Bratislava 27. septembra 2018 (HSP/Foto pixabay)
Priemerná dĺžka života Slovákov je iba 76,7 roka, a to aj následkom obezity, čím naďalej zaostávame za priemerom EÚ. Obezita výrazne skracuje život a preukázateľne zvyšuje úmrtnosť. Veľmi úzko s ňou totiž súvisí vysoký krvný tlak, cukrovka a zvýšený cholesterol, ktoré spolu zabíjajú srdce.
Nadváhou alebo obezitou trpí na Slovensku viac ako polovica dospelej populácie. Obezita, ktorú charakterizuje hromadenie tuku, je chronickým progresívnym ochorením. Spôsobuje ju energetická nerovnováha medzi príjmom a výdajom kalórií. Čím skôr sa obezita u človeka objaví, tým má negatívnejšie dopady na jeho organizmus. U detí a adolescentov s nadváhou hrozí viac ako 40-krát vyššie riziko rozvoja metabolických zmien, ktoré vedú k srdcovocievnym ochoreniam a cukrovke.
„Srdce obézneho človeka je vystavené oveľa väčšej záťaži ako srdce človeka s normálnou hmotnosťou,“ upozorňuje MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., predsedníčka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti. „Srdce potrebuje zásobovať krvou obézne telo, a preto je nútené zvyšovať svoj výdaj. Dlhodobým chronickým preťažením srdca ako pumpy dochádza k zhrubnutiu ľavej srdcovej komory. Následne môže srdce postupne zlyhávať. Zlepšiť svoj zdravotný stav a zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu srdca sa dá jedine zmenou stravovania a pohybových aktivít, a teda redukciou hmotnosti,“ vysvetľuje.
Srdcovocievne ochorenia sú 4- až 8-krát častejšie u diabetikov. Cukrovka a obezita sú ako dve spojené nádoby. Viac ako 80 percent pacientov s novodiagnostikovanou cukrovkou druhého typu má zvýšenú hmotnosť, viac ako 40 percent trpí obezitou. „Riziko je vyššie, ak ide o tzv. centrálny typ obezity, keď sa tuk hromadí predovšetkým v oblasti trupu, brucha a vnútrobrušnej oblasti. Preto by sme mali poznať svoje hodnoty indexu telesnej hmotnosti (BMI) a obvodu pása,“ zdôrazňuje doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., primár diabetologického oddelenia Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni.
U väčšiny obéznych ľudí dochádza k zvyšovaniu hladiny cholesterolu kvôli kombinácii dedičnosti a zvýšeného príjmu tukov a cholesterolu v strave. Každý tretí Slovák má zvýšené hladiny cholesterolu, normálne hodnoty cholesterolu dosahuje menej ako pätina obyvateľstva. Vysoká hladina cholesterolu spôsobuje aterosklerózu, teda kôrnatenie tepien. To prináša vážne zdravotné komplikácie – srdcový infarkt, mozgovú porážku, nedokrvenie nôh, postihnutie obličiek či poruchy erekcie u mužov. Preto treba mať hladinu cholesterolu pod kontrolou, usilovať sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybom. „Ak sa to nedarí, prichádza na rad farmakologická liečba, z liekov najčastejšie používame statíny,“ hovorí prof. MUDr. Daniel Pella, PhD., kardiológ a dekan Lekárskej fakulty UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Následkom neriešeného problému nadváhy a obezity je často vysoký krvný tlak, čiže hypertenzia. Je rizikovým faktorom pre mnohé srdcovocievne ochorenia – zlyhávanie srdca, mozgovú porážku, ischemickú chorobu srdca či infarkt myokardu. Vysoký krvný tlak je potrebné liečiť včas, aby sa zabránilo vzniku vážnych zdravotných komplikácií.