Orbán v Bruseli nalieha na spojenie suverenistov

Bratislava 13. júna 2024 (HSP/ The European Conservative/ Foto: TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Politické strany naprieč celou EÚ začali hneď po zverejnení výsledkov eurovolieb prepočítavať svoje možnosti. Maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že konzervatívny “superblok“ zložený z ECR-ID by mohol byť druhým najväčším v parlamente. Český premiér Petr Fiala chce namiesto toho dohodu s centristami EPP. Na tému sa bližšie pozrel Tamás Orbán pre The European Conservative

Strany v celej EÚ začali hneď po zverejnení výsledkov volieb prepočítavať čísla. Stredová “Ursulina koalícia“ sa zaujíma o to, či sa im podarí líderku Ursulu von der Leyenovú opäť pretlačiť cez pomyselnú cieľovú čiaru, zatiaľ čo národné konzervatívne sily žonglujú s rôznymi scenármi, aby ich parlamentné skupiny boli v budúcom Európskom parlamente čo najsilnejšie.

ID a ECR

Maďarský premiér Viktor Orbán opäť verejne podporil myšlienku Marine Le Penovej spojiť dva suverenistické bloky – jej skupinu Identita a demokracia (ID) a Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) Giorgie Meloniovej . Takáto aliancia by mala možnosť stať sa druhou najväčšou silou v Bruseli a konkurovať von der Leyenovej Európskej centristickej ľudovej strane (EPP).

„Ak sa dve pravicové frakcie, konzervatívci (ECR) a skupina Identita a demokracia (ID) dohodnú a my sa k nim pridáme, vytvorili by sme druhú najsilnejšiu silou v EP,“ povedal premiér Orbán v prvom televíznom rozhovore po voľbách v pondelok 10. júna.

Matematické výpočty sú v poriadku. ECR a ID získali vo voľbách spolu 131 kresiel. Keď k tomu pripočítame desať kresiel v súčasnosti nezaradeného Fideszu, národno-konzervatívny “superblok“ pohodlne predbehne ako druhá najväčšia parlamentná skupina sociálnodemokratickú S&D s jej 135 kreslami.

Dôsledky by boli rozsiahle. Sociálni demokrati(S&D) nikdy v histórii EÚ neklesli na tretie miesto. S&D bola od roku 1999, keď ju predbehla stredopravá strana EPP, v každom volebnom období druhá najväčšia frakcia. S&D dovtedy viedla Parlament a to už od prvých volieb do EP v roku 1979.

Hypotetický národno-konzervatívny, suverenistický superblok – s najmenej 141 poslancami – by posilnil pravicovú väčšinu v Parlamente. Aj keď nie je veľká šanca, že by sa centristická, technokratická EPP usilovala o spojenectvo so stranami, ktoré neúnavne vykresľuje ako “krajne pravicové“ – alebo ešte horšie.

Je to reálne ?

Stať sa konkurenčnou silou EPP je oveľa možnejší prístup, ktorý nie je ani príliš nereálny. Existuje totiž mnoho národno-konzervatívnych strán, ktoré sa ešte stále nachádzajú v obrovskom tábore nezaradených a snažia sa nájsť si svoj “domov“. Nepochybne by niektoré z nich mohli byť prijaté aj do tohto spoločného projektu.

Nemecká Alternative für Deutschland (AfD) je so 17 mandátmi zďaleka najsilnejšia zo strán, ale je tu aj poľská Konfederacja so šiestimi poslancami, bulharská Obroda s tromi ale aj hŕstka ďalších strán s jedným či dvoma mandátmi. Tieto všetky by v kombinácii mohli dať bloku 160 – 170 poslancov . A to je už nebezpečne blízko k 186 poslancom EPP.

Samozrejme, v ECR pôsobia strany, ktorým sa myšlienka spojenia s ID do jedného tábora nepáči a namiesto toho by chceli hľadať dohodu s von der Leyenovou a EPP. Akoby ich legitimita závisela od toho, či majú napravo od seba ďalšiu skupinu. Talianska premiérka Giorgia Meloniová je stále na vážkach, ktoré spojenectvo by jej víťaznej strane Fratelli d’Italia (Bratia Talianska) prinieslo najlepšie výsledky. Ale aj iní, ako napríklad český premiér Petr Fiala, sa už zrejme rozhodli pre kurz smerom k hlavnému prúdu.

Čo budú robiť Česi?

„Ak dôjde k ďalším posunom, musíme zvážiť, čo budeme robiť. Byť v jednej skupine s radikálnymi politickými silami je pre mňa neprijateľné,“ povedal Fiala v pondelok novinárom. Český premiér je líder konzervatívnych občianskych demokratov (ODS), ktorý nabádal ECR, aby radšej spolupracovala s EPP.

Na čo Fiala pravdepodobne narážal, bolo predmetom niekoľko mesiacov trvajúcich špekulácií o tom, že zvažuje, že “preskočí “ a pridá sa radšej k svojim dvom menším koaličným partnerom v EPP.

Jeho odchod by znamenal, že ECR by stratila predsedu vlády v Európskej rade. Vzhľadom na to, že ODS má v parlamente len tri kreslá, bloku by to až tak neublížilo.

Okrem toho najväčší Fialov domáci vyzývateľ, strana ANO expremiéra Andreja Babiša, tiež uvažuje o odchode z liberálnej frakcie Obrody(Renew) a o tom, že svojich 7 europoslancov privedie na pravicu, prípadne do ECR.

A tak by malé české preskupenie by mohlo ponechať suverenistov v lepšej situácii a otvoriť dvere pre spojenie s ID. Bolo by to 145 mandátov s odchodom ODS, ale s príchodom Fideszu a ANO – čo by si však vyžadovalo súhlas Georgie Meloniovej.

Prečítajte si tiež :

• Víťazná séria Viktora Orbána pokračuje aj výhrou vo voľbách do EP
• Rysuje sa v EP nová skupina?
• Charles Michel sa snaží zablokovať účasť Ursuly von der Leyenovej na kľúčových zasadnutiach EÚ