Otvorený list ministrovi školstva Druckerovi

Bratislava 24. júna 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Vážený pán minister, náhodou sa mi dostala do rúk publikácia NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – ZOZNÁMME SA, ktorú roku 2020 vydal Štátny pedagogický ústav, teda inštitúcia Slovenskej republiky spadajúca pod Váš rezort

Zámer zadávateľa bol určite chvályhodný – oboznámiť našich žiakov v základných školách s občanmi inej národnosti, ktorí žijú spolu s nami na území nášho štátu a podľa Preambuly Ústavy sú spolu so slovenských národom tvorcami nášho štátu – Slovenskej republiky. Som však presvedčený, že všetky tvrdenia v takýchto publikáciách musia byť čo najviac zobjektivizované, musia byť v súlade s historickými faktami, a nemali by prezentovať naratívy, ktoré sa vytvorili s cieľmi poškodiť slovenský národ alebo s cieľom siahnuť na územnú celistvosť Slovenska. Z tohto pohľadu som prekvapený, že štátna inštitúcia Slovenskej republiky vydá materiál, v ktorom sa nezohľadňujú výsledky slovenskej vedy, najmä historickej i skutočnosti, ktoré sa na Slovensku považujú za všeobecne platné. Zaradenie niektorých ilustrácií alebo tabuliek do publikácie sú z tohto pohľadu málo pochopiteľné.

Napr. nie je mi jasné, prečo zaradili zostavovatelia do publikácie mapu zo štúdie o štruktúre obyvateľstva Uhorska z r. 1851, kde je odborníkovi hneď na prvý pohľad jasné, že autori mapy zarátali medzi Rusínov všetkých gréckokatolíkov na východnom Slovensku. Pritom najpreukáznejšou štatistikou Uhorska o národnostnom zložení krajiny je štatistika z r. 1880, ktorá je takmer totožná (v národnostnom zložení obyvateľstva) s česko-slovenskou štatistikou z r. 1930. Použitie tejto štúdie sa mi zdá čisto manipulatívne s cieľom ukázať Slovensko ako územie, na ktorom sú Slováci len jedným z mnohých. Rovnako manipulatívne sa mi zdá uvedenie štatistiky zo sčítania obyvateľov z roku 2011 bez údaja, že cca 7% obyvateľov neuviedlo svoju národnosť. Preto by bolo vhodné uviesť viaceré sčítania (2001 i dnes už 2021), aby sa národnostné zloženie ukázalo v svojej dynamike.

Neakceptovateľné na celej publikácii je však to, že v niektorých statiach sa uvádzajú protislovenské, nebojím sa povedať šovinistické naratívy. Nebudem rozvádzať napr. pohľad na maďarské dejiny do roku 1918. Na tento pohľad majú nárok, hoci neviem či dostatočne učíme naše staršie dejiny našich žiakov, aby nepodľahli cudzím výkladom. Nemôžem však súhlasiť s tvrdeniami z novších dejín, ktoré zjavne nie sú pravdivé a vykladajú fakty podľa skreslených údajov, alebo ich vykladajú z pozície agresora proti slovenskej územnej celistvosti. tak napr. nie je pravda, že na Slovensku bolo roku 1918 30% Maďarov, lebo tento údaj je zo štatistiky z r. 1910, ktorú okrem Maďarov nikto neberie vážne. Ako sa takýto údaj môže vyskytnúť v oficiálnej publikácii ŠPÚ mi je záhadou. Ale protestovať musím proti tvrdeniu, že južné Slovensko a Podkarpatská Rus boli Viedenskou arbitrážou roku 1938 vrátené Maďarsku. Je to čistý blud. Viedenská arbitráž ako súčasť Mníchova bola vyhlásené za nulitnú, takže južné Slovensko a južná časť Podkarpatskej Rusi boli okupované horthyovským Maďarskom na základe bezprávneho aktu a Podkarpatská Rus bola okupovaná až v marci 1939. Výklad postavenia Maďarov v r. 1945 – 1949 v publikácii je rovnako neakceptovateľný, lebo zabúda na vyčíňanie horthyovcov nielen proti Slovákom, ale aj maďarským antifašistom.

V rozpore so skutočnosťou je aj naratív o prítomnosti východoslovanského (rusínskeho) obyvateľstva na východnom Slovensku. Ich prítomnosť na tomto území súvisí s valašskou kolonizáciou, nie ako to vysvetľujú autori.

Úplne som prekvapený s použitím poľského naratívu, ktorý vznikol cca pred 120 rokmi s cieľom napomôcť maďarizácii a neskôr na zdôvodnenie poľských nárokov na slovenské územie, pri opisovaní poľskej menšiny. Slovenskí historici a lingvisti (A. Miškovič, J. Stanislav, J. Beňko a ďalší) jasne preukázali, že územia až po severnú hranicu Slovenska boli osídlené z juhu, teda Slovákmi, že žiadne osídľovanie Poliakmi na severe Slovenska neexistovalo. Rovnako dokázali, že dialekt tzv. Goralov rovnako na Slovensku i v Podhalí je typický prechodný dialekt medzi dvoma príbuznými etnickými spoločenstvami a že v takom prípade treba zohľadňovať etnické vedomie spoločenstva. A to bolo a je na Slovensku na celej hranici s Poľskom jednoznačne slovenské. Podsúvanie, že tzv. Gorali nie sú Slováci, ale neuvedomelí Poliaci je v publikácii štátnej inštitúcie absolútne neprijateľné, najmä, keď si uvedomíme, koľko si Slováci na severnej Orave a Spiši vytrpeli za to, keď im do hlavy, často pažbami vtĺkali, že nie sú Slováci, ale Poliaci.

Pán minister, žiadam Vás o stiahnutie tejto publikácie a jej prepracovanie na základe skutočnosti, nie na základe protislovenských naratívov niektorých predstaviteľov národnostných menšín. Takáto publikácie vyžaduje dôslednú recenziu orgánmi na to určenými. Ináč sa nestane pomôckou pri vytváraní harmonických vzťahov medzi menšinami, ale ich hrobárom.

PhDr. Anton Hrnko, CSc.

Prečítajte si tiež:

• Drucker a Bek sa dohodli na spolupráci, disponujú takmer totožnými výzvami
• Tvorivé myslenie slovenských žiakov je pod priemerom OECD