Ondrejcsák vysvetlil, že podľa neho je mýtusom to, že slovensko-ruské ekonomické vzťahy sú zásadné pre prosperitu Slovenska a sú porovnateľné s ekonomickými vzťahmi s Európou. “Je to mýtus, nie je to pravda. Čísla hovoria za všetko.”
“Nepatrím medzi tých, ktorí redukujú zahraničnú politiku, či strategické smerovanie Slovenska len na ekonomické faktory. Práve naopak. Hodnoty, mier, bezpečnosť, civilizačné normy považujem za nenahraditeľné, možno ešte dôležitejšie (hoci oni sa v podstate nedajú oddeliť),” priznal.
Róbert Ondrejcsák dodal, že často sa objavujú názory, že popri „európskom smerovaní“ je pre Slovensko podobne dôležitý „ruský vektor“, čiže akési „vybalansované“ vzťahy s Ruskom, ktoré majú zabezpečiť ekonomickú prosperitu slovenských firiem. Zopakoval, že vraj ide o mýtus.
“Hoci pre niektoré individuálne entity môžu byť hospodárske vzťahy s Ruskom zaujímavé, dôležité, pre „big Picture“ slovenskej ekonomiky sú vzťahy s Ruskom, – najmä v porovnaní s Európskou úniou – v podstate zanedbateľné. Pri dokazovaní, ako vždy, pomôžu čísla. Podiel EÚ a Ruska na zahraničnom obchode Slovenska, v percentách, podľa údajov zo Štatistického úradu SR, za rok 2018.”
“Európska únia: dovoz – 67,5% vývoz – 85,2%; Rusko: dovoz – 5,3% vývoz – 1,9%”
Na základe toho Ondrejcsák konštatuje, že dovoz z EÚ predstavuje 13-násobok dovozu z Ruska, kým vývoz zo Slovenska do EÚ predstavuje cca 45-násobok v porovnaní s Ruskom.
Z tohto podľa štátneho tajomníka MO vyplýva, že “používať ekonomické vzťahy ako argument pre užšiu spoluprácu s Ruskom, je iluzórne, nesprávne a reálnymi číslami a faktami nepodložené”.
Dodal, že hospodárske napredovanie Slovenska, ekonomická a spoločenská prosperita, či už spoločenstva alebo jednotlivca, sú naviazané na Európsku úniu a na európske štáty. “Užšie ekonomické vzťahy s Ruskom“ nie sú a nebudú zdrojom bohatstva a napredovania Slovenska. Čísla a fakty sú jednoznačné: ekonomické vzťahy Slovenska s európskymi štátmi prevyšujú vzťahy s Ruskom 13, resp. 45-násobne!”
“Z tohto tiež vyplýva, že európske sankcie ako také zásadne nepoškodzujú slovenské hospodárstvo vo výraznej miere, že by sa to citeľne odzrkadlilo na celkovom hospodárskom výkone či raste,” konštatuje Ondrejcsák opierajúc sa o údaje v čase sankcií.