Bratislava 8. septembra (Foto: Elena Larina / Shutterstock.com)
Iba dve lode s ukrajinským obilím smerovali z Odesy do Afriky, zatiaľ čo ďalších vyše 80 lodí vyviezlo ukrajinské obilie do bohatých krajín Európy. Taký je výsledok obilnej dohody s Ukrajinou, ktorá mala pôvodne garantovať, že v chudobných krajinách tretieho sveta nedôjde k hladomoru
„Ďalší nehorázny podvod… Len podvod, drzý a arogantný prístup k tým partnerom, kvôli ktorým sa to všetko vraj robilo.“ Tieto ostré slová ruského prezidenta Vladimira Putina zazneli v jeho vystúpení na pravidelnom Východnom ekonomickom fóre (VEF), ktorý sa koná v dňoch 5. – 8. septembra 2022 na pôde Ďalekovýchodnej federálnej univerzity na ostrove Russkij vo Vladivostoku.
Novinári a experti nie sú zvyknutí vidieť Putina zvyšovať hlas alebo robiť nejaké emotívne vyhlásenia. O to prekvapujúcejší bol pre mnohých účastníkov VEF ostrý prejav ruského lídra, v ktorom ani trochu nešetril západných sponzorov kyjevského režimu v súvislosti s výsledkami takzvanej obilnej dohody s Ukrajinou, ktorú si Západ vymohol pod falošným argumentom, že v opačnom prípade hrozí v Afrike a na Blízkom východe hladomor.
Rusko a Turecko v dobrej viere a za asistencie OSN uzavreli 22. júla 2022 s Kyjevom dohodu o vývoze ukrajinského obilia pre „hladujúcu Afriku“. Moskva a Ankara tak vyšli v ústrety africkým a blízkovýchodným partnerom. „Urobili sme všetko pre to, aby sa ukrajinské obilie vyvážalo, pričom som počas stretnutí s lídrami Africkej únie, s lídrami afrických štátov sľúbil, že urobíme všetko pre to, aby sme zabezpečili ich záujmy aj prostredníctvom vývozu ukrajinského obilia,“ povedal Vladimir Putin.
Paralelne bola dosiahnutá dohoda, že súčasne s odblokovaním vývozu ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov, ktoré zostali pod kontrolou Kyjeva, Západ nebude brániť vývozu ruských potravín. Je pravda, že Západ formálne neuvalil sankcie na vývoz ruského obilia, no v skutočnosti zaviedol rôzne nepriame obmedzenia s cieľom zablokovať export ruských potravín. Učinil tak prostredníctvom odmietnutia bankových záruk a pôžičiek nákupcom ruského obilia, ako aj zákazom poistenia nákladných lodí s ruským obilím a podobne.
Ako teda vyzerá obilná dohoda s Ukrajinou v praxi? Západ jednoducho všetkých oklamal. V prvom rade preto, že hladujúca Afrika, Blízky východ a Ázia nedostali takmer žiadne ukrajinské obilie.
„Ak vylúčime Turecko ako sprostredkovateľskú krajinu, tak všetko, takmer všetko obilie vyvážané z Ukrajiny smeruje nie do rozvojových a najchudobnejších krajín, ale do krajín EÚ. Podľa Svetového potravinového programu OSN, najchudobnejším krajinám boli určené len dve lode z celkového počtu 87 lodí, čiže iba 60 000 ton potravín z dvoch miliónov ton. Ide teda len o tri percentá potravinovej pomoci pre rozvojové krajiny. Chcem povedať, že tak, ako sa mnohé európske krajiny správali ako kolonialisti v predchádzajúcich desaťročiach a storočiach, rovnako sa správajú aj dnes. Opäť jednoducho oklamali rozvojové krajiny a klamú ďalej,“ rozhorčil sa Vladimir Putin.
Západné krajiny v tejto situácii podľa ruského prezidenta „myslia v prvom rade na svoju kožu, na svoje záujmy – kašlú na iných, skrývajú sa za záujmy rozvojových krajín, ale všetko robia výlučne vo svojom vlastnom záujme“. Celý príbeh s vývozom obilia z Ukrajiny nemal humanitárny, ale čisto obchodný charakter.
V tejto situácii dal Vladimir Putin jasne najavo, že Moskva môže odmietnuť predĺženie platnosti obilnej dohody, uzavretej v júli na štyri mesiace.
„Zrejme sa budeme musieť zamyslieť nad obmedzením vývozu obilia a iných potravín touto cestou. Určite budem túto tému konzultovať s tureckým prezidentom Erdoganom, pretože práve on a ja sme vypracovali mechanizmus na vývoz ukrajinského obilia, v prvom rade, opakujem, aby sme pomohli najchudobnejším krajinám,“ upozornil ruský prezident.
Turecko reagovalo na Putinovo vyhlásenie, že obilie z Ukrajiny nepôjde do Afriky, ale do rozvinutých krajín.
Erdogan povedal, že súhlasí s Putinovým vyhlásením. Erdogan tiež podporil požiadavku Ruska otvoriť trhy pre ruské obilie a hnojivá.
“Ankara chce, aby sa dodávky ruského obilia na svetové trhy začali čo najskôr,” povedal Erdogan.
Ministerstvo infraštruktúry Ukrajiny zároveň uviedlo, že v rámci boja proti hladu posiela ďalších 280 000 ton poľnohospodárskych produktov.
Konkrétne 54 lodí s 1,04 milióna ton bolo odoslaných do ázijských krajín, 32 lodí s 0,85 milióna ton do Európy a 16 lodí s 0,47 milióna ton poľnohospodárskych výrobkov do Afriky.
V rámci pomoci africkému obyvateľstvu už boli vypravené aj dve lode prenajaté priamo Svetovým potravinovým programom OSN, na ktorých sa nachádza viac ako 60 000 ton pšenice pre obyvateľov Jemenu a Etiópie, uviedlo ministerstvo infraštruktúry.
0.0°C
