“Slovensko zažíva najmasovejšie politické čistky a personálne rošády, aké tu kedy po voľbách boli. Je logické, že také významné, médiami a verejnosťou sledované ministerstvo, akým ministerstvo vnútra dozaista je, nemohlo týmto procesom uniknúť. Dotkli sa aj mojej osoby, no nie spisovateľskej, ale policajnej. Ale pretože všetko so všetkým súvisí a moja literárna činnosť je priamo závislá od policajnej, rozhodol som sa obrátiť na verných čitateľov a dezinformácie, tak razantne a škodoradostne šírené médiami, uviesť na poriadok,” vysvetľuje v úvode Dominik Dán.
Oficiálnym dôvodom prepustenia z ministerstva boli organizačné zmeny. Jeho pracovné miesto malo byť v krátkom čase zrušené. “Ale z médií som sa dozvedel, že dôvodom môjho prepustenia bolo, že som nič nerobil a iba som si chodil po výplatu. Toto o mne povedal minister, ktorý sa odmietol so mnou stretnúť osobne, ktorého ani nezaujímalo, čo som v skutočnosti robil, čomu som sa venoval, na čom všetkom som sa podieľal, aké bolo moje poslanie,” vysvetlil spisovateľ.
Home office
“Na vysvetlenie stačí uviesť pár faktov,” dodal a upresnil: “Žijeme v 21. storočí a pojem home office, čiže práca z domu, je bežnou súčasťou organizácie práce v mnohých firmách a inštitúciách. O tom by mali vedieť aj ministri a im na roveň postavení odborníci.”
“O tom, čo som naozaj robil, písať nemôžem, na mnohé sa vzťahuje služobné tajomstvo, ale aj keby nie, nechce sa mi, lebo rozsahom by to bol ďalší román, a štváčom, akokoľvek horlivým, sa vo mne pocit viny vyvolať nepodarilo. Stačí, keď prezradím, že v polícii som odpracoval 35 rokov a 280 dní. Za toto obdobie som bol za vykonanú prácu 63-krát odmenený peňažnou odmenou, dostal som 3 písomné pochvaly, 2 vecné dary, 2 medaily prvého stupňa a bol som 3-krát mimoriadne povýšený. Počas mojej kariéry sa na poste ministra vnútra vystriedalo 16 ministrov, pätnásť, asi diletantov, bolo s mojou prácou spokojných, jeden, zjavne odborník, nespokojný. Myslím si, že práve ten, čo ma pozná najmenej, má najmenšie právo ma hodnotiť,” uviedol.
Odpracovaných 35 rokov a 280 dní
“Od dnešného dňa presne o 35 rokov a 280 dní sa ja jeho spýtam, koľko rokov odpracoval v polícii, koľko vydržal, čo dobré spravil pre policajtov, na čo môže byť pyšný, aký bol jeho prínos pre políciu a spoločnosť. Na odpoveď som veľmi zvedavý, hoci si ju viem domyslieť už teraz,” avizuje Dán.
“Moje prepustenie z práce je jedna vec, a v rámci subordinácie musím uznať, že je právom každého nového ministra, aby si svoj najbližší pracovný kolektív vyskladal z ľudí podľa vlastného uváženia. Iná vec je, akým spôsobom celá kauza vznikla a akým spôsobom sa medializovala,” upozornil.
.
“Našiel sa policajt, kolega z ministerstva, ktorý využil môj odchod do dôchodku, spracoval správu plnú klamstiev, nenávisti, závisti, zloby a s judášskym úškľabkom ju za tridsať strieborných posunul médiám. No a tie po nej lačne chňapli, veď je leto, uhorková sezóna, a šírili ju spôsobom typickým pre naše médiá. Na jeho adresu môžem povedať iba jedno: ľudská zloba a závisť nepoznajú hranice, ale odpúšťanie je výsadou kráľov. Prajem mu, aby sa mu na konci jeho kariéry dostalo viac úcty ako mne,” ozrejmil spisovateľ.
Prestane Dán písať?
Známy spisovateľ tiež uviedol, že čitatelia mu kladú hlavne dve otázky, či sa bude brániť súdnou cestou a či kauza nejako ovplyvní jeho písanie, dokonca či prestane písať. Odpovedá stručne.
“Nebudem sa brániť súdnou cestou, ja nie som politik, aby som svoju česť musel obhajovať na súde, ja som slušný človek aj bez súdneho rozhodnutia. Nie, neprestanem písať, práve naopak, udalosti posledných dní mi samy ponúkajú nové a nové námety na ďalšie znamenité romány, takže to využijem a určite budem v písaní pokračovať.”
Dán tiež uviedol, že na jeho charaktere sa nič nemení. Podľa vlastných slov sa iba stal obeťou normálnej závisti a ľudskej nevraživosti, ktorej je v polícii v poslednom období tak nenormálne veľa, viac ako odbornosti.
“Pri čítaní novinových správ a článkov na sociálnych sieťach použite zdravý rozum a nie emócie. Sami zistíte, kde je pravda. Akékoľvek vysvetľovanie a obhajovanie nie je potrebné, veď Richarda Krauza dobre poznáte. Je podľa Vás naozaj taká sviňa darmožráčska, ako sa o ňom nepriamo vyjadril nový minister a zakomplexovaný zákerný kolega? Myslím si, že s odpoveďou, moji verní čitatelia, nebudete mať problémy,” odkázal svojim čitateľom.
Na záver súčasnému ministrovi adresoval tieto slová: “Novému ministrovi prajem v jeho práci veľa zdravia a šťastia. O jeho zdraví neviem nič, ale šťastie bude v najbližšom čase určite potrebovať.”
Minister vnútra Mikulec reaguje
Minister vnútra Roman Mikulec v sobotu na sociálnej sieti reagoval na Dánov status. Uviedol, že Dominika Dána si váži ako úspešného autora a vyšetrovateľa v čase, keď pôsobil v Policajnom zbore.
“Je mi preto ľúto, že vo výkone nezostal a z nejakých, mne neznámych dôvodov sa pred viac ako 10-timi rokmi ocitol na Tlačovom odbore ministerstva vnútra, na oddelení vzťahov s občanmi ako starší referent. Toto oddelenie denne odpovedá na desiatky telefonátov a mailov od občanov. Neprichádza do kontaktu so žiadnymi utajovanými informáciami, alebo čímkoľvek, čo podlieha služobnému tajomstvu,” napísal v statuse Mikulec.
Nepochopiteľné zaradenie na Tlačovom odbore
“Práve toto “tajomstvo” Dominik Dán použil ako argument, pre ktorý nemohol špecifikovať náplň svojej práce. A to je skutočne tenký ľad. Ak bol počas predošlého vedenia poverený úlohami, ktoré podliehajú stupňu utajenia, je pre mňa nepochopiteľné jeho zaradenie na Tlačovom odbore. Ako oveľa vhodnejšia by sa ponúkala pozícia poradcu ministra, samozrejme, ak má pán Dán aj bezpečnostnú previerku. Zároveň mi zostáva len úprimne veriť, že p. Dán nepomáhal ministrovi vnútra pri kauzách, ktoré sa vyšetrovali. Že išlo len o mediálny šum, vzhľadom na to, že minister NEMÔŽE zasahovať do vyšetrovania,” pokračoval.
Minister taktiež uviedol, že aj na ministerstve vnútra funguje home office.
“V súvislosti s koronavírusom to bolo dokonca v niektorých prípadoch viac než žiadúce. Rozdiel medzi nimi a Vami je však ten, že títo ľudia na dennej báze odovzdávali svoje zadania, komunikovali s nadriadenými a plnohodnotne plnili svoju náplň práce rovnako, ako keby sedeli na pracovisku. V tomto prípade je preto argument p. Dána, že pracoval z domu, urážkou všetkých, ktorí tak naozaj robili.”
Mikulec tvrdí, že vždy ak sa riadiacich pracovníkov na kancelárii ministra vnútra opýtal, aká bola desať rokov náplň práce Dominika Dána, bola odpoveď vždy identická.
“Žiadna. Naozaj si preto nemyslím, že je etické, aby takýto človek dostával výplatu za svoju úspešnú policajnú minulosť v čase, keď v pohodlí domova pripravuje svoju ďalšiu knihu.” Dodal v závere Mikulec s tým, že sa mal Dán snažiť cez svoju dcéru vybaviť, aby zostal v zamestnaneckom pomere aspoň do konca roka. Kvôli vyššiemu dôchodku.
Gabriela Smreková