Bratislava 30. októbra 2024 (HSP/ The European Conservative / Foto: X @PM_ViktorOrban)
Maďarský premiér Viktor Orbán včera navštívil Tbilisi, aby zablahoželal gruzínskemu premiérovi Iraklimu Kobachidzemu, ktorého strana Gruzínsky sen vyhrala už štvrté parlamentné voľby po sebe. Výsledky volieb spochybnili mnohí západní lídri, Orbán má však iný názor. Vyjadril sa, že občania Gruzínska si vybrali mier a zabránili tomu, aby sa ich krajina stala “druhou Ukrajinou“
Konzervatívna strana Gruzínsky sen v sobotu s prehľadom vyhrala štvrté parlamentné voľby po sebe. Hoci medzinárodní pozorovatelia tieto voľby neoznačili za sfalošované, liberálni lídri EÚ požadovali od gruzínskych orgánov, aby “vážne objasnili a riešili“ údajné nezrovnalosti, a pohrozili krajine, že jej cesta k členstvu v EÚ bude ohrozená.
Návšteva maďarského premiéra Viktora Orbána v Tbilisi bola prejavom solidarity s krajinou, ktorú Brusel a globalistické západné elity očierňujú za to, že nedodržiava “hodnoty EÚ“, píše Zoltán Kottász pre The European Conservative.
„Aj keď sú výsledky volieb jasné a samotné voľby boli slobodné a demokratické, o vašich voľbách sa bude v Európe ešte diskutovať,“ povedal Viktor Orbán.
„Keď víťazia liberáli, demokracia sa zachováva, keď víťazia konzervatívci, demokracia sa spochybňuje,“ zažartoval maďarský konzervatívny premiér na stretnutí so svojím gruzínskym kolegom Iraklim Kobachidzem v Tbilisi v utorok 29. októbra.
Podobnosti
Víťazná strana Gruzínsky sen má veľa spoločného s maďarskou vládnucou stranou Fidesz, a to tak z hľadiska presadzovania sociálne konzervatívnej domácej politiky, ako aj suverenistickej zahraničnej politiky.
Konzervatívny Gruzínsky sen rozhneval elity EÚ tým, že trvá na prijatí kresťanských a konzervatívnych hodnôt a že prijal zákon proti propagande LGBT, ktorého cieľom je chrániť tradičné rodinné hodnoty.
Čelí aj kritike kvôli tomu, že strana nie je ochotná podporiť sankcie uvalené proti Rusku a presadzuje diplomatické riešenie na ukončenie vojny na Ukrajine. Za tento postoj je strana Gruzínsky sen pravidelne označovaná za “proruskú“, hoci má jednoznačne v úmysle vstúpiť do EÚ. To by však malo byť možné aj bez toho, aby prijala “progresívnu“ politiku Bruselu.
„Maďarsko je pro-mierová krajina v Európe a oceňujeme vaše úsilie byť na strane mieru. Nikto nechce zničiť vlastnú krajinu a zatiahnuť ju do nezmyselnej vojny, preto chápeme rozhodnutie gruzínskeho ľudu, ktorý hlasoval za mier,“ povedal maďarský premiér.
Orbán vyzdvihol vzájomný rešpekt, ktorý Maďarsko a Gruzínsko zdieľajú, a ktorý má korene v dlhej histórii obrany suverenity oboch národov pod tlakom silných susedných štátov. Zablahoželal Iraklimu Kobachidzemu a povedal, že jeho vláda, hoci presadzuje proeurópsku politiku, nedovolila, aby sa krajina “stala druhou Ukrajinou“.
Cesta do EÚ
Gruzínsko, ktoré má 3,7 milióna obyvateľov a leží v kaukazskom regióne na hraniciach s Ruskom, požiadalo o členstvo v EÚ pred dvoma rokmi a v decembri minulého roka získalo štatút kandidátskej krajiny.
Hoci sa vládna strana a premiér zaviazali, že Gruzínsko vstúpi do EÚ do roku 2030, Brusel začiatkom tohto roka prístupový proces zastavil – parlament krajiny totiž odhlasoval zákon o zahraničnom zasahovaní, známy ako zákon o zahraničnom vplyve.
Viktor Orbán však zdôraznil, že gruzínsky ľud (teda 80 % z neho), ako aj vládnuca strana a opozičné strany, sú jednoznačne odhodlané vstúpiť do 27-členného bloku. Orbán poznamenal, že to, že niekto tento záväzok spochybňuje, je “nanajvýš zábavné“.
Orbánov minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý bol tiež v Tbilisi, povedal, že napriek kritike Bruselu sa gruzínsky ľud “jasne rozhodol“.
„Je načase, aby Brusel pochopil, že vlády si vyberajú ľudia, a nie sú menované niekým z diaľky,“ dodal minister.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.jpg)
.jpg)
