Andrásy napísal, že v stredu večer si pozeral časť diskusnej relácie RTVS Do kríža, v ktorej bola na pretrase práve otázka potratov. Známy herec a moderátor potom reagoval najmä na vystúpenie liberálnej aktivistky Oľgy Pietruchovej.
“Pani Pietruchová veľmi vehementne obhajovala právo ženy rozhodnúť o živote svojho budúceho dieťaťa a ísť na potrat. Musím povedať, že ma presvedčila. Ale iba čiastočne. Keď som ju tak počúval, povedal som si, že keby sa napríklad jej matka svojho času rozhodla ísť na potrat, asi by som jej ho aj zaplatil,” poznamenal Oliver Andrásy.
Jeho status sa stal virálnym medzi liberálmi, ktorí za tieto slová na Andrásyho začali útočiť. Už v komentároch na tento príspevok sa objavovali urážky ako “primitív”, “dement”, “hovädo”, či “ko**t”.
Z liberálnych politikov zareagoval napríklad poslanec Európskeho parlamentu Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska (PS). Podľa neho po nedávnych vyjadreniach herca Maroša Kramára ide o “smutný pohľad na úpadok privilegovaných mužov, zvyknutých na to, že im pri nohách leží celé Slovensko”.
“Po nevkuse Maroša Kramára aj Oliver Andrásy ukazuje, ako veľmi stratil kontakt s realitou – a bohužiaľ aj základnú ľudskú empatiu. Takéto správanie sa voči ženám možno kedysi vnímali ako súčasť nejakých “chlapáckych” manierov. Dnes je to podobne mimo realitu, ako chlastanie na pracovisku alebo za volantom,” píše mladý politik Šimečka.
Dodal, že na celom postoji Olivera Andrásyho ho prekvapuje jedna vec: “Keď sa Oliver Andrásy všade pýši svojimi vnučkami, to nerozumie, že ide aj o ne?”
Poznámku si neodpustila ani premotivovaná Hanzelová, ktorá jeho status ohodnotila stručným “Fuj”.
Podráždenosť neomarxistickej liberálnej úderky, ktorá je koncentrovaná v mainstreamových médiach, mimovládkach a okolo ultra liberálnej strany Progresívne Slovensko tak zažíva ďalšie povzdvihnutie, keď im už ani niektoré celebrity nejdú po ruke a neakceptujú ich vyšinuté predstavy o tom, ako by mala spoločnosť fungovať.
Pre zdravie a prežitie spoločnosti je nevyhnutné týchto neomarxistov s fašistickým uvažovaním, ktorí chcú likvidovať každého, kto im nejde po ruke a pre ktorých je zabíjanie len nevyhnutným predpokladom pre nastolenie ich dokonalého sveta, vytesniť úplne z verejného priestoru, ktorý v predchádzajúcich dekádach takmer úplne obsadili. Pritom ich skutočnú relevantnosť, ich politický potenciál a ich počet v spoločnosti ukázali posledné voľby, keď strana PS, ktorá politicky zhmotnila ich názory nezískala ani 7 % hlasov.
Teraz vieme, že ultra neomarxistických liberálov žije v našej spoločnosti okolo 7 % ale ich penetrácia v masovokomunikačných prostriedkoch a politických mimovládkach je tvrdo väčšinová.
To týmto ľuďom, ktorí aj podráždene reagovali na Andrásyho vyjadrenie, umožňuje v nebývalej miere vplývať na spoločnosť a rozširovať svoje extrémistické postoje a názory. Posledné voľby tak hodili rukavicu najmä verejnoprávnym médiám, aby očistili svoje rady od liberálnych extrémistov a prispôsobili ich počty a vplyv tomu, aký podiel majú na celkovej spoločnosti. Verejnoprávne média by názorovo mali odrážať celkové rozloženie spoločnosti a neslúžiť malej ale o to nebezpečnejšej extrémistickej menšine.
Rovnako je potrebné úplne zastaviť štátne financovanie liberálnych politických mimovládok, ktoré produkujú rôznych “expertov”, ktorých následne ich kamaráti z médií oslovujú, aby sa ako odborníci vyjadrovali k rôznym udalostiam a komentovali ich. Tento uzavretý systém totiž následne úplne deformuje verejný diskurz a umožňuje rôzne hony na každého, kto je tejto liberálnej svorke nepohodlný, ako v tomto prípade na Adrásyho alebo Kramára.
Karol Kalapik