Odkaz z Číny: Vzťahy s Európou by mohli prekvitať bez čierno-bieleho myslenia

Od návštevy nemeckého kancelára Olafa Scholza v novembri minulého roka a predsedu Európskej rady Charlesa Michela v Číne v decembri minulého roka sa v čínsko-európskych vzťahoch objavili známky oživenia a v poslednom čase sa rozbehli intenzívne kontakty. Španielsky premiér Pedro Sanchez v stredu začal svoju návštevu Číny. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedli, že na budúci týždeň navštívia Čínu. Podľa správ nemeckých médií chce v polovici apríla Čínu navštíviť aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Pomôže táto diplomatická vlna oživiť čínsko-európske vzťahy a dokonca nastoliť éru rozkvetu vzťahov?

03. 04. 2023 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke predseda Európskej rady Charles Michel (vľavo) si podáva ruku s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom pred ich stretnutím v Pekingu 1. decembra 2022

Bratislava 3. apríla 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP-Ding Lin/Xinhua)

▶ ❚❚ ↻

V tejto súvislosti prejav predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej o perspektívach čínsko-európskych vzťahov, ktorý predniesla na diskusii organizovanej dvoma významnými think-tankami, European Policy Centre a Mercator Institute for China Studies, vzbudil pozornosť všetkých sektorov. Tento prejav sa považuje nielen za jej prvé komplexné vyhlásenie o čínsko-európskych vzťahoch vo funkcii šéfky Európskej komisie, ale aj za udanie tónu jej nadchádzajúcej návšteve Číny.

Von der Leyenová začala svoj prejav vetou “Naše vzťahy s Čínou sú jedny z najzložitejších a najdôležitejších kdekoľvek na svete” a ukončila ho vetou “Čína je fascinujúca a zložitá zmes histórie, pokroku a výziev”, čím vyslala signály, ktoré boli nové aj staré, jasné aj protichodné. Zopakovala, že kroky Číny v rusko-ukrajinskej kríze “budú určujúcim faktorom pre vzťahy medzi EÚ a Čínou v budúcnosti”, čím zopakovala tón Washingtonu, že Čína sa snaží “zmeniť medzinárodný poriadok s Čínou v jeho centre”. Zároveň však zdôraznila, že vzťahy medzi Čínou a Európou nie sú čiernobiele a že ich príbeh s Čínou nemusí byť obranný. Dala jasne najavo, že oddelenie sa od Číny nie je životaschopné ani v záujme Európy, ale zdôraznila aj takzvanú stratégiu “ekonomického odstraňovania rizík”, ktorá zahŕňa mnohé protekcionistické prvky.

Súdiac podľa tohto prejavu môžeme vidieť tieň rôznych diskusií o európskej politike voči Číne v uplynulom období vrátane “naivných názorov na Čínu”, “znižovania závislosti od Číny”, “osobitnej zodpovednosti Číny v rusko-ukrajinskom konflikte” a “zdôrazňovania ideologických rozdielov medzi Čínou a Európou”, čo odráža skutočnosť, že európska politika voči Číne je stále uprostred diskusie. Namiesto hľadania zoznamu rozdielov alebo rozporov medzi Čínou a Európou a jeho využívania na diagnostikovanie čínsko-európskych vzťahov je však lepšie uznať jeden konsenzus, ktorý nemožno ignorovať a ktorý sa prejavil v prejave von der Leyenovej: Európa “nemôže stratiť Čínu” a mala by naďalej udržiavať kontakty s Čínou.

Treba povedať, že ide o poslednú snahu vedúcich predstaviteľov EÚ nájsť pozíciu EÚ v podmienkach meniacej sa dynamiky vzťahov veľkých mocností po tom, čo Michel zdôraznil strategickú autonómiu Európy a naznačil, že Európa nemôže slepo stáť po boku USA, a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vyhlásil, že EÚ nebude nasledovať najtvrdšiu politiku USA voči Číne. Je samozrejmé, že politika EÚ voči Číne v súčasnosti čelí rozporom a dilemám, ale niet pochýb o tom, že rôzne sektory dúfajú, že si zachovajú možnosť spolupráce s Čínou nezávisle od USA.

To vytvára určitý základ pre návrat racionálneho a pragmatického prístupu k európskej politike voči Číne. V skutočnosti, bez ohľadu na vzostupy a pády v politických a diplomatických vzťahoch medzi Čínou a Európou v posledných rokoch, úloha Číny v prosperite a perspektívach rastu, o ktoré sa usiluje EÚ, len vzrástla, keďže Čína bola v rokoch 2020 a 2021 dva roky po sebe najväčším obchodným partnerom EÚ, nehovoriac o tom, že obchod medzi Čínou a Európou v posledných rokoch naďalej stabilne rastie, pričom priemerná denná hodnota dovozu a vývozu presahuje 2 miliardy EUR. Vzhľadom na vplyv krízy banky v Silicon Valley na finančnú stabilitu v Európe a značný objem výroby, ktorý USA od konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou odčerpali z Európy, by si EÚ mala túto skutočnosť ešte viac uvedomiť.

Renomovaný vedec Kishore Mahbubani raz navrhol Európe, aby sa poučila z juhovýchodnej Ázie a opakovane pripomínala USA: nenúťte nás, aby sme sa postavili na jednu stranu, máme dôležitejšie problémy na riešenie. V skutočnosti, keď pochopili, kde ležia ich vlastné záujmy a aké sú dôležitejšie problémy, nemalo by pre nich byť ťažké odpovedať na otázku, ako spolupracovať s Čínou. Medzi Čínou a Európou neexistujú žiadne zásadné konflikty záujmov a ich spoločné záujmy ďaleko prevažujú nad rozdielmi. Tento základný aspekt by mal byť uznaný v rámci “strategickej autonómie” Európy.

Priateľstvo je hlavným tónom a spolupráca je celkovým cieľom čínskej politiky voči Európe. Čína už tento postoj vyjadrila európskej strane pri mnohých príležitostiach. Čínska strana víta návštevy európskych vedúcich predstaviteľov s otvorenou náručou a je ochotná zapojiť sa do praktického dialógu a komunikácie. Rozkvet čínsko-európskych vzťahov si však vyžaduje, aby si obe strany vyšli v ústrety.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Irán kritizoval “pokrytectvo” Spojených štátov po tom, čo administratíva tamojšieho prezidenta Donalda Trumpa ohlásila nové sankcie voči iránskemu ministrovi ropného priemyslu Mohsenovi Páknežádovi.