankare pri paláci, aby si opäť vypočuli jeho prejav.

Vďaka postaveniu Turecka ako kľúčovej mocnosti NATO na križovatke Európy a Blízkeho východu sa voľby stali jedným z najostrejšie sledovaných politických súbojov na svete v tomto roku. Erdogan, ktorý sa vydáva na cestu do ďalšieho päťročného funkčného obdobia, je v silnej pozícii, ktorá mu umožňuje ovplyvniť nielen budúce smerovanie demokracie v 85-miliónovej krajine, ale aj formovanie politiky v regióne a mimo neho.

Kľúčová úloha Turecka pri vyjednávaní dohody o dodávkach obilia v Čiernom mori, ktorá umožnila Ukrajine obnoviť dodávky pšenice do hladného sveta, zdôrazňuje Erdoğanov vplyv na medzinárodné záležitosti. Medzi vedúcimi predstaviteľmi NATO je zriedkavý tým, že udržiava dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, a to aj po invázii Moskvy na Ukrajinu.

V nedeľu večer boli Putin a francúzsky líder Emmanuel Macron medzi tými, ktorí zablahoželali Erdoğanovi k víťazstvu. Putin povedal Erdoganovi, že výsledok je “prirodzeným výsledkom vašej nezištnej práce” a “jasným dôkazom”, že voliči podporili “nezávislú zahraničnú politiku” Turecka. Svoju gratuláciu pohotovo vyslovil aj americký prezident Joe Biden. “Teším sa na ďalšiu spoluprácu ako spojenci NATO v bilaterálnych otázkach a spoločných globálnych výzvach,” napísal Biden na Twitteri.

Horká kampaň

Erdoganovo víťazstvo nasledovalo po tvrdej a ostrej kampani, v ktorej obvinil svojho súpera z napojenia na terorizmus a tvrdil, že ak sa k moci dostane opozičná aliancia šiestich strán, krajine hrozí chaos.

Erdogan vládne Turecku od roku 2003, najprv ako premiér a potom ako prezident, a voľby boli všeobecne vnímané ako rozhodujúci moment pre krajinu.

Erdoganovi priaznivci tvrdia, že krajinu posilnil, ale jeho kritici tvrdia, že jeho autoritársky prístup k moci fatálne podkopáva tureckú demokraciu.

Kılıçdaroğlu vo svojom povolebnom prejave uviedol, že to bol “najnespravodlivejší volebný proces za posledné roky”.

“Všetky zdroje štátu boli mobilizované pre jednu politickú stranu. Boli rozložené na nohy jedného človeka,” povedal. Opozičný kandidát nenaznačil, že by plánoval odstúpiť, a dodal, že boj bude pokračovať.

Erdoğan sa vysmieval svojmu súperovi a povedal: “Čau, čau, čau Kemal.”

Na rozdiel od predchádzajúcich volieb, v ktorých prezident a jeho islamisticky orientovaná strana AK ľahko porazili svojich sekulárnych súperov, Erdoğan do tohtoročných májových volieb vstupoval s odstupom. Ale 14. mája sa vzoprel prieskumom a v prvom kole mu chýbala len tesná väčšina hlasov, čo vyvolalo nedeľné druhé kolo volieb.

Jeho kampaň za znovuzvolenie sa musela vyrovnať s hospodárskymi problémami, ako je bolestivo vysoká inflácia – v súčasnosti 43 % – a slabá mena, ako aj s dedičstvom februárového ničivého zemetrasenia. Pri tejto katastrofe zahynulo najmenej 50 000 ľudí a vláda bola kritizovaná za zlé stavebné normy a pomalú reakciu.

Erdoğanove výsledky v prvom kole volieb 14. mája mu však priniesli náskok piatich percentuálnych bodov pred Kılıçdaroğluom a len niekoľko sto tisíc hlasov chýbalo k získaniu absolútnej väčšiny.

Opozičný kandidát potom prešiel na nacionalistickejší postoj a sľúbil deportovať milióny Sýrčanov a Afgancov, ale tento krok sa nakoniec ukázal ako neúspešný. Sinan Oğan, nacionalistický kandidát, ktorý v prvom kole získal 5 percent, potom podporil Erdoğana, nie Kılıçdaroğlua.

Politickí analytici tvrdia, že Erdoğanovo víťazstvo poukazuje na polarizáciu tureckej spoločnosti, najmä na rozpory medzi islamistami a sekularistami. Zatiaľ čo veľká časť tureckého pobrežia, veľké mestá a prevažne kurdský juhovýchod hlasovali za Kılıçdaroğlua, v centre krajiny sa výrazne preferoval Erdoğan.

Stúpenci opozície tiež tvrdia, že voľby odzrkadlili Erdoğanovo uchopenie moci, vrátane jeho takmer úplného vplyvu na médiá v krajine, ktoré sú do veľkej miery kontrolované skupinami priateľskými voči vládnej strane.

Po tom, ako Kılıçdaroğluovu kandidatúru podporila hlavná turecká prokurdská strana, Erdoğan obvinil svojho súpera zo spojenectva s kurdskými teroristami a v posledných dňoch kampane ukázal na svoju obhajobu zmanipulované video.