Bratislava 14. júna 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák, TASR-Martin Baumann, SITA-Branislav Bibel)
Uprostred hlbokého rozvratu právneho štátu a vojny policajných a politických gangov z koalície sa občas ozve aj opozícia s pokusom o spestrenie zábavy. Tentoraz tu je ďalší opozičný pokus o odvolávanie, na rade je minister vnútra Roman Mikulec
Základné súčasti právneho štátu sú v rozklade, prebieha mocenský boj medzi skupinkami v jednotlivých policajných zložkách, a celé sa to veľmi úzko týka ľudí z najvyššej politiky.
Svojou trochou k tejto zábave chce prispieť aj opozícia. Tá tvrdí, že Mikulec svoju funkciu nezvláda. A preto poslanci strany Smer-SD s pomocou niekoľkých ďalších opozičných poslancov dali dohromady 31 poslaneckých podpisov a zvolali mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR, ktorá bude mať jediný bod programu: návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády SR Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra SR.
O čo vlastne ide?
Opozícia reklamuje zatýkaciu „prestrelku“ medzi policajnými orgánmi, ktorá svojou neutíchajúcou dynamikou signalizuje existenciu nejakého „Čierneho Petra“, nejakej kauzy, ktorá hrozí fatálnym škandálom.
Ktorá kauza to je? Špekuluje sa napríklad o informáciách, ktorými údajne disponoval zosnulý bývalý policajný prezident generál Milan Lučanský, a ktoré mali byť takého druhu, že keby sa dostali na verejnosť, tak by to údajne bol výbuch, ktorý by položil vládu.
Hlavnou témou dňa však je kauza využívania takzvaných univerzálnych svedkov (kajúcnikov) na to, aby bolo možné ľubovoľného nepohodlného človeka zničiť pomocou zmanipulovaného trestného konania. Má to fungovať tak, že určití ľudia z prostredia justície si vyberú vhodného kriminálnika, aby tento, výmenou za zníženie alebo odpustenie trestu, svedčil proti obeti tohto sprisahania a takto umožnil zmanipulovanie procesu a držanie dotyčnej osoby vo väzbe, resp. jej odsúdenie.
Farma na nájomných udavačov
Slovenská informačná služba (SIS) pripravila správu o existencii takejto organizovanej skupiny v štruktúrach ministerstva vnútra, ktorej členmi údajne sú policajti, prokurátori a možno aj sudcovia, a ktorá mala takýto „servis“ zabezpečovať.
V tejto súvislosti je pozoruhodné, že všetci, ktorí začali hovoriť o tom, ako funguje táto skupinka, sú dnes obvinení alebo vo väzbe. Vysokopostavení policajní funkcionári Pčolinský, Zurian či Szabó boli obvinení krátko potom, ako sa nejakým spôsobom angažovali vo vyšetrovaní citlivých káuz postavených na výpovediach „kajúcnikov“.
Jedna vec je absolútne jasná: celý tento komplot – ak je skutočný, a to sa zdá byť v tejto chvíli nespochybniteľné – je politickou zbraňou. Možno iba špekulovať, kto ho plánuje využiť na kriminalizáciu politických konkurentov – možností nie je príliš veľa, ak to povieme zaobalene.
Politická zbraň v rukách politického dobrodruha
Že kriminalizácia ľudí z politickej opozície bude hlavným princípom politickej existencie tzv. „antikorupčného“ hnutia OĽaNO aj po voľbách 2020, ktoré toto hnutie financpremiéra Igora Matoviča omylom vyhralo, bolo vopred jasné – po prvé to OĽaNO vopred veľmi nahlas deklarovalo, a po druhé, toto masové hnutie jedného človeka totiž nikdy iný program nemalo, a tak sa nedalo očakávať, že mávnutím čarovného prútika odrazu nejaký iný program mať bude.
Hnutie OĽaNO je kamikadze projekt svojho kamikadze šéfa, a od volieb 2020 majú kamikadze trend aj jeho volebné preferencie: v súčasnosti je to iba čosi nad osem percent a to ešte zďaleka nie je koniec tejto trajektórie. Je však tiež jasné, že starý politický pes Matovič sa s tým nezmieri a bude robiť aj ďalšie spektakulárne kroky (akými je povestný), aby svoje hnutie udržal v hre.
Všetci si pamätáme, ako Matovič pred voľbami kričal, že všetkých z dnešnej opozície pozatvára. A všetkým nám v tej chvíli zrejme skrsla v hlavách rovnaká myšlienka: ako to asi zariadi, keď nebude mať dôkazy? Akú páku použije? Teraz sa zdá už byť jednoduchšie na tú otázku odpovedať…
Čo ešte majú smeráci na Mikulca?
Opozícia však chce odvolať ministra Mikulca aj pre iné zaujímavosti. Smeráci zistili, že počas Dzurindovej vlády v roku 2004, keď bol Mikulec riaditeľom kancelárie Vojenskej spravodajskej služby (VSS), firma, kde Mikulcov otec bol spoluvlastníkom, dostala zákazku na stráženiu budov VSS vo výške 2,5 milióna eur a na stráženie budov Vojenského spravodajstva vo výške 250 tisíc eur.
Okrem toho bol z bytu otca ministra Mikulca urobený konšpiračný byt VSS, za čo vtedy dostal 800 tisíc slovenských korún. Je dôležité spomenúť, že šéfom VSS vtedy bol Vendelín Leitner, ktorý je dnes Mikulcovým štátnym tajomníkom.
V roku 2010, počas vlády Ivety Radičovej, bol Mikulec šéfom VSS, a vtedy zase iná firma, kde zase náhodou Mikulcov brat bol výkonným riaditeľom, dostala zákazku vo výške 142 tisíc eur na stráženie budov, pričom údajne bola spomedzi uchádzačov vybraná na výslovný Mikulcov príkaz.
Mikulec a Leitner… dvojica, ktorá hrá spolu už najmenej 17 rokov
Mimochodom, Leitner, dnešný Mikulcov štátny tajomník, v tom čase pôsobil ako poradca ministra obrany Galka a súčasne robil vedúceho oddelenia v spoločnosti Allianz pre partnerstvo s tretími firmami. A keďže práve vtedy vyhrala poisťovňa Allianz výberové konanie na poisťovanie áut v rokoch 2010 až 2012 pre ministerstvo obrany – išlo o šesťtisíc áut a poistenie v sume 9 miliónov eur, na ktoré viacerí poukazovali ako predražené – Leitner sa stal podozrivým z korupcie. V rovnakom čase bol Leitner aj spolupracovníkom Mikulca vo VSS, za čo mal dostať odmenu 12 tisíc eur.
Keďže informácia o podozrení z nezákonného nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom VSS sa dostala ku vtedajšej premiérke a poverenej ministerke obrany Ivete Radičovej, menovaná poslala samotného Mikulca ako vtedajšieho šéfa VSS s chúlostivým materiálom, kde boli tieto veci popísané, aby ho odovzdal vtedajšiemu ministrovi vnútra, ktorým nebol nikto iný, než Daniel Lipšic.
Mikulec však, vediac, že v tom materiáli sú podrobné dôkazy o jeho a Leitnerovom korupčnom správaní, ho Lipšicovi neodovzdal, ale iba ukázal. Radičová zistila, že ju oklamal, a tak mu dala podobný rozkaz ešte trikrát, ale ani tieto rozkazy Mikulec nesplnil a naopak, nariadil skartáciu tohto dokumentu. Za to bol potrestaný, Radičová voči nemu vydala disciplinárny rozkaz, kde ho uznala vinným z porušenia povinnosti a nesplnenia rozkazu.
Všetky tieto veci vytiahla na verejnosť minulý týždeň strana Smer-SD na svojej tlačovke. Predseda Smeru Robert Fico tiež pripomenul, že v roku 2012 VSS rozhodla, že Mikulca nie je možné považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, lebo klamal v bezpečnostnom dotazníku, a preto mu zobrali bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné. Mikulec sa na to sťažoval na Najvyššom súde, ale ten jeho žalobu zamietol.
Materiál na slušný škandál?
Smeráci hovoria, že za všetky tieto veci, ktoré majú podložené dôkazmi, by mal Mikulec okamžite odstúpiť aj sám. To však sa pravdepodobne nestane, a preto sa má odvolávať na mimoriadnej schôdzi Národnej rady.
Mikulec sám zaujal pozíciu, ktorú odporúčal už Dr. Plzák: „zatloukat, zatloukat, zatloukat“. Obvinenia z korupcie odmieta ako ohováranie a výmysly a k vojne policajtov v rozhovore pre extrémistický Denník N Mikulec uviedol:
„K naratívu, že existuje vojna medzi ozbrojenými zložkami, políciou a SIS, môžem povedať, že k tomu nedochádza.“ Teda skutok sa nestal, všetko je v najlepšom poriadku, zabudnite.
Podržia Mikulca koaliční partneri z tejto, údajne transparentnej a antikorupčnej vlády? Budú kryť všetku tú špinu ako spolupáchatelia? Jednotlivé koaličné strany už avizovali Mikulcovi svoju podporu, s výnimkou predsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského a poslankyne Adriany Pčolinskej (Sme rodina), ktorí sa vyjadrili, že ho nepodporia – skutočný dôvod je prozaický, ich brat, resp. manžel Vladimír Pčolinský, bývalý šéf SIS, sedí vo väzbe. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) upozornil, že takéto hlasovanie Pčolinských by bolo porušením koaličnej zmluvy, ale to v tejto koalícii zase až tak veľa neznamená.
Takže ak vám ešte zostali nejaké pukance od pozerania futbalu či tenisu, nech sa páči: odvolávanie ministra Mikulca môžete už zajtra sledovať od deviatej hodiny rannej v priamom prenose napríklad tu:
Ivan Lehotský