Plukovník juhoslovanskej protivzdušnej obrany Zoltán Dani velil 3. divízii 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany v čase agresie NATO proti Juhoslávii. Príslušníci jeho oddielu, ktorý zostrelil americké zázračné lietadlo, sa stali národnými hrdinami Srbska.
Plukovník vo výslužbe v rozhovore pre Sputnik vysvetlil, že v roku 1999 používala jeho jednotka na odhalenie a sledovanie vzdušných cieľov rádiolokačné systémy metrového rozsahu.
“Radary metrového rozsahu dokážu rýchlejšie zaregistrovať lietadlá s technológiou stealth, takže sa nám ho podarilo včas objaviť a maximálne pustiť do našej zóny dosahu. Keď sa priblížil na vzdialenosť 15 kilometrov, rozkázal som strelcovi Senad Muminovic, aby stlačil tlačidlo a raketa bola vystrelená, “spomína Zoltán Dani.
F-117 sa “preslávil” v roku 1991 náletmi na Irak za vojny v Perzskom zálive. Stal sa symbolom vojenskej sily vďaka moderným technológiám, ktoré mu umožnili zostať “neviditeľným” pre všetky rádiolokačné systémy. Lenže, ako sa ukázalo, pre srbské radary to neplatí.
Zdroj Sputnika oznámil, že vtedy mali vo výzbroji sovietsku techniku, raketové systémy S-125M Neva, ktoré dodávali Juhoslávii na začiatku osemdesiatych rokov. Vyrobené ale boli ešte v šesťdesiatych rokoch.
“Veľmi dôležité je, že sme mali túto techniku v bojovom stave, pripravenú na nasadenie v reálnych bojových podmienkach. Umožnilo nám to dosiahnuť neuveriteľný úspech – zostrelenie F-117,” povedal Dani.
Málokto vie o tom, že v tú noc vojaci 3. divízie 250. raketovej brigády protivzdušnej obrany Juhoslávie, nevedeli nič o tom, ako sa im nočná zmena vydarila. Dani spomína, že najdôležitejším pre nich bolo vypnúť po zásahu cieľa všetky prístroje, aby ich nepriateľ nestihol objaviť.
“Blahoželali sme si, samozrejme, ale to je všetko. Pocit bol rovnako príjemný, ako by sme strelili gól vo veľmi dôležitom zápase. Ale ráno prišiel dôstojník z vyššieho velenia a spýtal sa, či vôbec vieme, čo sme zostrelili. Povedal som: ,Nemám potuchy, akýsi cieľ. ‘ A potom nám povedal, že to bol F-117,” povedal Sputniku.
Tento úspech dal Srbom veľkú zásobu optimizmu, dodal sily, aby kládli odpor agresii. Médiá prinášali fotografie obyvateľov osady Buđanovci, ktorí tancujú na krídlach zostreleného lietadla a vznikla nezabudnuteľná fráza: “Ospravedlňujeme sa, nevedeli sme, že je neviditeľné.” Dani zdôrazňuje, že tento elán nepochádzal z akýchsi hmotných vecí, ale z niečoho úplne iného, čo v krajinách NATO môže pochopiť len málokto.
“Hlavné je, aby v tíme vládli dobré a dôverné vzťahy medzi velením a bezprostrednými vykonávateľmi. Morálku a vlasteneckú motiváciu sme mali vždy na vysokej úrovni, obyčajní ľudia s nami vždy radi spolupracovali, pomáhali ako mohli. Pamätám si, ako sme sa mali opevniť veľmi zložitý terén v Ogari, nedokázali nám dopraviť prídel, ale miestni obyvatelia z dediny nám priniesli celé koše jedla. Bolo to naozaj nádherné!”, Spomína Dani.
Zoltán Dani tvrdí, že sa dokonca po 78 dňoch bombardovania nikto nehodlal vzdať: “Plánovali, že to zvládnu asi za 7 dní. Po päťdesiatom dni začala protijuhoslovanská kampaň slabnúť. Ukázalo sa, že všetko je inak, než si predstavovali. Do konca operácie lietali len americkí a britskí piloti. Myslím, že keby táto intervencia pokračovala, vznikli by v NATO vážne problémy, ktoré by mohli byť začiatkom rozpadu Aliancie. Ľudia by si začali klásť otázku, prečo je všetko toto nutné, keď naša aliancia neslúži k tomu, k čomu bola určená? ”
Dani oznámil, že NATO podniklo v dňoch 27. marca – 1. mája 1999 prieskum územia Západného Sremu, kde sa nachádza dedina Buđanovci (pozn. Srem je oblasť na strednom toku Dunaja). Nemohli pochopiť, čo mohlo zostreliť ich lietadlo.
“Boli presvedčení, že to jednoducho nie je možné. Všetci piloti bojových lietadiel majú prístroj GPS, aby ich mohli nájsť. Pilot tohto F-117 ale GPS nemal,” tvrdí Dani.
Za riadením zostreleného Nočného jastraba bol Američan Dale Zelko. Za účelom jeho záchrany bola zahájená najväčšia pátracia operácia od čias vojny vo Vietname. Po 12 rokoch nakrútil režisér Željko Mirković celé dva filmy o osude Zoltána Daniho a Dalea Zelka: The 21st Second v roku 2009 a The Second Meeting v roku 2013. O filme The Second Meeting sa písalo ako o optimistickom filme, ktorý sa zaoberá priateľstvom a zmierením.
Samotný Zoltán Dani hovorí, že pristúpil na túto neobvyklú schôdzku s nedávnym nepriateľom vďaka knihe patriarchu Pavla o odpustení (pozn. Má zrejme na mysli zbierku kázanie a životopis srbského patriarchu Pavla, ktorá bola vydaná pod názvom Buďme ľudí (Budimo ljudi) po jeho smrti v roku 2009).
“Zelka mi hovoril, že šesť mesiacov pred začatím bombardovania mali sústredenie na základni v Novom Mexiku, kde boli okrem tréningu podrobení psychologickému spracovaniu. Premietali im filmy, v ktorých bola situácia v Juhoslávii opísaná v najhoršej podobe. Skutočne si mysleli, že prišli, aby nám priniesli slobodu. Keď potom Zelka dorazil do Srbska na natáčanie, povedal:, Zdá sa mi, že nás oklamali ‘, “spomína Dani.
Ani Zelka, ani Dani dnes už v armáde neslúžia. Plukovník protivzdušnej obrany vo výslužbe má časť zostreleného amerického lietadla u seba doma. Nehľadiac na to, že mu ponúkali za tieto “artefakty” dobré peniaze, hovorí, že by ho nikdy nenapadlo ich predať.