Bratislava 6. novembra 2024 (HSP/The European Conservative/ Foto: X @PM_ViktorOrban)
„Obrat vo Washingtone v prospech mieru by mohol nakloniť misky váh smerom k rozhodujúcim zmenám – na bojisku aj v inštitúciách EÚ,“ povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Jeho vyjadrenie prináša The European Conservative
Víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA by podľa Orbána otvorilo dvere pre dosiahnutie prípadného mieru na Ukrajine. Podľa maďarského premiéra by Trumpovo víťazstvo tiež prinútilo Brusel prehodnotiť svoju provojnovú stratégiu, pričom vysvetlil, že Európa nemôže sama niesť ekonomické bremeno konfliktu.
V závislosti od výsledku volieb by sa stredajší summit Európskeho politického spoločenstva – neformálne stretnutie lídrov súčasných aj ašpirujúcich členských štátov Európskej únie – v Budapešti mohol zamerať predovšetkým na to, ako sa prispôsobiť tejto novej realite, keď v Bielom dome zasadne pro-mierový prezident, povedal Orbán.
„Európa dnes môže vytvoriť vojnu, ale nie mier,“ povedal Orbán minulý týždeň vo Viedni počas diskusie s nemeckým exkancelárom Gerhardom Schröderom, ďalším pro-mierovým politikom.
Budeme sa musieť prispôsobiť
„Máme len jednu nádej: za oceánom sa do piatich dní prijme rozhodnutie, ktoré môže priniesť ak nie mier, tak aspoň zastavenie paľby,“ povedal maďarský líder.
„Ak sa stane to, čo očakávame, a Amerika sa stane pro-mierovou, potom Európa nemôže zostať pro-vojnovou,“ povedal neskôr v nedeľu maďarský premiér. „Ak Američania prejdú na politiku mieru, potom sa musíme prispôsobiť aj my, a o tom budeme diskutovať v Budapešti,“ dodal.
Trump počas svojej predvolebnej kampane sľuboval, že ako zvolený prezident ukončí vojnu “do 24 hodín“. Počas nedávneho rozhovoru s Joeom Roganom republikánsky kandidát povedal, že presne vie, ako by oslovil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj ruského prezidenta Vladimira Putina, aby čo najskôr umožnil dohodu o prímerí.
Orbán je dlhodobo najhlasnejším zástancom rokovaní o prímerí na Ukrajine. Je proti predlžovaniu konfliktu nekonečnými dodávkami zbraní, ktoré Kyjevu zatiaľ nedávajú výhodu nad Moskvou. Varoval tiež pred iracionálnymi energetickými sankciami voči Moskve, ktoré nielenže nedokázali naštrbiť ruskú ekonomiku, ale dokázali výrazne poškodiť konkurencieschopnosť Európy.
Máloktorá vláda EÚ zdieľa Orbánov názor, hoci je to v súčasnosti najpopulárnejší názor medzi voličmi vo väčšine krajín EÚ a promierové opozičné strany sú často najväčšie, ako napríklad Národné združenie (Rassemblement national) vo Francúzsku alebo strana ANO v Česku.
Orbán na misii
V snahe posúdiť politické podmienky pre nastolenie mieru sa Orbán v júli vydal na “mierovú misiu“ a stretol sa s prezidentmi Zelenským, Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pching -om a zavítal aj na Floridu za Trumpom. Brusel ho okamžite obvinil z “ústupkov“ Putinovi a zo “zrady“ európskych hodnôt, hoci všetky tri jeho odporúčania – hovoriť s Ruskom; požiadať Čínu o sprostredkovanie; a zapojiť do mierového procesu krajiny tretieho sveta – odvtedy Kyjev dodržiava.
Keď sa objavil zámer Ukrajiny viesť mierové rokovania s Ruskom do konca roka, Orbán vo Viedni poznamenal : „Dosiahli sa výsledky, ktoré sa mohli uskutočniť, pretože dnes v Európe hovoríme o mieri a o prímerí… Pred maďarským predsedníctvom ( v Rade EÚ) sa o tom ani nediskutovalo. Toľko sme toho dosiahli.“
Takéto výsledky sú ťažko viditeľné, kým Brusel aj Washington tlačia na Kyjev, aby pokračoval vo vojne bez ohľadu na cenu. Preto by zvolenie Trumpa, otvoreného zástancu okamžitých mierových rokovaní, mohlo konečne nakloniť misky váh smerom k zmene – tak na bojisku, ako aj v inštitúciách EÚ.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.jpg)
