Bratislava 25. júna 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Pixabay)
Politika, vytrvalosť a prozreteľnosť. Podľa odborníkov to boli tri kľúčové prvky, ktoré viedli k minuloročnému obrovskému právnemu víťazstvu za život v Spojených štátoch, keď Najvyšší súd krajiny zrušil prelomový súdny prípad, ktorý od roku 1973 až do minulého roka legalizoval potraty na požiadanie v celej krajine, píše Bridget Ryder
Z politického hľadiska bol boj proti potratom v Amerike spojený s neustálym bojom vo federálnej a štátnej legislatíve. Štátni senátori Amy Sinclairová z Iowy a Eddy Lucio z Texasu opísali, ako hľadali akúkoľvek príležitosť na vloženie zákona, ktorý pomáha chrániť nenarodené deti. Ich snaha o zmenu zákona slúžila na vzdelávanie a spochybňovanie legálnosti potratov. V skutočnosti to bol texaský “zákon o srdcovom tepe”, ktorý zakazoval potraty v štáte, akonáhle sa podarilo zistiť srdcový tep plodu, ktorý zvrhol celoštátnu politiku potratov na požiadanie. Jedna potratová klinika, ktorá si myslela, že má zákon na svojej strane, napadla texaský zákon na súde. Prípad sa nakoniec dostal až na Najvyšší súd, ktorý sa nielenže postavil na stranu texaských zákonodarcov, ale zrušil aj 50 rokov zlej judikatúry.
Základom však bolo funkčné obdobie Donalda Trumpa, ako o tom hovorí Joseph Grogan, poradca Donalda Trumpa počas jeho pôsobenia v úrade. V USA vymenúva sudcov, ktorí zasadajú na Najvyššom súde, prezident, hoci ich schvaľuje Senát. Keď sa išlo do volieb v roku 2016, dalo sa predpokladať, že ten, kto sa stane prezidentom, bude mať možnosť nominovať aspoň jedného sudcu najvyššieho súdu. Predchádzajúci republikánski prezidenti sľubovali, že vymenujú sudcov s osvedčenou judikatúrou, ktorí zvrátia pôvodne osudné rozhodnutie o interrupciách, ale svojich voličov sklamali. Trump, ako uviedol Grogan, zašiel ešte ďalej a počas svojej kampane predložil zoznam kandidátov na sudcov Najvyššieho súdu, ktorých by v prípade svojej vlády vymenoval. Na zástancov života to zapôsobilo a podporili ho. Po nástupe do úradu zostal verný a vymenoval dvoch sudcov, ktorí pomohli nakloniť misky váh na stranu nenarodených.
Grogan priznal, že Trump má sotva osobné skúsenosti ako konzervatívny pro-lifer. Okrem toho, že bol dvakrát rozvedený a nesprával sa vhodne k ženám, pred tým, ako sa stal prezidentským kandidátom za Republikánsku stranu, bol Trump verejne pro-choice demokrat.
“Ale stala sa ďalšia vec, niekto, kto s ním sedel v Oválnej pracovni: začal premýšľať o [potratoch],” povedal Grogan. “Myslím si, že pro-life podpora pre neho ho osobne posunula smerom k pro-life veci.”
Dodal, že hoci štyri roky Trumpovho prezidentovania boli rozhodujúce, rovnako dôležitá a potrebná bola aj neustála práca hnutia v predchádzajúcich desaťročiach. Boj sa však neskončil.
“Chcem len poukázať na to, že na komunitnej úrovni je naozaj dôležité, aby voliči naďalej bojovali a verili,” povedal. “Teraz ide o to, či dokážeme udržať túto dynamiku.”
Opatrnosť je opodstatnená. Najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu nepostavilo potraty mimo zákon, ale jednoducho rozhodlo, že neexistuje prirodzené právo na potrat a že túto záležitosť musia regulovať zákonodarcovia, najmä na úrovni jednotlivých štátov.
Odvtedy sa v jednotlivých štátoch zintenzívnil boj, pričom niektoré štáty tento zákrok úplne zakázali, zatiaľ čo iné prijali zákony na právnu ochranu tejto praxe. Najväčším sklamaním pre hnutie za život však bolo rozhodnutie niekoľkých štátov vrátane Kansasu a Montany naďalej podporovať interrupcie, aj keď sa o nich konalo referendum. Celkovo je podľa Grogana situácia zložitá, od dôvodov, prečo referendá zlyhávajú, až po to, ako sa republikánski kandidáti pre voľby v roku 2024 rozhodnú postaviť k potratom. “Je to veľmi zložitý príbeh,” povedal.
Pri rozhodujúcom rozhodnutí súdu v prospech života zohralo úlohu mnoho faktorov, ktoré sa museli stretnúť: od správneho prezidenta cez správne podmienky v Senáte, správnych sudcov na laviciach až po správny prípad, ktorý sa dostal na Najvyšší súd. Pripomenula, ako sa v roku 1987 vtedajší prezident Ronald Reagan pokúsil vymenovať na Najvyšší súd Roberta Borka, sudcu známeho svojou konzervatívnou právnou filozofiou, len aby sa stretol s takým odporom zo strany Senátu, že sa v súvislosti s týmto incidentom objavil nový výraz “byť borknutý”, a netreba dodávať, že prezident musel nájsť iného sudcu, ktorého by vymenoval. Napriek tomu Bork, ktorý bol aj profesorom práva, a ďalší sudcovia vytvorili nastupujúcu generáciu konzervatívnych právnikov a neskôr pomohli vytvoriť polovicu konzervatívnych sudcov pre Najvyšší súd.
Adolpheová tiež vyjadrila ľútosť nad tým, že v jej rodnej krajine, Kanade, neboli také podmienky ako v USA. Z právneho, kultúrneho a ústavného hľadiska čelilo hnutie za život oveľa väčším výzvam.
Organizátorka podujatia One Of Us Ana del Pino zopakovala Adolphein komentár. Európa sa podľa nej ocitla v podmienkach, ktoré sa viac podobajú podmienkam v Kanade než v Spojených štátoch.
Na konci zdôraznili, že je dôležité využívať masovú komunikáciu na vyzdvihnutie dôležitosti nenarodených detí ako ľudských bytostí, bojovať proti klamstvám potratového priemyslu a dojímavým spôsobom zobrazovať tragédiu potratov a radosť z rodičovstva. Prednášajúci John Klink uviedol aj dôležitý vplyv komunikačne zdatných morálnych vodcov pápeža Jána Pavla II. a Matky Terezy na nálady verejnosti i svetových lídrov.
Všetci rečníci sa zhodli na tom, že práve húževnatá, nádejná vytrvalosť zástancov života viedla k pro-life zvratu v USA, a upozornili, že boj za život sa zďaleka neskončil, pretože v skutočnosti zúri na všetkých frontoch na oboch stranách Atlantiku.
William Saunders z Inštitútu pre ľudskú ekológiu napomenul: “Nikdy, nikdy sa nevzdávajte.”
PREČÍTAJTE SI EŠTE
Kuriak: Potrat je odporné, chladnokrvné zabitie bezbranného, počatého dieťatka
Po potrate sa podelila o svoj silný príbeh, aby pomohla ostatným rozhodnúť sa pre život