Nebyť transparentov, mohol to byť dav, ktorý sa zhromaždil na predčasnom otvorení vianočného trhu v Lipsku.

Potom prišli na rad prejavy.

“Prosíme, aby ste neprovokovali políciu a upozorňujeme, že ruské vlajky alebo nápisy, ktoré vyjadrujú podporu ruským ozbrojeným silám, nie sú vítané!” vyhlásil organizátor prostredníctvom reproduktora na podujatí tento mesiac.

“Nemecko slúži ako bábka výlučne americkým záujmom a záujmom NATO,” varoval prvý rečník stovky ľudí, zmes študentov, rodín a dôchodcov. Niektorí niesli transparenty nemeckej ľavice, iní mierové vlajky a niektorí vlastnoručne vyrobené nápisy, na ktorých boli zložité paralely medzi deväťmesačnou vojnou na Ukrajine a pandémiou koronavírusu. Keď protiamerická rétorika stúpala, dav tlieskal, výskal a pískal.

“Politika embarga voči Rusku úplne zlyhala a je katastrofálne namierená proti nám samým,” pokračoval rečník, odvolával sa na holokaust a vyhlásil, že vojna na Ukrajine je “rajom” pre “vojnových štváčov, zbrojárske firmy a špekulantov”.

Už niekoľko týždňov sa každý pondelok večer – čo je narážka na pravidelné protesty v 80. rokoch proti komunistickému režimu v tento deň v Lipsku – konajú takéto zhromaždenia v desiatkach miest vo východnom Nemecku.

Na väčšine z nich sa zúčastňuje niekoľko stoviek ľudí, na mnohých len niekoľko desiatok. Podobne ako podobné zhromaždenia v iných častiach strednej a východnej Európy však poukazujú na znepokojujúci trend pre hlavný politický prúd v regióne.

V Nemecku niektoré protesty organizovala radikálna ľavica a niektoré populistická pravica, čo je znakom toho, ako prehlbujúca sa hospodárska kríza, konfliktné historické dedičstvo a zložité vzťahy s Ruskom rozpúšťajú tradičné politické súperenie a spájajú nové hnutia, ktoré sú proti súčasnému stavu.

V Lipsku, najväčšom východonemeckom meste po Berlíne, sa tvrdá ľavica a tvrdá pravica často ocitli na spoločných protestoch na námestí Augustusplatz, ktoré oddeľuje len električková trať.

“Chceme, aby vojnoví štváči z NATO prestali vytvárať konflikt medzi Nemeckom a Ruskom, medzi Ukrajinou a Ruskom,” povedala Sabine Kunzeová, dôchodkyňa na zhromaždení. V rukách zvierala hnedý kartónový nápis: “Mier s Ruskom.”

“Chceme normalizáciu cien plynu a elektriny,” dodala a vymenovala zoznam sťažností vrátane toho, že malé deti sú v materských školách “stavané proti” ruským deťom. “Nevadí mi, že sa s vami rozprávam, pretože ľudia musia pochopiť, že nie sme nacisti,” dodala. “Chceme mier.”

David, 30-ročný nezamestnaný muž z Brandenburgu, niesol kartónový obrázok kancelára Olafa Scholza: “Skákajúci Jack,” stálo na ňom a na jeho zadnej strane bolo vytlačené “Bidenova vojna”.

“Obyčajní Nemci platia za to, že Amerika chce zasahovať do Ruska,” povedal a dodal, že jeho účty sa zvyšujú a šance na získanie práce sa znižujú.

Na zhromaždeniach na iných miestach východného Nemecka v uplynulých dvoch mesiacoch boli posolstvá nápadne podobné, bez ohľadu na politické zafarbenie.

“Energetická bezpečnosť a ochrana pred infláciou – naša krajina na prvom mieste!” hlásali transparenty na októbrovom zhromaždení v Berlíne, ktoré zorganizovala Alternative für Deutschland, etablovaná pravicovo-populistická strana. Niektorí protestujúci mávali ruskými vlajkami.

Nedávne parlamentné zverejnenie nemeckých bezpečnostných služieb uvádza zoznam sloganov kampane na 23 zhromaždeniach, ktoré v septembri zorganizovala krajne pravicová strana Slobodní Sasovia. Boli medzi nimi aj tieto: “Nordstream 2, okamžite ho otvorte!”; “Spoločenstvo, nie rozdelenie!” a “Zastavte infláciu, vojnu a korunové šialenstvo!”.

“V týchto protestoch, najmä vo východnom Nemecku, sa zlieva – z demokratického hľadiska veľmi nebezpečne – množstvo rôznych sťažností,” povedal profesor Hajo Funke, politológ zo Slobodnej univerzity v Berlíne.

Dodal, že je pozoruhodné, ako sa protivojnové nálady dostávajú do popredia populistických hnutí, ktoré sa etablovali v opozícii voči obmedzeniam zavedeným počas pandémie.

Ich šírenie však podľa neho spomaľujú účinné opatrenia nemeckej spolkovej vlády, ktoré majú pomôcť spotrebiteľom a podnikom vyrovnať sa s dôsledkami vojny.

Vyhliadky, najmä v súvislosti s opätovným prudkým nárastom počtu utečencov v Európe a nástupom chladného počasia, však zďaleka nie sú isté.

Ešte väčšie protivojnové protesty sa konali v susednej Českej republike, hoci tamojšie proruské nálady sa často lámali cez miestne politické problémy.

Začiatkom septembra sa v Prahe zišlo 70 000 protestujúcich, ktorí sa postavili proti vláde a NATO. Podľa Petra Justa, vedúceho katedry politológie Metropolitnej univerzity Praha, boli rečníci na demonštrácii “prokremeľskí, euroskeptickí” a niekedy spojení s konšpiračnými webovými stránkami. Ich publikum však podľa neho bolo “dosť rôznorodé a väčšina ľudí prišla vyjadriť svoje sklamanie z toho, ako vláda rieši súčasnú sociálno-ekonomickú krízu a energetickú krízu. Mnohí z ľudí nevedeli, že ich využívajú prokremeľské skupiny”.

Na Slovensku podľa prieskumu, ktorý minulý mesiac zverejnil think-tank Globsec, 19 percent obyvateľov uprednostňuje ruské víťazstvo pred ukrajinským.

Hoci verejné protivojnové alebo proruské pouličné protesty boli malé, “v priebehu zimy sa to môže zmeniť”, uviedla politická riaditeľka Globsecu Dominika Hajdu. Podobne ako v iných krajinách, aj slovenské protesty “spájajú rôzne frakcie”, dodala Hajdu.

Niektorí analytici si totiž berú k srdcu, že protesty na miestach, ako je Praha, sa od septembra nezvýšili, aj keď chladnejšie počasie zvyšuje dopad vyšších cien energií na domácnosti. To bude pravdepodobne vnímané ako “sklamanie pre každého v Moskve, kto chcel vidieť, ako sa občania odpútavajú od svojich vlád”, povedal Milan Nič, starší spolupracovník Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy.

Zdá sa však, že práve v Rakúsku sa protivojnové posolstvá a proruské nálady tešia najväčšej obľube.

Na pozadí nepopulárnej a rozdelenej ústrednej vlády, ktorú sužujú korupčné škandály, získala rakúska populistická strana Sloboda v posledných prieskumoch podporu voličov, ktorí neúnavne obviňovali sankcie a nepriateľstvo voči Rusku z rastúcich hospodárskych ťažkostí, ktorým čelia rakúski pracujúci.

“Celá politická scéna teraz hovorí v prospech strany slobodných,” povedal Thomas Hofer, rakúsky politický komentátor. “Nie sme ďaleko od situácie, keď by mohli byť pravdepodobne prví v prieskumoch.”

Januárové regionálne voľby v Dolnom Rakúsku budú pozorne sledovať mnohí predstavitelia nemeckej radikálnej pravice, ktorá si buduje čoraz silnejšie väzby so svojimi rakúskymi kolegami.

“Máme pre [vládu] jasný odkaz,” kričal organizátor protestu v Lipsku, keď sa dav začal presúvať starým mestom. “V Nemecku vládne neistota a strach… Ukrajina je obetovaná na oltár amerických záujmov… a my sa postavíme.”