Bratislava 8. apríla 2021 (HSP/Foto:TASR/AP, TASR/AP-Richard Drew,Khalil Hamra)
Po Vianociach 2020 v krajinách Európskej únie a niektorých v Amerike začali očkovanie vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti Pfizer – treťou najväčšou farmaceutickou spoločnosťou na svete ako subjektu v hodnote 214 miliárd dolárov. Nebolo to autonómne rozhodnutie každého štátu, ale uložené Európskou komisiou a tlakom farmaceutickej mega – spoločnosti, ktorá pracuje na tom, aby zabezpečila prežitie miliárd ľudí ohrozených COVID-19. V rukách koho alebo kto je nadnárodná spoločnosť Pfizer?
EÚ schválila vakcínu Pfizer/BioNTech proti koronavírusu v rekordnom čase a otvorila dvere prvým očkovaniam vo všetkých členských krajinách. Európska agentúra pre lieky /EMA/ povolila uvedenie vakcíny na trh a o niekoľko hodín neskôr mu výkonná zložka EÚ – Komisia, dala konečnú zelenú.
Výbor EMA pre lieky a humánne použitie /CHMP/ so sídlom v Amsterdame vyšla spoločnosti v ústrety aj tým, že konanie o vydaní rozhodnutia, určeného až na 29. decembra, presunula o týždeň skôr, čo bolo z jej strany „ milé gesto“, pričom už v novembri dosiahla dohodu s Európskou komisiou o dodávke 200 miliónov dávok vakcíny.
Generálna riaditeľka EMA Emer Cooke sa vyjadrila: „Je to skutočne historický vedecký úspech, za menej ako rok bola vyvinutá a povolená vakcína proti tomuto ochoreniu“.
Vo vedeckých kruhoch však byť v reálnom čase, od výskumu a vývoja až po očkovanie vakcínou, je časový rozsah medzi 10 až 15 rokmi. Ani jeden zo štátov neprotestoval nielen proti cene každej látky, ale aj neudržateľnej logistike a navýšené investície potrebné na udržanie -70 °C, ktoré vakcína Pfizer vyžaduje a potrebné skladovanie, čo okrem ceny dávok predstavuje obrovské dodatočné náklady.
Svetové médiá prezentovali spoločnosť ako „firemnú reinkarnáciu Matky Terezy“, zatiaľ čo nadnárodná spoločnosť diktovala svoje podmienky nad vnútroštátnymi právnymi predpismi štátov. Sally Susmanová, výkonná viceprezidentka spoločnosti Pfizer uviedla, že akcie spoločnosti dosiahli 1,8 milióna USD.
Podľa Financial Times bol Stéphane Bancel, generálny riaditeľ spoločnosti Moderna, ďalšej z veľkých farmaceutických spoločností, ktorá súťaží o výrobu vakcín, oveľa odvážnejší ako táto cena a predal akcie svojej spoločnosti v hodnote 49,8 milióna dolárov, čo znamená okamžitý zisk 400 miliónov dolárov za jediný deň.
Jeden z najväčších vlastníkov spoločnosti Pfizer, mega – investičný fond BlacRock, je jasným príkladom sily, ktorú dosiahol sektor bankárov a financií. Táto spoločnosť bola vytvorená v roku 1988. Odvtedy sa tento subjekt so sídlom v New Yorku rýchlo rozrástol a stal sa najväčšou tieňovou bankou na svete. Spravuje tovar v hodnote 6,4 biliónov dolárov, čo je suma rovnajúca sa päťnásobku HDP krajiny, akou je Španielsko.
BlackRock však nie je známy len vo finančných kruhoch. Jej manažéri uprednostňujú diskrétne konanie s cieľom ovplyvniť hlavné hospodárske politiky.
BlackRock má dominantné podiely vo veľkých spoločnostiach, ako je letectvo, chemický, automobilový, bankový a farmaceutický sektor, čo vedie k mnohým konfliktom záujmov a porušovaniu hospodárskej súťaže.
Stačí uviesť, že BlackRock je jedným z troch najväčších akcionárov vo všetkých veľkých ropných spoločnostiach s výnimkou francúzskeho Total.
Larry Fink, generálny riaditeľ najmocnejších fondov na svete, uviedol, že: „BlacRock bol vytvorený, aby zarobil peniaze pre svojich klientov, takže jeho rozhodnutia sa robia len na základe tohto predpokladu, nad rámec akéhokoľvek sociálneho alebo environmentálneho zváženia“.
Príklad: Označenie Izraela za banánovú republiku z dôvodu, že dohodnuté dodávky vakcíny načas nezaplatil, hoci Izrael je štát, ktorý pre zdravie svojich občanov za vakcíny zaplatí aj vyššie ceny, len aby ich v potrebnom množstve zabezpečil.
Takmer 30 % akcií spoločnosti Pfizer Inc. Je v držbe Vanguard Group, BlacRock Inc, State Street Corp., Capital group Cos. A Wellington managemenet Group. To všetko sú obrovské inštitucionálne investičné spoločnosti, ktoré vlastnia akcie stoviek alebo tisícov spoločností, a to sú len najväčší držitelia spoločnosti Pfizer.
Ak by spoločnosť Pfizer distribuovala svoju vakcínu v čo najvyššom množstve – dokonca aj pod cenu, dokonca aj zadarmo, dokonca aj s obrovskou stratou – zbohatne jej majiteľom o mnoho miliárd dolárov. Multi – biliónový fond BlackRock napríklad vlastní akcie spoločnosti Pfizer za približne 16 miliárd dolárov.
Viac ako 50 % farmaceutických spoločností vlastnia „spoloční“ akcionári, ktorí vlastnia podiely v konkurenčných farmaceutických spoločnostiach.
Centrum pre výskum nadnárodných spoločností so sídlom v Amsterdame sa k tejto Big-Pharme vyjadrilo: „Výplaty akcionárom sa zvýšili takmer o 400 % – z 30 miliárd dolárov v roku 2000 na 146 miliárd dolárov v roku 2018. Autori tejto správy /Rapport-The-financialisation-of-Big-Pharma-def/ v Amsterdame na základe účtovných závierok 27 najväčších farmaceutických spoločností zistili, že akcionári za 18 rokov dosiahli zisk celkovo 1, 54 bilióna USD. To je viac ako 1, 4 bilióna dolárov, ktoré spoločnosti vložili do výskumu a vývoja nových liekov. Ide o tzv. financializáciu – praktiku, pri ktorej spoločnosť využíva svoje zdroje na odmeňovanie akcionárov namiesto toho, aby ich investovala do závodov, strojov a laboratórií.
Sú to skupiny s veľkými ziskovými maržami a neinvestujú do odvetví, ktoré neprináša návratnosť.
Nie je to dostatočná odpoveď na dôvody blokácie Sputnika V v rámci Európskej únie agentúrou EMA a Európskou komisiou?
BlackRock je v Bruseli inštalovaný na prvom poschodí 35 Place de Meeus od roku 2010 pred parkom, kde európski úradníci počas pracovného týždňa trónia na obedňajšom slnku.
Podľa zdroja v Európskom parlamente BlackRock tiež organizuje „informačné dni“ pre asistentov poslancov, aby vysvetlil, ako produkt funguje alebo ako možno pasívne finančné prostriedky použiť na posilnenie hospodárskeho rastu. V konečnom závere budú môcť asistenti poslancov najlepšie radiť, povedal zdroj.
No a teraz už nie je situácia okolo Sputnika V taká „zamotaná“, ako sa obáva člen našej vlády. Je dokonca jasnejšia ako slnko.
Daniela Gaborová, profesorka makroekonómie na Univerzite západného Anglicka /UWE/ v Bristole sleduje v Bruseli veľa diskusií o regulácii financií od roku 2013, keď komisár EÚ pre vnútorný trh Michal Barnier prisľúbil posilnenie pravidiel finančného systému. Uviedla, že keď britský komisár, ktorý prevzal kontrolu nad Barnierom chcel, aby komisia pracovala ruka v ruke s finančníkmi a vždy, keď sa organizovala diskusia alebo vypočutie, boli tam ľudia z BlackRock.
Už to neboli banky, ktoré mali moc, ale správcovia aktív. Podľa ich názoru BlackRock odráža zrieknutie sa sociálneho štátu. Jeho vzostup moci ide ruka v ruke s prebiehajúcimi štrukturálnymi zmenami – zmeny vo financiách, ale aj v povahe sociálnej zmluvy, ktorá zjednocuje občana a štát.
Daniela Gabor vysvetľuje, že Európska centrálna banka, ktorá zadá BlacRock do kontrolných bánk, nemá nad spoločnosťou žiadnu právomoc.
Spoločnosť BlackRock je najmocnejšou spoločnosťou na správu aktív na svete s obrovským finančným a politickým vplyvom, ktorý sa rozširuje aj do Európy.
Európska ombudsmanka so sídlom v Strasburgu Emily O´Reillyová potvrdila, že americkému správcovi aktív boli skutočne ponúknuté európske finančné prostriedky na poskytovanie kľúčového poradenstva Komisii o začlenení environmentálnych, sociálnych a riadiacich rizík /ESG/ do bankových pravidiel a dohľadu EÚ, čo by bolo prínosom pre BlackRock a jeho vplyvných klientov – banky a spoločnosti na fosílne palivá.
Nemôže byť preto prekvapením, že v poslednom čase došlo k silnému lobbistickému úsiliu proti rozhodnutiu EÚ udeliť zákazku spoločnosti BlackRock.
Ombudsmanka dostala tri sťažnosti vrátane dvoch od 80 poslancov Európskeho parlamentu. Ďalších 92 organizácii od Attacu po Priateľov zeme takisto podpísalo otvorený list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom ju vyzvalo, aby zmluvu zrušila.
Bruselská výskumná skupina Corporate Europe Observatory, ktorá definuje svoju prácu ako „odhaľovanie a spochybňovanie privilegovaného prístupu a vplyvu korporácií a ich lobbistických skupín pri tvorbe politiky EÚ“, zdôraznila, že BlackRock je hlavným akcionárom veľkých európskych bánk a neustále bojuje za „mäkkú reguláciu zmeny klímy“.
Spoločnosť BlackRock sa podieľa na vlastnom imaní hlasovacích práv v 17 000 spoločnostiach vrátane spoločností Apple, Mikrosoft, Google, Bayer Monsanto, HSBC, Deutsche Bank, British Amerikan Tobacco, Nestlé, Shell, BP. Ešte stále tu na Slovensku môžeme veriť tomu, že Sputnik V je pre nás málo bezpečný? Sputnik V je nebezpečný pre niekoho iného a z úplne iných dôvodov.
BlackRock pôsobil ako poradca v rôznych štátoch, ktoré boli v problémoch. Odporučil verejným správam, aby v čase krízy sprivatizovali verejné dedičstvo.
BlackRock bol vymenovaný americkou vládou, aby spravoval vládou zachránený majetok po bankrote Lehman Brothers.
Po zavedení vakcíny Pfizer v Španielsku a v ostatných štátoch EÚ nadobúda BlacRock nový rozmer v oblasti zdravotníctva. Ako sa vyjadril Atilio Borón: „Ponechanie zdravia obyvateľstva a výroby liekov v rukách veľkých korporácií je to isté ako požiadať vlka, aby sa postaral o ovce“.
BlackRock vlastní približne 414,7 milióna akcií spoločnosti Pfizer. Najväčším akcionárom spoločnosti Pfizer je skupina Vanguard – jej väzby na BlackRock sa viažu takisto aj na Mikrosoft, ktorý Bill Gates zakladal v roku 1975.
BlackRock je najväčším akcionárom spoločnosti AstraZeneca a takisto je akcionárom spoločnosti Pfizer a spoločnosti Moderna. K akcionárom BlackRocku patrí aj Mikrosoft, Amazon a Facebook. Fintel okrem iného uvádza, že napr. Edmond de Rothschild v Európe zvýšil o 1,83 % nárast vlastníctva v PFE/Pfizer.
Talianska tlač uvádza, že po oznámení japonského variantu odolným voči vakcínam a protilátkam, majú Rusi novoschválený EpiVaCorona. „Rusi boli opatrní, že nerozložili svoju obrovskú sieť bývalých sovietskych vojenských laboratórií, ktorá sa nazývala Biopreparat a ktorá poskytla svetu bezprecedentné výskumné schopnosti pre možnú bakteriologickú a virologickú vojnu.
Nakoniec to prišlo vhod, pretože by sa mala týmto udržať na uzde Big Pharma, ktorá by nás rada očkovala každých 6 mesiacov. Z uvedeného by sme sa mali naučiť, že ponechať určité veci v rukách súkromných osôb nie je vôbec dobré“ – konštatujú Taliani.
Taliansky veľvyslanec v Moskve sa dal v januári zaočkovať Sputnikom V, z čoho boli mnohí „prekvapení“: Ako bolo možné a ako sa mohlo stať, že diplomat z takej dôležitej krajiny v bloku NATO a Európskej únie, si vybral ruskú vakcínu?
Následne taliansko – švajčiarska spoločnosť Adienne Pharma&Biotech dosiahla dohodu s Ruským fondom priamych investícií /RDIF/ na výrobu Sputnik V.
Nuž, u nás by na takom veľvyslancovi nezostala ani nitka suchá.
Európska únia sa prostredníctvom svojich orgánov snaží vyčítať Sputniku V dve oblasti: Vedeckú: Účinnosť a bezpečnosť sú pochybné. Politickú: Mnohí považujú vakcínu za „zbraň geopolitickej propagandy“.
Pochybnosti o bezpečnosti a účinnosti vyvrátil prestížny lekársky časopis Lancet konštatovaním: Výsledky sú ohromujúce. Sputnik bol 91,6 % účinný. Lancet uviedol: „Vývoj vakcíny Sputnik V bol kritizovaný za neprimeranú rýchlosť, skratky a nedostatok transparentnosti. Ale výsledok, ktorý tu bol zistený, je jasný a vedecký princíp očkovania je dokázaný, čo znamená, že ďalšia vakcína sa teraz môže zapojiť do boja za zníženie výskytu Covid-19“.
Národný inštitút pre infekčné choroby Spallanzani dokončil štúdiu o Sputniku V a uviedol: Dostupné údaje sú vynikajúce a je naplnený aj bezpečnostný profil. Údaje o imunogenicite sú porovnateľné s údajmi o genetických vakcínach, ktoré sú už povolené na klinické použitie, a s údajmi o klinickej účinnosti z hľadiska ochrany pred symptomatickým ochorením 90 % a závažných ochorení 100 % sú porovnateľné s dvomi najúčinnejšími látkami, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii a preukázali sa ako homogénne vo všetkých vekových skupinách.
Na základe týchto zistení vakcína Sputnik V môže zohrávať dôležitú úlohu v očkovacích programoch proti SARS-COV-2. Táto téza bola potvrdená Thomasom Mertensom, vedúcim nemeckej expertnej skupiny STIKO pre používanie vakcín: „ Toto je dobrá vakcína. Ruskí výskumníci majú veľa skúseností s vakcínami“.
Politická oblasť: Sputnik V ako zbraň geopolitickej propagandy? Začiatkom marca predseda Európskej rady Charles Michel uviedol: „Nemali by sme sa dať zmiasť Čínou a Ruskom – oba režimy s menej žiadúcimi hodnotami ako naše, veľmi obmedzené, ale široko medializované, aby dodávali vakcíny iným. Európa nebude používať vakcíny na propagandistické účely. Presadzujeme naše hodnoty. Len preto, že vakcína by mala byť schválená na európskej úrovni na základe pozitívneho hodnotenia EMA, neznamená to, že Komisia je povinná zahrnúť ju do nášho portfólia“. Ide o frázu, ktorá je vzhľadom na ťažkosti Európskej únie pri získavaní a zabezpečovaní neustálych masívnych dávok, krajne nezodpovedná, avšak dostatočne lobbistická.
Podľa agentúry Reuters diplomat EÚ vyhlásil, že „ak EMA schváli Sputnik V, čo by nemalo hroziť, blok sa pravdepodobne rozdelí medzi členov v prospech spolupráce s Ruskom a tými, ktorí sú proti. Niektorí nechcú dať Rusku toto propagandistické víťazstvo a iní to vidia ako príležitosť skutočne dokázať, že spolupracujeme“.
Takýto názor je v ostrom kontraste so súčasnou núdzovou situáciou v Európe, ktorej občania sa usilujú dostať z pandémie a ktorí sa obávajú o svoju budúcnosť. Zástupcovia Európskej únie si na úkor ich zdravia dovolia nepoužívať vakcínu, pretože pochádza z Ruska – od národa, od ktorého Európa kupuje plyn, ktorý denne ohrieva ich domovy?
Ekonomická oblasť: Pokus o obmedzenie šírenia vakcíny sa vo svete okrem Európy ukázal ako neúčinný najmä preto, že aj z logistického hľadiska Sputnik V ohromil. Podľa Nadácie pre strategickú kultúru, analytická platforma pre eurázijské a globálne záležitosti: „V porovnaní so západnými alternatívami je oveľa pohodlnejšia a dá sa ľahko skladovať a prepravovať bez hi-tech podmienok.
Medzinárodná obchodná komora vo svojej štúdii „Ekonomický dopad globálneho očkovania“ kritizuje súčasnú celosvetovú distribúciu očkovacích látok a zdôrazňuje, že žiadna ekonomika sa nemôže úplne zotaviť z pandémie COVID-19, kým nebude zaručený spravodlivý globálny prístup k účinným vakcínam, pretože žiadna ekonomika nie je opustený ostrov. V tejto súvislosti si musíme položiť otázku, či rýchle rozšírenie Sputnika v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike nie je potrebnou a žiadanou príležitosťou pre toľko národov, aby sa dostali z pandémie. Okrem týchto bezdôvodných plytkých propagandistických politických pozícií nie je Sputnik V z praktického hľadiska ničím iným ako účinnou a bezpečnou vakcínou na odstránenie ochorenia Covid-19, porazenie pandémie a následne pomoc svetovej ekonomike. Je teda možné zaobísť sa bez neho ?
EMA podľa Financial Times /z dôvodu získania ďalších prieťahov v schvaľovacom konaní/: „Na budúci týždeň začne vyšetrovanie, v rámci ktorého bude preverovať dodržiavanie etických vedeckých štandardov pri vykonaní klinických testov ruskej vakcíny Sputnik V, ktoré neboli vykonané v úplnom súlade s medzinárodnými etickými normami“.
Nuž, dôvody kontroly dodržiavania súladu s medzinárodnými etickými normami by sa našli u iných subjektoch, ale tam kompetencie tejto agentúry nesiahajú.
ŠÚKL vo svojom stereotypnom vyjadrení, adresovanom ministerstvu zdravotníctva v pozícii predĺženej ruky EMA bez vlastného odborného názoru, ktorý by sa od takejto inštitúcie očakával, konštatuje, že „Nemá dostatočné dôkazy, ani dostatok informácií, a preto nemôže prijať odborné stanovisko, takže nemôže povedať, aký je pomer prínosov a rizík vakcíny Sputnik V“.
ŠÚKL dospeje k názoru až keď ho bude mať nadiktovaný EMA.
Taliani očakávajú, že tento lobbizmus v prospech Big Pharmy nemôže trvať večne a EMA pravdepodobne bude musieť pristúpiť k schváleniu Sputnika V, čo sa očakáva v júni. Ak sa náhodou tak stane, tak v ten istý deň vydá svoje „odborné stanovisko“ aj ŠÚKL.
Ak zvíťazí Big Pharma, na Slovensku sa Sputnikom V očkovať nebude, aj keby si to ľudia odhlasovali v referende. Niektoré štáty sú totiž suverénne, nezávislé a svojprávne a niektoré nie.
Na záver úsmevné perličky našich snaživých „mienkotvorných novinárov“: „Rusi by si Sputnik V mohli patentovať ako hybridnú zbraň, ktorá úspešne spôsobuje destabilizáciu v bývalých satelitoch Kremľa“.
„Sputnik V je viac politický nástroj ako vakcína. A pokiaľ si spomínate na štúdiu v odbornom časopise Lancet, tak šarža, ktorú nám dodali, je iná. Čiže na Slovensku by sme neboli očkovaní vakcínou, ktorú hodnotili v prestížnom časopise, ale niečím, o čom v podstate nič nevieme“.
V označení toho kto nič nevie, mohol byť autor adresnejší … Cielená, ale veľmi zle trafená dezinformácia až takéhoto kalibru bola priveľa aj na ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý ju ako pragmatik a analytik nemohol nechať bez povšimnutia a korporátnym médiám to vytkol.
Eva Zámocká
0.0°C
.JPG)
