Buenos Aires 3. septembra (TASR) – Členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV) čaká začiatkom septembra 125. zasadnutie v Buenos Aires, na ktorom budú rozhodovať o troch dôležitých otázkach, ktoré určia ďalšie smerovanie hnutia. Najdôležitejším bude výber nástupcu Jacquesa Roggea na poste prezidenta výboru, ale nemenej závažné sú aj rozhodovanie o výbere dejiska olympijských hier v roku 2020 a taktiež o osude zápasenia pod piatimi kruhmi.
Zasadanie odštartuje už 4. a 5. septembra mítingom Výkonného výboru MOV, po ktorom súčasný prezident Rogge absolvuje poslednú tlačovú konferenciu vo funkcii. Samotné zasadnutie MOV sa začne v piatok 6. septembra oficiálnym ceremoniálom v budove opery Teatro Colon v Buenos Aires. Prvé dôležité hlasovanie sa uskutoční v sobotu 7. septembra, kedy sa rozhodne o dejisku OH 2020. O hry sa uchádzajú tri mestá – turecký Istanbul, japonské Tokio a španielsky Madrid. V sobotu predvedú členom výboru svoje finálne 45-minútové prezentácie. Konečný verdikt by mal byť známy okolo 22.00 SELČ.
Miernym favoritom by malo byť Tokio, no tomu môžu uškodiť posledné udalosti v poškodenej atómovej elektrárni Fukušima-1, kde prišlo k únikom kontaminovanej vody. Šéf japonskej kandidatúry Cunekazu Takeda však ubezpečil predstaviteľov MOV, že "život v Tokiu je normálny a bezpečný a v žiadnom prípade ho neovplyvnili" udalosti vo Fukušime, ktorá je od hlavného mesta vzdialená asi 250 kilometrov. "Jedlo a voda v Tokiu sú absolútne bezpečné. Úroveň radiácie je rovnaká ako v Londýne či New Yorku," dodal Takeda pre agentúru AP. Stávková kancelária William Hill napriek tomu favorizuje práve japonskú metropolu. "Som rád, že to hovoria, no uvidíme, aký bude konečný verdikt. Do poslednej minúty sa budeme snažiť robiť všetko najlepšie pre to, aby sme vyhrali. Som sebaistý, no len bohovia vedia, čo sa stane," dodal Takeda.
Ani ďalšie dve mestá sa nevyhli problémom. Istanbul sa musí vyrovnať s júnovými protestmi proti prezidentovi Erdoganovi a tvrdými policajnými zásahmi, ktoré nasledovali. Tamojší šport v uplynulých mesiacoch očiernilo niekoľko dopingových prípadov, pričom poslednou hriešnicou bola majsterka Európy v behu na 100 m cez prekážky Nevin Yanitová. Najväčšie nebezpečenstvo však predstavuje vojnový konflikt v susednej Sýrii, ktorý sa zo dňa na deň vyostruje.
Madrid zase trápia veľké ekonomické problémy a nezamestnanosť v krajine, ktorá sa vyšplhala už na 27 percent. Hlavné mesto Španielska však vsádzať na to, že oproti ďalším dvom kandidátom tam nehrozí žiadne nebezpečenstvo a charakterizuje sa ako "ideálna a bezpečná destinácia pre návštevníkov olympiády". Ďalšou výhodou majú byť relatívne nízke náklady, keďže v Madride je údajne postavených 80 percent športovísk a mesto by na kompletné vybudovanie olympijského komplexu potrebovalo už len 1,9 miliardy dolárov. Španieli upozorňujú, že usporiadanie olympijských hier môže pôsobiť ako stimul pre ekonomiku, ktorá by sa v roku 2020 mala vynoriť z dlhej a hlbokej krízy.
"Nie je žiadny favorit. Ani jeden z tejto trojice nie je bez rizika," uviedol kanadský člen MOV Dick Pound. "Hľadáme mesto, ktoré bude v časoch globálnej neistoty najbezpečnejšie," dodal Kevan Gosper. Tokio organizovalo olympiádu už v roku 1964 a o druhú sa pokúša druhýkrát za sebou. Madrid sa o hry uchádza po tretí raz a Istanbul dokonca už piatykrát.
V nedeľu 8. septembra príde na rad hlasovanie o olympijských športoch. Zápasenie sa pokúša o návrat pod päť kruhov, spod ktorých ho vyhostili pred siedmimi mesiacmi. Konkurovať mu budú bejzbal spolu so softbalom a squash.
Tradičný olympijský šport – zápasenie, ktoré bolo už súčasťou antických hier a v modernej histórii chýbalo iba v roku 1900 v Paríži, výkonný výbor MOV vo februári predbežne vyradil z programu OH 2020. Tieto udalosti vyvolali ostrú kritiku a v boji o opätovné zaradenie zápasenia medzi olympijské športy sa bok po boku spojili netradiční partneri USA, Rusko a Irán. Kroky MOV donútili Medzinárodnú zápasnícku federáciu (FILA) k viacerým zmenám a tá počas svojej obrody vymenila prezidenta, keď Raphaela Martinettiho nahradil na poste Nenad Lalovič, pridala dve hmotnostné kategórie pre ženy a upravila pravidlá tak, aby bol šport prijateľnejší pre fanúšikov. V máji sa tak zápasenie dostalo na trojčlenný zoznam uchádzačov o zaradenie na OH 2020 a 2024. "Nemám pochybnosti o tom, že sa vráti na olympiádu. Bola to obrovská chyba a musí byť napravená," uviedol jeden z kandidátov na post prezidenta Denis Oswald.
Poobede si členovia MOV vypočujú správy z príprav na najbližšie olympijské hry ZOH 2014 v Soči, OH 2016 v Riu a ZOH 2018 v Pjongčangu ako i letných olympijských hier mládeže 2014 v Nanjingu a zimných o dva roky neskôr v Lillehammeri. V nedeľu si zasadnutie vypočuje dokumenty od jednotlivých komisií MOV, Športového arbitrážneho súdu (CAS) a Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).
Dva dni po výbere športov je na programe tretie veľké hlasovanie – voľba nového prezidenta na nasledujúce osemročné obdobie. Vo funkcii skončí doterajší šéf Jacques Rogge z Belgicka, ktorý nastúpil do úradu v júli 2001 a vydržal v ňom dvanásť rokov.
Na jeho miesto si brúsi zuby šestica kandidátov – viceprezident Nemec Thomas Bach, viceprezident Ng Ser Miang zo Singapuru, riaditeľ finančnej komisie Richard Carrion z Portorika, člen Výkonného výboru Sergej Bubka z Ukrajiny, šéf Medzinárodnej boxerskej federácie (AIBA) C.K. Wu z Taiwanu a už spomínaný Švajčiar Denis Oswald, prezident Medzinárodnej veslárskej federácie. Hlavným favoritom by mal byť Bach, pričom jeho priaznivci sú presvedčení, že triumf príde už v prvom kole voľby. Ak sa mu to nepodarí, na rad prídu ďalšie kolá, kde by mu mali robiť najväčšiu konkurenciu Carrion a Ng Ser Miang.
Päťdesiatdeväťročný právnik Bach spĺňa všetky kritériá na najvyšší post. Je bývalý olympionik a zlatý medailista v súťaži družstiev vo fleurete z roku 1976, dlhoročný člen MOV, predseda právnej komisie, šéf antidopingových vyšetrovaní, vyjednávač európskych televíznych práv a prezident Nemeckého olympijského výboru. Ak ho zvolia, prezidentské žezlo zostane opäť v európskych rukách. Z doterajších ôsmich prezidentov MOV bol len jediný, ktorý nepochádzal zo starého kontinentu. Američan Avery Brundage viedol výbor v rokoch 1952-1972.
"Túto kampaň beriem tak, ako som sa pripravoval na veľké preteky, keď som bol ešte atlét. Viete, aký je dôležitý tréning a keď sa vám vydaria prípravné podujatia, tak vám to dodá sebavedomie. No na druhej strane, nič z toho neplatí, keď príde veľké finále. A to je 10. septembra. Už sa na to teším," citovala Bacha agentúra AP.
