Bratislava 31. augusta 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)
Ak čokoľvek, dokonca aj svetlo, prekročí istú myslenú hranicu (ktorú astrofyzika nazýva horizontom udalostí) okolo čiernej diery, tak už nič nedokáže uniknúť jej nepredstaviteľne veľkej gravitačnej sile a navždy skončí v jej nenásytnom pažeráku. Toľko hovorí klasická a uznávaná teória.
Nové astronomické pozorovania však ukázali prekvapujúcu skutočnosť, že to tak nie je. A pre vedcov nastal veľký problém, ako to vysvetliť.
Veľká čierna diera, ktorá sa nachádza v centre Mliečnej dráhy nestiahne do svojho pažeráka všetko, ale len časť materiálu, ktorý sa nachádza vo sfére jej vplyvu.
Tento fakt zistili astronómovia pomocou röntgenového teleskopu Chandra.
Nový objav astronómov zároveň vysvetľuje dosiaľ nechápanú skutočnosť, že materiál v okolí čiernej diery vysiela v oblasti röntgenového žiarenia menej svetla, ako by mal.
Týmto materiálom sú veľké množstvá horúcich plynov, ktoré sa pohybujú okolo čiernej diery. Teleskop Chandra bol pred troma rokmi päť týždňov zameraný na snímanie obrazov z centra našej galaxie a urobil detailné snímky horúcich plynov.
Čierna diera v strede našej galaxie má asi štyri miliónkrát väčšiu hmotnosť ako naše Slnko. Centrum galaxie je vzdialené od Zeme 26 000 svetelných rokov (svetelný rok je vzdialenosť, ktorú preletí svetlo za jeden rok). Pozorovania teleskopu Chandra ukazujú, že len jedno percento materiálu, ktorý sa ocitne pod vplyvom pôsobenia čiernej diery, zmizne navždy v jej vnútri. A to je prekvapujúco málo.
V súčasnosti vysvetľujú astrofyzici tento problém nasledovne: Aby materiál, ktorý je vo sfére vplyvu čiernej diery mohol ňou byť vtiahnutý za horizont udalostí, a tak navždy ostať jej súčasťou, musí stratiť svoj impulz a svoje teplo. To sa udeje tak, že veľká časť z neho je vymrštená enormnou rýchlosťou, podobne gejzíru, smerom preč od čiernej diery, takže do čiernej diery padne len jeho malý zvyšok.
Roman Bednár
0.0°C
