Odkaz Šimečkovi

Bratislava 26. augusta 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

V politike každý musí rátať s tým, že sa ocitá v prostredí plnom lží, klamstiev, ohováraní a prekrúcania reality. Je však naozaj paradoxné, ak niekto vyplakáva, že sa stal obeťou niečoho podobného a vzápätí on sám používa metódy svojich kritikov. Presne to sa stalo na povestnej tlačovke predsedu strany PS Šimečku, kedy mňa a kolegu Samuela Migala obvinil z hrubého klientelizmu, konštatuje Roman Michelko. Jeho príspevok prinášame v plnom znení 

Odhliadnuc od absurdných “hausnumer“ ktoré tam padali, a ktoré neviem z akého zdroja vytiahol, podstata obvinenia bola absurdná. Predovšetkým ja som nikdy nebol vlastníkom subjektu, ktorý dostával dotácie, takže tie určite nemohli ísť pre mňa. Celá suma určená pre vydavateľstvo, ktoré som riadil, bola len nepatrným zlomkom z absurdného “hausnumera“ 700 000 €.

Šimečka zjavne spojil Spolok slovenských spisovateľov, ktorého štatutárom som nikdy nebol, s Vydavateľstvom spolku slovenských spisovateľov, čo je úplne iný subjekt. A vrcholom demagógie, zavádzania a klamania je jeho vyjadrenie, že vlastne dotácie, ktoré dostával Spolok slovenských spisovateľov, išli akože mne. To je asi rovnaká absurdita, ako keby tvrdil, že Richard Stanke či Táňa Pauhofová, ako členovia činohry dostali – teda oni osobne – celú dotáciu, ktorou štát podporuje Slovenské národné divadlo.

Koncentráciu sprostoty, do neba volajúcej nekompetentnosti, hlúposti, agresivity a lží bežne očakávam od partičky, ktorú doniesol do parlamentu Matovič, osobitne od jeho top hviezdy Pročka. Ukazuje sa, že dlhodobý pobyt v opozícii, má veľmi retardačné dôsledky nielen na kognitívne schopnosti opozičných politikov, ale neuveriteľne sa im pritom aj kriví chrbtica.

Tento týždeň mediálnym mainstreamom prebehla kauza Štefan Kuffa a Malá Franková. Ako sa ukázalo, mediálny obraz tejto kauzy bol značne skreslený a realita vyplávala na povrch až postupne. Pre pochopenie toho, čo sa vlastne udialo, bol zásadný až rozhovor organizátora festivalu v Malej Frankovej podnikateľa Ivana Čarnogurského. Ten v rozhovore jasne uviedol nasledujúce fakty: hra, ktorú Štefan Kuffa prerušil bola pre dané publikum krajne nevhodná. Dramaturg tohto festivalu by si mal spytovať svedomie.

Na plagátoch nebolo uvedené, že je to hra nevhodná pre divákov, ktorí nedovŕšili 18 rokov. Tiež bol veľmi zle naplánovaný čas, kedy sa divadelná hra uvádzala. Prítomnosť detí na tejto hre bola krajne nevhodná, ba podľa samotného organizátora bola možno na hrane zákona, ktorý chráni mravnú výchovu mládeže. Doslova povedal, že to bola poriadna divočina a už pred prerušením predstavenia spontánne odišlo asi tridsať ľudí. V rozhovore bolo tiež uvedené, že Štefan Kuffa sa najprv snažil vyhľadať riaditeľa divadla a skorigovať toto predstavenie po dobrom. Ten však nebol prítomný, tak urobil to, čo pokladal za nevyhnutné. V tomto kontexte, sa celá kauza javí úplne inak, než to vykresľovali mainstreamové média.

Prečítajte si tiež:

• “Pozor podvodníci”
• Šimečka denne dokazuje jednu podstatnú vec
• Čo nám to tu vyšlo na povrch? Šimečkovci sú napichnutí na štát, ktorý tak nenávidia