Bratislava 13. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Odpor voči ministerke kultúry SR Martine Šimkovičovej zo strany dotknutých osôb, neziskových organizácií, či médií po zverejnení statusu, že plánuje presmerovať peňazovody tečúce roky z inštitúcií a fondov v pôsobnosti ministerstva k progresívnym mimovládkam, najmä tým pod vlajkou LGBTi, neutícha. Stal sa popri boji za zachovanie spolitizovanej UŠP pod vedením Daniela Lipšica ďalšou kľúčovou agendou protivládnych protestov organizovaných opozíciou na čele s Progresívnym Slovenskom
Po tom ako parlamentom prejdú zmeny zákonov meniacich Trestný zákon a trestný poriadok môže sa stať hlavným motorom protestov. Martina Šimkovičová začala odkrývať korupčné schémy, ktoré na ministerstve nastavili jej dúhe naklonení predchodcovia okrem iného aj v prospech organizácií podporujúcich programy LGBTi komunity na Slovensku. Táto korupcia je zjavnejšia od nástupu Matovičovej, neskôr Hegerovej a nakoniec Čaputovej úradníckych (Hegerovej, Ódorovej) vlád.
Rezistencia, krik a protesty dotknutých subjektov sa javia pochopiteľné v kontexte výstupov z analýzy, ktorú spracoval pre Hlavné správy Branislav Krist. Za 30 rokov, odkedy sa na Slovensku s podporou Nadácie Otvorenej Spoločnosti (NOS) chopili LGBTi agendy najskôr jednotlivci a postupne rôzne dúhové neziskové organizácie, zvykli si tieto na pravidelný ročný prídel z peňazí nás všetkých daňových poplatníkov na rôzne projekty podporujúce ciele dúhového údelu. A nebol to príjem zanedbateľný.
Podľa kresťanov za ľudstvo to bol Noe, kto ako prvý uzatvoril dúhovú zmluvu. Bolo to s Bohom, keď dostal po celosvetovej všetko zničujúcej povodni od Boha prísľub, že už sa to nebude opakovať. Symbolom nádeje, že po každom daždi vyjde slnko sa stala dúha.
V 60. rokoch minulého storočia sa dúha stala symbolom nenásilia, odporu voči vojne. Dúhový transparent s nápisom PACE použil na pochode za mier v roku 1961 Aldo Capitini. Ako symbol pacifistov ju bolo odvtedy možné vidieť v rukách mierových aktivistov rôzne po svete. V roku 2003 visela z okien odporcov invázie USA a jeho spojencov do Iraku.
BAY AREA REPORTER zo 14. novembra 1985 priniesol článok Mike Hilfera o Gilbertovi Bakerovi, ktorý v roku 1978 na podnet aktivistu Artie Bressana, vytvoril dúhovú vlajku ako symbol Gay komunity pre Gay sprievody. Pri jej tvorbe sa inšpiroval hnutím Hippies zo 60. rokov, ktoré v ňom evokovalo rovnaký pocit absolútnej, bezhraničnej slobody, aký zažíval počas Gay pochodov. Farby na vlajke mierových aktivistov otočil. Po tom ako sa v nasledujúcom roku marketingu a produkcie ujala spoločnosť Paramount Flag Company, zaplavil tento symbol v rôznych podobách najskôr San Francisco a neskôr celý svet. Od roku 1990 sa stal symbolom LGBT (lesbian, gay, bisexual and transgender) komunity. Pod týmto symbolom stupňujú svoje požiadavky na práva pre LGBTi ľudí dúhoví aktivisti po celom svete dnes.
Na Slovensku zaviala Bakerova vlajka na LGBT pochode v Bratislave prvýkrát v roku 2010. Avšak napĺňanie programu dúhového údelu (legislatívneho ukotvenia práv sexuálnych menšín, či zavedenie registrovaných partnerstiev), ktorý tu máme spolu so zeleným údelom (Green deal), začalo u nás už na prelome rokov 1989/1990 hnutie Ganymedes. V roku 2009 štafetu prebralo združenie Queer Leaders Forum (QLF), či Iniciatíva INAKOSŤ. V prvých rokoch finančne podporila tieto aktivity tak ako aj v iných post-socialistických krajinách Nadácia Otvorenej Spoločnosti finančníka a „filantropa“ Geroga Sorosa. Od roku 2010 začali pritekať prvé peniažky aj z verejných zdrojov. Na základe zverejnených zmlúv v Centrálnom Registri Zmlúv LGBTi mimovládnym organizáciám QLF, Queer Drama plynulo na účty za roky 2013-2023 zo spoločných peňazí spolu 433 298 EUR. INAKOSŤ si od roku 2011 prilepšila zo spoločného spolu o 787 995 EUR. Od roku 2015 je poberateľom grantov a dotácií z verejných zdrojov aj Saplinq Roberta Furiela. Spolu sme na jeho projekty prispeli sumou 1 755 405 EUR. Z toho za obdobie 2020-2023 to bolo neuveriteľných 1 467 464 EUR. Iniciatíva Inokraj (Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, n.o.), ktorá organizuje okrem iného Pride v Banskej Bystrici poberá štedré dotácie z verejných zdrojov od roku 2011. Za ten čas dostala 1 274 825 EUR. Len za ostatné 4 roky to bolo 404 137 EUR. Za zmienku stojí aj jediné LGBT divadlo na Slovensku NOMANTINELS. Na scéne je od roku 2011. Tomu sa ušlo z verejných zdrojov doposiaľ cca 741 330 EUR. Z toho 418 850 EUR od roku 2020. Nemá zmysel v tomto zozname pokračovať nakoľko neziskových organizácií, ktoré dnes nesú na slovenských pochodoch LGBTi komunity Bakerov odkaz je oveľa viac.
Len týmto vymenovaným organizáciám, vlajkovým lodiam dúhového údelu na Slovensku sme zo spoločného venovali na rôzne projekty, na podporu požiadaviek LGBTi komunity na Slovensku od roku 2010 úctyhodných 4 992 851 EUR, z toho v období 2020-2023 od nás dostali 3 117 522 EUR.
Pre dotvorenie obrazu je dôležité uviesť, ktoré ministerstvá a na nenaviazané organizácie tieto granty, či dotácie poskytovali. Ministerstvo kultúry poskytlo cca 2,22 mil. Ministerstvo školstva 1,77 mil, Ministerstvo spravodlivosti 0,39 mil., Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny 0,23 mil., Ministerstvo zahraničných vecí 0,22 mil.
Preto ja rozumiem, prečo je ministerka Martina Šimkovičová „problém“. Pred ňou sa o revíziu peňažných tokov z Ministerstva kultúry pokúsila Ľubica Laššáková (Hlas SD) v roku 2019. A tiež bol krik, rovnako bola podpisovaná petícia umeleckej obce za jej odvolanie. Ak by začali prehodnocovať peňazovody na dúhový údel aj na iných ministerstvách, tak sa pravdepodobne dočkáme v uliciach nie pokojných protestov, ale rovno revolúcie.
Na Martine Šimkovičovej treba oceniť odvahu a razanciu, s ktorou sa do auditu peňažných tokov z ministerstva pustila a podporiť ju v snahe bojovať s korupciou v prospech dúhového údelu, ktorú nastavili na ministerstve dúhe naklonení ministri kultúry pred ňou. Treba jej dať priestor, aby ukázala ako je možné finančné podpory kultúrnej obci nastaviť tak, aby sa ušlo zo spoločného spravodlivo všetkým, čo prinášajú obeť pre pozdvihnutie slovenskej kultúry.
Do očí bijúce je aj dvojaké správanie tzv. strážcov demokracie, mimovládok Zastavme korupciu Zuzany Petkovej a Transparency International Slovensko. Keď politici a vládni úradníci korumpujú z verejných financií im spriaznené firmy a oligarchov, kričia, im spriaznené média sú plné ich článkov a čitatelia týchto médií na námestiach sa dožadujú pozatvárania týchto politikov a úradníkov. Aj to nie všetkých, lebo túto korupciu za Dzurindu, Radičovej, či Matoviča s Hegerom prehliadali. Avšak, keď sa z verejných zdrojov korumpujú mimovládky, či im spriaznené médiá, všetci svorne mlčia. Nevadí im ani keď sa to deje za Fica. Naopak, kričia, keď Laššáková, či Šimkovičová suplujú ich prácu.
Prečítajte si tiež:
- Šimkovičová odcestovala na konferenciu UNESCO. Matovič sa obáva, že v Abu Dabí bude skôr “testovať pláže”
- Ustojí to Šimkovičová? Zatiaľ to tak vyzerá