Novodobé odlesňovanie amazonského pralesa odkrylo na ploche 13 000 km2 stovky väčších geometrických útvarov nazývané geoglyfy. Pravdepodobne pochádzajú zo začiatku nášho letopočtu, možno aj skôr, čo ukáže ich ďalší podrobnejší výskum.
Výskum bol vykonávaný pod vedením Jennifer Watlingovej, postgraduálnej vedeckej pracovníčky Múzea archeológie a etnografie univerzity v Sao Paulo počas štúdií na univerzite v Exeteri. Hoci funkcie týchto útvarov zatiaľ nie sú známe, Dr. Watlingová uvádza, že sa podobajú neolitickým zemným valom nájdeným na miestach, ako sú Stonehenge v britskom Wiltshire a “je pravdepodobné, že mali podobnú funkciu akýchsi rituálnych miest”.
Hoci Stonehenge je okolo 2 500 rokov staršie ako geoglyfy nájdené v Brazílii, je pravdepodobné, že predstavujú podobné obdobie v sociálnom vývoji.
Podľa archeológov nepredstavujú hranice obcí, pretože artefakty tomu nenasvedčujú, že by šlo o ich obrannú funkciu, nie sú v nich otvory pre nasadenie ohrady. Predpokladá sa, že boli použité iba sporadicky, snáď ako rituálne zhromaždisko.
Viacero fotografií geoglyfov prináša stránka livescience.com.
Ich objav tiež obráti predpoklady, že ekosystém dažďového pralesa bol odjakživa nedotknutý ľuďmi. “Skutočnosť, že tieto územia ležali skryté po stáročia pod rastúcim pralesom, spochybňuje myšlienku, že amazonské lesy sú panenským ekosystémom,” konštatuje Watlingová. Tieto územia obývali domorodé národy dávno pred tým, ako tu začali prichádzať európski dobyvatelia.
Neznamená to, že už v dávnych dobách prebiehalo odlesňovanie až v takom rozsahu ako v súčasnosti. “Aj napriek obrovskému množstvu a hustote geoglyfov v regióne si môžeme byť istí, že lesné plochy neboli nikdy zrušené v tom rozsahu, ako tomu bolo v minulých rokoch,” poukazuje Watlingová. Vedeli totiž žiť v súlade s prírodou a odlesniť len toľko, aby sa nenarušila biodiverzita. Malo by to slúžiť ako poukázanie na vynaliezavosť dávneho osídľovania, ktoré neviedlo k znehodnocovaniu lesov a k viac udržateľnému využívaniu pôdy, ako nakoniec dodáva Watlingová.