Bratislava 26. apríla 2024 (HSP/Foto:screenshot youtube)
Tento týždeň sme zaznamenávane „čierny štvrtok“ pre slovenské verejnoprávne médiá…
Ešte v stredu večer na mítingu Progresívneho Slovenska (tzv. „Sit down“ formát) v Košiciach perlila Veronika Cifrová Ostrihoňová vo veci plánovaných zmien verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Bývalá moderátorka RTVS, ktorá si svoju „apolitickosť“ rozmyslela priam zo dňa na deň, keď ohlásila vstup do PS, teraz vyjadruje svoje obavy, že verejnoprávnosť RTVS bude „unesená“.
„Za Ľuboša Machaja sa tam diali pozitívne veci, k lepšiemu,“ tvrdí Ostrihoňová (celý záznam z mítingu tu). „Aj spravodajstvo sa profesionalizovalo, aj relácie … boli rôznorodé… a mali slobodu tvoriť…“
A tak ďalej, a tak podobne – známa pesnička opozičných politikov a mainstreamových médií.
Nuž a v rámci „ochrany médií“ (jej výraz) hovorí, že do budúcna „treba byť v strehu“. Taktiež vopred predikuje, že slobodná tvorba sa dočká obmedzení (V Denníku N dokonca bijú na poplach, že nová STVR sa stane rovno „slúžkou vládnej moci“). A hoci ministerka Šimkovičová avizovala, že nový zákon bude v úplnom súlade s normami Európskej Únie, Ostrihoňová sa spolieha, že práve odtiaľ by mohla prísť kritická odozva. Takisto spomína, že by bolo vhodné akýmsi spôsobom regulovať sociálne siete a ich algoritmy. Vraj aby sa predišlo vplyvom „hybridnej vojny“ na slobodné voľby. Kto určí, čo je dezinformácia, nešpecifikuje.
„Vieme tlačiť na platformy,“ hovorí Ostrihoňová.
Takto si teda predstavuje slobodu slova? Vypínaním facebookových účtov intelektuálov ako je Ľuboš Blaha? Pretože nespievajú správnu pesničku? A dáme vypnúť aj celé webové médiá, ako to bolo za bývalej vlády s Hlavnými správami a Hlavným denníkom?
Mimochodom, je zaujímavé pozorovať, k akému stupňu regulácie členských štátov sa EÚ posunula od svojho pôvodného účelu hospodárskej spolupráce…
Ktoré skrutky nám ešte bude chcieť centrálne vedenie Európy pritiahnuť?
Premiér Robert Fico by rád videl nový zákon o rozhlase a televízii schválený v júni. S novým projektom radikálne nesúhlasí časť zamestnancov RTVS a mainstreamových médií. Vo štvrtok bola dokonca najpopulárnejšia farba v budove Slovenského rozhlasu a v kanceláriách Denníku N symbolická čierna.
Lukáš Machala, generálny riaditeľ služobného útvaru rezortu kultúry túto aktivitu kritizoval. Vraj ak sa chcú novinári politicky angažovať, majú vstúpiť do politiky…
Súčasný riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj skončí zároveň s nástupom nového zákona do platnosti. Jeho prijatiu bude napokon prechádzať štandardný legislatívny proces namiesto skráteného. O voľbu nového riaditeľa objektívnosť v novom modeli STVR sa má postarať tzv. „kontrolná rada“. Podľa denníka SME svojim rozhodnutím o prijatí návrhu zákona vystavila vláda verejnoprávnym médiám „úmrtný list“.
Všetci kričia: Čierny štvrtok!
Je však avizovaná zmena RTVS naozaj dôvod na smútočnú procesiu? Pozrime sa na vec z hľadiska bežného príjemcu jej vysielania.
Robert Fico uvádza ako jeden z dôvodov zmien v RTVS jej neobjektívnosť. Čo presne má na mysli, môžeme veľmi ľahko ilustrovať na konkrétnom prípade štýlom pars pro toto (jedna časť, ktorá vypovedá za celok). Zoberme si citlivú tému – vojna na Ukrajine. Ako nás o nej informuje RTVS? Dostávajú sa na obrazovku, a teda do domácností obyvateľov Slovenskej republiky, mediálne výstupy z oboch strán konfliktu? Vídame, resp. počúvame aj zástupcov Ruskej federácie?
Odhliadnime teraz od prežutej frázy, že „agresor je jasný“. Nemá azda slovenský občan právo na všestranný prehľad o dianí?
A týka sa to nielen nášho suseda, ale aj ďalších oblastí sveta, či domácich udalostí. Pretože akonáhle niekto z koaličných politikov začal v nedeľnej debate podávať pohľad na situáciu mimo ústredný, mainstreamom a opozíciou hýčkaný naratív, moderátori mu začali skákať do reči so slovami, že šíri ruskú propagandu…
Ako si toto môže dovoliť moderátor verejnoprávnej televízie?
Príjemca (divák či poslucháč) publicistickej relácie má právo na objektívne informovanie, teda na pohľad všetkých zúčastnených strán konfliktu. Úsudok si už spraví sám.
Iná otázka: Koľkokrát boli v správach RTVS odvysielané stanoviská alebo aspoň časť záznamu z tlačovej konferencie ruského ministerstva zahraničných vecí?
Ako si má občan utvoriť relevantný názor o veci, ku ktorej dostáva informácie z jedného jediného zdroja?
Takýto výlučný prístup sa ako červená niť vinie aj naprieč mediálnym mainstreamom. Evidentné to bolo už počas pandémie, keď boli odborníci s iným, než ústredne protežovaným názorom na COVID odstrihávaní od verejnosti, prípadne rovno označovaný za hoaxerov, alebo ešte lepšie – dezolátov.
Toxické ovzdušie jednostrannosti, resp. akéhosi „statočného aktivizmu“, ktoré vytvoril mainstream, nakazilo aj verejnoprávne médiá. Redaktorka RTVS Katarín Vítková napríklad na stretnutí premiérov V4 zaútočila na Roberta Fica hodnotiacou a zároveň sugestívnou otázkou o tom, či kvôli svojim prejavom na tému Ukrajiny nestratí dôveru svojich partnerov.
Ďalšia vec: Ktokoľvek spochybňoval masové testovanie, vakcináciu, alebo ktokoľvek išiel do problematiky vojny na Ukrajine a jej príčin hlbšie do minulosti, bol označkovaný a vysmievaný, prípadne rovno umlčaný.
Spomeňme len vysokoškolského pedagóga, docenta Eduarda Chmelára – nedávno o ňom herec Richard Stanke na drzovku povedal v debate periodika .týždeň, že šíri hlúposti… Chmelár tiež za minulej vlády prišiel o pracovnú pozíciu pedagóga a prestali ho volať do televíznych relácií.
Akým právom? Lebo si na základe dostupných informácií formuje vlastný názor?
Nie je práve toto jeden zo základných princípov demokracie?
Alebo už môže platiť len názor, s ktorým sa stotožňujú veľké médiá, a preberajú ho aj tie verejnoprávne?
Keby sme aj vynechali finančný aspekt udržateľnosti RTVS, už uvedené skutočnosti predstavujú dostatočný dôvod k jej transformácii.
Prečítatje si tiež:
- Vzdor voči plánom vlády. Zamestnanci RTVS protestujú a zverejnili video
- Vláda rozhodla: Takéto zmeny čakajú RTVS