Môj profil 
Predplatné
Ženy, ktoré podstúpia potrat, môžu čeliť rôznym psychickým a fyzickým problémom, ktoré sa môžu prejaviť po dlhšej dobe, tvrdí odborníčka Jaroslava Trajerová, koordinátorka projektu Nesúdime, pomáhame. Projekt má za sebou mnoho príbehov so šťastným koncom, tvrdí Trajerová.
Na začiatku nechceného tehotenstva je podľa jej slov panika, preto je náročné rozhodovať sa. Rozhodnúť o umelom ukončení tehotenstva môže žena do 12 týždňa gravidity. Projekt preto pomáha rozhodnúť sa neistým ženám, či si dieťa ponechajú, ale aj ženám, ktoré už potrat podstúpili.
Prečo to nikto nepovedal?
Trajerová tvrdí, že projekt využívajú predovšetkým ženy po potratoch, ktoré majú rôzny fyzické či psychické následky a svoje rozhodnutie ľutujú. „Pýtajú sa, prečo im to nikto nepovedal skôr, že existujú aj iné následky,“ uviedla expertka v rozhovore pre český portál blesk.cz.
„Obracajú sa na nás aj ženy, ktoré majú tesne pred termínom, ale nie sú si isté, či je ich rozhodnutie správne. Ženy majú oveľa viac času, ako si myslia – môžu sa rozhodnúť až do dvanásteho týždňa, či si dieťa ponechajú,“ vysvetľuje Trajerová a dodáva, že nevadí, že majú termín potratu, „aj na operačnej sále sa môžu zobrať a odísť“.
Projekt využívajú aj ženy, ktoré už potrat podstúpili. „Obrátia sa na nás, keď majú pocit, že sa zbláznili. Okolie nechápe, čo sa s nimi deje, trpia depresiami, nenávisťou voči samej sebe. Dôležité je povedať, že ak je rozhodnutie založené na prístupe „buď ja alebo dieťa“, tak sa tie vzťahy vo všetkých prípadoch rozpadajú,“ vysvetľuje expertka. Výnimkou nie je ani sebapoškodzovanie a strata zmyslu života, v niektorých prípadoch dokonca aj samovražedné sklony. „Jedna žena po potrate ma dokonca prosila, aby som jej vrátila dieťa do brucha,“ vysvetľuje Trajerová.
Podľa expertky hlavným dôvodom, prečo sa ženy rozhodujú pre tak radikálne riešenie, je absolútna nepodpora zo strany partnerov. „Je to zvláštne, možno je to tým, že odmalička mužov vychovávame s tým, že tehotenstvo je naša vec a že si s ním musíme pomôcť samé,“ vysvetľuje Trajerová a pokračuje: „dôležité je, že doštudovať a pracovať sa dá aj s dieťaťom. Ak sa žena nakoniec rozhodne, že si to dieťa nechá, tak opadnú klapky, a zrazu sa objavia kamarátky alebo rodina, ktorá s dieťaťom s radosťou pomôže.“ Expertka dodáva, že to najjednoduchšie riešenie má často tie najhoršie následky.
Projekt Nesúdime, pomáhame je financovaný z „darov od dobrých ľudí“ a pre ženy poskytuje okrem iného aj pomoc s ubytovaním, či hľadaním pestúnskej rodiny v prípade, že sa dieťa narodí s určitým hendikepom.
.JPG)
.jpg)
