Obrovské záhadné mohyly na Slovensku

Bratislava 15. augusta 2021 (HSP/Foto:HSP, Screenshot Google)

Tradícia pochovávania predhistorických elít, vojvodov, do obrovských hrobov, je známa od Japonska, Číny, po Španielsko. Známe sú pyramídy v oboch Amerikách, v Afrike. Oficiálne najväčšia mohyla v Európe je v Anglicku, asi 100 km západne od Londýna, volá sa Sibury Hill. Jej priemer je 160 m, udávaná výška oproti terénu 39,3 m. Skúsil som to overiť cez Google view. Odhadol som max 10 m!

Mnoho menších mohýl je v Poľsku, najviac ich je na Ukrajine a v Rusku. No sú aj v Maďarsku, neďaleko pod Budapešťou je miesto nazvané Százhalombatta, kde bolo pohromade 126 mohýl. Maďarsky mohyla je halom, možno od gótskeho haln – násyp, či slovanského chlm? Najznámejšia je ale Strážna mohyla – Őrhalom pri Nyíregyháze.

Na území Slovenska je známa skupina východoslovenských mohýl a menšie mohyly na západnom Slovensku. O tom, že aj tzv. Attilov hrob je vysoko pravdepodobnou mohylou – pravdepodobne naozaj najväčším kurganom v Európe (220 x 100 x 14m!), som písal vo Vitalite 5/2021.

Medzitým na môj podnet prebehol geofyzikálny prieskum na kopci zvanom Kalvária v Dvoroch nad Žitavou a v Andovciach.

Obec s históriou

Obec Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky je spomínaná v zachovanom latinskom zázname z r. 1075 ako Villa Hudvordiensium super aquam Sitou. V preklade Osada dvorníkov nad riekou Žitava. Dvorníky. Tak volali tých, ktorí slúžili na dvore panovníka, alebo v jeho kúrii. Komu slúžili, sa dočítate nižšie. Na Slovensku sú ešte jedny Dvorníky pri Turni nad Bodvou, kde sídlila byzantská princezná Helvis – Alica, v exile. Alebo ešte Dvorníky pri Hlohovci. Tí zrejme slúžili na starom hrade Hlohovec. Obcí, ktoré sa volali Dvorníkami je po Slovensku viacero. Obce Čeľadice a Čeladince majú rovnaký význam.

Dedina Dvory nad Žitavou vznikla vraj spojením osád Hudvord, Huba, Pazman a Vadkert. Vadkert znamená zdivočenú, teda opustenú, záhradu. Hudvord je latinská transkripcia Dvorníkov. Náčelník jedného z urgujských kmeňov, ktoré prišli do Pannonie, sa volal Huba. Pazman je častá deformácia Poznaňa, mena veľmoža, ktorého panstvo siahalo až po Balaton (v tom čase Pleso = Pelso), nám je známe z čias Štefana I., kráľa. Práve on, s veľmožom Huntom mal opásať mečom Vjacsláva, Vjačeslava, nazývaného domácky Vajk, ktorý sa nechal pokrstiť gréckokatolíckym obradom na Štefana a stal sa prvým uhorským kráľom. Umrel r. 1038.

Dvory nad Žitavou – záhada Kalvárie

Len pár metrov od dnešnej obce je tzv. Martinský kopec. Dnes slúži katolíckym veriacim ako kalvária. Dedina s týmto kopcom, bola po smrti Štefana v rukách rytierov z križiackych výprav. Ale tí odišli, alebo vymreli a tak bol darovaný kláštoru vo Svätom Hronskom Beňadiku.

Roku 1307 sa na tomto kopčeku konal cirkevný uhorský koncil pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló. Tento koncil potvrdil Karola Róberta z rodu Anjouovcov v jeho panovníckych právach a vyniesol rozhodnutie o treste Matúšovi Čákovi trenčianskemu  za bezuzdné zločiny a jeho exkomunikácii z cirkvi.

V tom čase zrejme mala cirkev dominanciu nad svetskou mocou. Na počesť tejto udalosti bola vyhlásená aj povinnosť zvoniť na tomto kopci na pamiatku tejto udalosti, na večernú modlitbu Anjel Pána. Znamená to, že v tom čase, na tomto kopci už nejaká zvonica vtedy bola. Takže miestna legenda o tom, že po koncile sa práve tu uskutočnilo prvé zvonenie zvoncom v Európe asi nie je pravdou. Okrem toho, zvony sú v Európe známe od 5. – 6. storočia, zvonenie je teda v Európe staršie o 600 rokov.

V Pompejách sa našli ešte staršie zvony. Ten koncil sa zrejme konal v nejakej budove, ktorá na tom vŕšku už vtedy stála. Vraj na tom kopci nechal ešte kráľ Štefan I. postaviť kúriu a vedľa nej kaplnku. Tu slúžili aj dvorníci. Koncil sa mohol teda konať v tejto kúrii. Toto zvonenie sa stalo tak silnou tradíciou, že bol menovaný zvonár, ktorý mal pri Martinskom vŕšku svoj domček a kus poľa, z ktorého žil. Tradícia zvonenia Anjela Pána vytrvala až do konca druhej svetovej vojny.

Čo vedia domáci

Dnes je súčasťou tohto kopca Kalvária pozostávajúca z krížovej cesty okolo kopca a na vrchu je znovu postavená pekná zvonička a oproti kaplnka Sv. Martina. Iniciátorom premeny tohto kopčeka na Kalváriu bol miestny farár Adolf Majthényi, ktorý je vraj jediný na kopci pochovaný. Po piatich rokoch stavania ju vysvätil 16.9.1860 ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský. Miestni tvrdia, že na stavbu Kalvárie museli muži doviezť z poľa vraj až 14 000 vozov zeme, aby kopec postavili. Iní spomínajú 2 000 vozov. Ak vezmeme do úvahy 14 000 vozov, potom sa tu v 19. storočí manipulovalo s max. 20 000 m³ zeme. Lenže podľa môjho odhadu celý objekt má objem takmer 250 000 m³. Ale tých 20 000 m³ by stačilo tak na to, aby sa vybudovala cesta okolo kopca, teda púť s názvom Kalvária. Na nej stojí 14 kaplniek.

Ak kopec postavil spomenutý farár, vzniká otázka, na akom kopci staval kúriu 850 rokov pred ním kráľ Štefan? Okolité pole jasne naznačuje, že tu meandrovala Žitava a aj dnes je podmáčané. Kráľ Štefan určite nepostavil kúriu do bahna! Kopec musel existovať už za jeho vlády!

Stred Kalvárie tvorí kopec v tvare pekného oválu, o rozmeroch 220 x 120 m s najvyšším dnešným prevýšením 7 m. Napadlo mi, že podobné rozmery má aj mohyla v (Turčianskom Svätom) Martine! Aj tento, podstatne úhľadnejší kopec, nazvaný Attilov hrob, bol istý čas osídlený rovnako, ako tento v Dvoroch! Ale v Dvoroch nikto netvrdí, že je to obtočník rieky Žitavy, či blízkej Nitry! Tento ovál dnes pozostáva zo zvlneného terénu so spoločným, úhľadným pôdorysom. Práve toto jadro celého objektu ma najviac zaujalo. Táto vyvýšenina je podozrivá, lebo sa nachádza na úplnej rovine. Na tak veľkú stavbu musel byť veľmi vážny dôvod. Kopec urobili ľudia preto, aby sa tu mohli usadiť? Prečo by to robili na mieste, ktoré bolo zaplavované, keď Dvory nad Žitavou stoja len 200 m ďalej omnoho vyššie nad riekou a preto nikdy neboli zaplavované? Rieky Žitava a len 5 km vzdialená Nitra by vedeli urobiť poriadnu pohromu aj dnes, keby neboli vyregulované!

Čo ak je tento kopec obrovským hrobom niekoho veľmi významného z veľmi dávnej doby? A ľudia sa na ňom usadili až sekundárne? Pred tým, alebo potom, ako si kráľ Štefan postavil svoju kúriu? Fakt je, že práve na tomto vŕšku sa spomína už v 12. storočí osada, ktorá sa mala volať Ďorog. Slovo akoby nemalo význam v slovanskom, ani v maďarskom jazyku. Práve preto to môže byť skomolenina nejakého slova s jasným významom. Že by Ďurov, Jurajov kopec? Juraj = György (čítaj Ďorď) Georg? Kopec sv. Juraja, ktorý bol svätcom od veľmi dávnych čias?

Ale od 15. storočia boli všetky opátstva podriadené Panonhalmskému arciopátstvu sv. Martina a vtedy sa mnohé z nich premenovávali, prijali patrocínium sv. Martina. Aj tento kopec sv. Martina s kaplnkou sv. Martina je pravdepodobne tento prípad. Sv. Juraj bol patrónom mnohých kostolov a obcí od Malopoľska po Jadranské more. V kostoloch, ktoré majú dnes patrocíniá sv. Martina, alebo aj rôzne iné, boli ponechané sochy a obrazy tohto svätca minulosti. Obce s názvom Jur, Ďur, Juraj sú na Slovensku, Maďarsku a Slovinsku časté.

Materiál kopca nie je zhodný s okolitými poliami

Všimol som si, že okolo celého objektu je malý val ohraničujúci v šírke asi 10m celý objekt. Pripadá mi to, ako stopa po bývalej vodnej priekope. Prečo si nevzali stavebníci kalvárie tento val pri stavebných prácach? Na vrchu som nenašiel stopy po polozemniciach. Tam, kde sa bývalo v drevených domoch zapustených spolovice do zeme, spravidla ostali po nich jamy. Jamy mohli byť zasypané pri týchto prácach, aby bol terén rovný? Ak sa tam bývalo, potom mali tam ľudia aj obilné jamy, takzvané dolky, doloki. Aj dnes sa takáto jama volá dolog. Myslím si, že na stavbu cesty, na ktorej sú dnes zastavenia Kalvárie, brali zeminu práve z tohto kopca, nie z polí. Bolo to jednoduchšie. Tým ale zmenili profil mohyly… Okolité polia majú jednoznačne inú pôdu, ako pôda, z ktorej je zhotovený tento kopec. Zrejme tieto polia boli naplavované aj po stavbe tohto kopca novým materiálom, preto ten rozdiel. Kopec teda vyhotovili ľudia prv, než rieky priniesli nový materiál!

Na veľmi peknej barokovej zvoničke bola po poslednej rekonštrukcii upevnená tabuľka s nápisom: „Tu vám zazvonil prvý raz zvonček. Ach, svätá matka, vďaka šípu a kopiji Hunov. Renovované 1971, 2010.“ Nuž, zamyslel som sa. Ešteže prišli Huni r. 375 – 451! Nuž, niekto si buduje svoje vlastné dejiny!

Možno by sme mali rozšíriť zoznam mohýl. Okrem tzv. Východoslovenských, menších mohýl na Západnom Slovensku pravdepodobne máme zopár mohutných kurganov. Fantazírujem? Nie. Jedna mohyla bola známa a preskúmaná pri Palárikove. 15 km od Dvorov. Už neexistuje. Boli v nej okrem nálezov vraj aj temné sily a preto bola rozobraná.  40m priemer, 10m výška s kurióznymi, až hroznými hrobmi, svedčiacimi o kanibalizme v tureckej dobe. Aj priamo v dedine Andovce je kopec Pakan, na ktorom je tiež kalvária, s rovnakými rozmermi, ako v Palárikove. Zvláštne je, že názov Paka, Pakan, Paklan sa vyskytuje na miestach, kde je mohyla… Čukárska Paka, Malá Paka, Nová Paka… slovo paka mi pripomína slovo „pukel“ zo staronemeckého, možno gótskeho (keltského) jazyka.

Znamená to hrb.
Maďari prevzali slovo halm (násyp po keltsky) – halom. My to poznáme aj ako chlm, halna. Halny hlušiny sú pri baniach.

Čo na to exaktné vedy?

Na Kalvárii v Dvoroch bol za podpory starostu obce vykonaný geofyzikálny prieskum. Výsledky meraní odporovým tomografom potvrdili veľmi zaujímavé anomálie, ktoré môžu naznačovať, že pod stredom mohyly môže byť hrobová komora, ktorá sa prepadla. No na tejto mohyle meranie zobrazilo ešte niekoľko menších anomálií, ktoré môžu signalizovať prítomnosť viacerých sekundárnych hrobov. Niektoré anomálie môžu byť tiež práve stopy po spomenutých obilných jamách. Je na rozhodnutí obce, čo s výsledkami urobí, ale jednoznačne sa prieskumom získali unikátne informácie, ktoré môžu pokračujúcim prieskumom odborníkov potvrdiť moje predpoklady. Znamenalo by to významné povznesenie histórie tohto územia.

Ak by sa potvrdil predpoklad, že Kalvária v Dvoroch nad Žitavou je naozaj hrobom, kurganom, potom by to bol pravdepodobne najväčší kurgan – mohyla na Západnom Slovensku.  Známe sú tu dve mohyly pri Veľkom Grobe, jedna pri Očkove, v Dolných Janíkoch je dokonca 5 mohýl, pri Dunajskej Lúžnej dve. Menšie mohyly sú aj pri Kvetoslavove, Šamoríne a Čukárskej Pake. Zvlášť špeciálny prípad je pravdepodobná mohyla v Skýcove. (Skýcov, podľa Skýta?) Skýti do mohýl pochovávali. Jednu som našiel v lese nad dedinou.

Andovská kalvária má tiež tajomstvo

V posledných dňoch, za podpory starostu Andoviec, bol vykonaný rovnaký prieskum ich „Kalvárie“. Výsledok je ešte jasnejší, ako v Dvoroch nad Žitavou. Tomograf zachytil dve jasne ohraničené anomálie, ktoré môžu signalizovať hroby, asi 6m pod úrovňou terénu, kvôli ktorým niekto veľmi dávno navŕšil mohylu. Tú neskôr ľudia zrovnali do plošinky s priemerom cca 40m. Jasne o tom hovorí výstup z merania. Ktovie, koľko prastarých kopčekov bolo premenených na kalvárie?

Purpurové plochy predstavujú anomálie, ktoré indikujú s vysokou pravdepodobnosťou prítomnosť dvoch hrobov v hĺbke cca 5m.

Takýchto záhad je na Slovensku určite viac. Všímajte si terén okolo seba. Staňte sa aj vy bádateľmi! Obohacuje to život, prináša vzrušenie a radosť, ak sa niečo podarí! Ale pozor, kopať nesmiete!

Zaujalo vás to? Práve vyšlo druhé vydanie mojej knihy Naše dejiny úplne inak a môj román Helena a jej dynastia vo vydavateľstve Torden, kde si ich môžete objednať spolu s už ponúkanou knihou Repertum, ktorá je voľným pokračovaním prvej knihy.

Alan Dolog