Kráčame po falošných cestách a čudujeme sa, že cieľ sa nám vzďaľuje, správame sa egoisticky, dávame málo, alebo celkom nič a nárokujeme si na veľké príjmy a dary, za ktoré sa nedokážeme ani poďakovať a prejaviť vďačnosť, sejeme búrky, roztržky a chceme zbierať lásku a žiť v pokoji, podkopávame korene a ničíme stromy a chceme dýchať čerstvý vzduch a zbierať a konzumovať zdravé ovocie a hneváme sa, že ho nemáme dostatok v najvyššej kvalite, zahmlievame pravdu, šírime a podporujeme klamstvo a polopravdy, demagógiu a sami si nárokujeme na spravodlivosť a pravdivé informácie, správame sa drzo, arogantne, agresívne a vyžadujeme slušnosť, úctu, láskavosť, poslušnosť a ústretovosť, pre seba si nárokujeme všetky práva a výhody, ale na druhých máme neskutočné nároky, pohŕdame duchovnými hodnotami, ktoré vybudovali svet a našu civilizáciu, uspokojujeme sa materiálnymi hodnotami, naháňame sa za nimi a im podriaďujeme svoj život a všetko, spoliehame sa, že budeme šťastní ak budeme vlastníkmi veľkého majetku a množstva peňazí a hmotných statkov, pričom  zabúdame, že dôležité je vnútorné bohatstvo, čistá duša a dobré láskavé a obetavé srdce, šťastie hľadáme tam, kde ho nie je možné nájsť, veľa do jeho budovania investujeme a pohŕdame ísť k jeho skutočným prameňom, sme chudobní často i napriek veľkým majetkom, pretože nám chýba pokoj, radosť, priatelia, láska, šťastie a žijeme so strachom, že o to materiálne ľahko môžeme prísť, budujeme imidž chceme pekne vyzerať, zdať sa dôležitými a významnými ľuďmi, robíme si nárok rozhodovať za iných, ale nebudujeme seba, nezáleží nám na duchovnom bohatstve a vnútornej kráse a tak žijeme v strachu, že pravda vyjde na povrch a už skoro nás niekto bude žiadať aby sme vydali správu o tom, ako sme hospodárili a my o všetko môžeme ľahko prísť, tvárime sa veriacimi, keď je to pre nás výhodné, o kresťanstve vieme hovoriť a diskutovať, ale nevieme, alebo ho nechceme žiť, lebo by sme sa museli pripodobniť Ježišovi a žiť podľa jeho požiadaviek, tak za judášsky groš zradíme kresťanské zásady, keď sa nám to zdá výhodné, máme povrchné vnímanie, veríme, volíme a podporujeme ľudí, ktorí nám niečo sľubujú podľa našich pomýlených predstáv a predpokladov, napriek tomu, že ich sľuby sa menia s rýchlosťou smeru vetra, či zmien počasia, ktorí si protirečia,  chcú nás ovládať, manipulovať, ohrozujú našu večnosť i naše životy, oberajú nás nielen o materiálne hodnoty, všetko sa s ich diktátom zdražuje, narastá inflácia…  ale oberajú nás aj o pokoj, radosť a životné šťastie, stali sme sa súčasťou úpadkovej kultúry, ktorá nás ohrozuje zo všetkých strán a všetkých oblastí, pod rúškom čudných reforiem sa rúca všetko, čo tu ešte ako tak fungovalo a život sa stáva náročnejším, drahším a ťažším, iniciatívy sa ujímajú ľudia bez charakteru, morálky, zodpovednosti, odbornosti a  moc sa  sústredí v rukách niekoľkých mocných a bohatých, ktorí si myslia, že tak ako svojich prisluhovačov presvedčia aj Pána Boha o svojej pravde a mnohí im v tom z rozličných dôvodov pomáhajú, svet sa deformuje, ubúda lásky a spravodlivosti, pokoja, radosti, biedneho, chorého, starého, upracovaného človeka sa nikto nezastane, len sa ho mnohí usilujú oklamať a okradnúť, oveľa väčšími zlodejmi než sú tí pouliční sú tí dobre si žijúci v pekných oblekoch v rozličných inštitúciách, ktoré podporujeme často svojou nevedomosťou slabým vzdelaním, inteligenciou, múdrosťou a zodpovednosťou, ktorí si formujú zákony podľa vlastných požiadaviek a neberú ohľad na nikoho a na nič, len na vlastné výhody a zisky, zdá sa mi, že aj Cirkev im ide poruke, alebo mlčí k veľkým krivdám a podvodom, ktoré sa dejú, zahľadená do seba a vlastných ľudských a materiálnych riešení.

Svet nemôže fungovať bez morálky, radosti a pokoja, ani Láska nemôže fungovať bez Pravdy a Spravodlivosti. Ľudstvo odmietajúce Pravdu nemôže čakať úspešná budúcnosť. Dnes už sa nemaľujú len vidiny lepších zajtrajškov, ale možno akejsi vzdialenej budúcnosti ľudstva, či lepšieho ekologického sveta, ktorý sa napriek takýmto rečiam a nereálnym sľubom stáva čoraz viac barbarským, zamotaným, znečisteným a komplikovanejším pre život chudobného, jednoduchého a statočného človeka. Pritom by stačilo, keby sme prijali pravidlá dané Bohom pre ľudský život v sv. Písme a dve tisícročnej skúsenosti Cirkvi, nespoliehali sa na vlastné ľudské predstavy a túžby. Ale o tom akoby nikto nechcel ani počuť ani hovoriť.

A tak sa modlím, čítam a premýšľam, uvažujem ako možno nazvať kresťanom toho, kto vraždí, klame, kradne, podvádza, žije v hriešnom vzťahu… a pokladá to za normálne, aj  nad výrokom  Mahátmu Gándhího: 1. Politika bez zásad 2. Hospodárstvo bez morálky 3. Blahobyt bez práce 4. Výchova bez charakteru 5. Veda bez ľudskosti 6. Pôžitok bez svedomia 7. Vierovyznanie bez obetí,“  nad tým čo povedal  žalmista: /Ž. 118,9/ „Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov.“

Aj nad tým čo napísal apoštol Pavol /2Tim. 3 1-9/ „Vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami, ktoré sa stále učia, a nikdy nie sú schopné spoznať pravdu. Ako sa Jannes a Jambres postavili proti Mojžišovi, tak aj oni odporujú pravde. Sú to ľudia so zvrátenou mysľou, nespoľahliví vo viere. Ale ďaleko sa nedostanú, lebo všetkým bude zjavná ich nerozumnosť, ako bola aj tamtých.“

Ľudovít Košík