Bratislava 13. februára 2024 (HSP/Foto:screenshot)
Vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinil tri osoby, ktoré mali za finančnú odmenu obchodovať s maloletými dievčatami a predávať ich na sexuálne služby. Pre TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová 6.2.2023
Obchod s ľuďmi je po obchodovaní s drogami a zbraňami tretím najvýnosnejším a najrýchlejšie sa rozvíjajúcim druhom organizovanej trestnej činnosti. Prekračuje hranice a je organizovaný najmä rozsiahlymi, hierarchicky štruktúrovanými zločineckými skupinami. Odhaliť sa darí v jednotlivých krajinách len zlomok prípadov. Bojovníkom pri ich odhaľovaní kladie pod nohy polená strach obetí aj v dôsledku nedostatku dôkazov usvedčujúcich obchodníkov s ľuďmi, rozdielne metodológie zberu údajov, dokonca aj rozdiely i v samotnej definícii obchodovania s ľuďmi v jednotlivých krajinách. Ide pritom o vážne porušovanie ľudských práv v mnohých prípadoch s trvalými následkami pre obete. Pomoc a podporu obetiam obchodovania s ľuďmi poskytuje na Slovensku na základe zmluvného vzťahu s MV SR Slovenská katolícka charita a Greckokatolícka charita.
Definícia obchodovania s ľuďmi (ďalej len „OSĽ“) v Slovenskej republike ako zločinu, pri ktorom „pri ktorom je človek klamstvom alebo podvodom a pod zámienkou dobre platenej práce zlákaný, prepravený na iné miesto, zastrašovaný, vydieraný, alebo násilím zneužívaný na rôzne formy vykorisťovania s cieľom ekonomického zisku pre obchodníka. Vykorisťovanie môže mať podobu nútenej prostitúcie, nútenej práce, núteného žobrania, núteného sobáša, nútenej kriminality, odoberania orgánov, tkanív či bunky a pri deťoch aj nezákonnej adopcie“ vychádza z definícií upravených Parmským protokolom, Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV. Definíciu reflektuje v aktuálne znenie skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi (§ 179) v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z.
Na boj proti OSĽ a prevenciu kriminality na Slovensku zriadilo Ministerstvo Vnútra SR Informačné centrum, ktorého úlohou je najmä analytická, publikačná, koncepčná činnosť a spolupráca s medzinárodnými organizáciami a inými zahraničnými inštitúciami, ktoré sa zaoberajú bojom proti obchodovaniu s ľuďmi. Centrum je aj gestorom Programu podpory a ochrany obetí OSĽ, ktorý sa dnes riadi Národným programom boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Ostatný Národný program na roky 2024-2028 bol schválený vládou SR v októbri minulého roku. Informačné centrum ho zatiaľ na svojich stránkach nepublikovalo, nakoľko redakčný systém ministerstva prechádza zmenami po výmene vládnej garnitúry. Hlavným cieľom programu je „zavedenie koordinovaného systému s cieľom znižovania trestnej činnosti obchodovania s ľuďmi, t.j. zúženie priestoru pre páchanie trestného činu obchodovania s ľuďmi s ohľadom na aktuálne trendy a vývoj situácie v predmetnej oblasti, čo v sebe zahŕňa orientáciu na páchateľa a potenciálne obete.“ Jeho plnenie vidí v 4 oblastiach: prevencia, ochrana, vyšetrovanie a spolupráca.
Prevencia
Jedným z nástrojov prevencie v oblasti obchodovania s ľuďmi je aj existencia a prevádzka národnej linky s prideleným telefónnym číslom 0800 800 818. Za posledné 4 roky bolo zaregistrovaných na tejto linke 1967 hovorov, prostredníctvom ktorých boli poskytnuté preventívne informácie a identifikovaných celkom 19 potenciálnych obetí. Ďalším je kontinuálne vzdelávanie odborných zamestnancov centier pre deti a rodinu (CDR) v problematike obchodovania s ľuďmi. V CDR prebiehajú besedy s mladistvými s cieľom informovanosťou znižovať ich mieru zraniteľnosti. Vzdelávanie, odborná príprava a zvyšovanie povedomia sú kľúčové na zníženie dopytu po službách podporujúcich všetky formy OSĽ.
Pomoc obetiam a ich ochrana
Obete trestných činov v súvislosti OSĽ majú k dispozícii špecializovaný program pomoci MV SR so službami šitými na mieru pre túto skupinu obetí. Obete sa môžu obrátiť na akreditované subjekty
poskytujúce pomoc obetiam trestných činov. Obeť má právo na odškodnenie od štátu v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone o obetiach. Dôležitá je možnosť obete násilného trestného činu požiadať Ministerstvo spravodlivosti SR o odškodnenie už po začatí trestného stíhania. Súčasne došlo
k zjednodušeniu prístupu obetí trestných činov k odbornej pomoci aj prostredníctvom zriadenia intervenčných centier. Ďalšou možnosťou pre obete je využitie služieb informačných kancelárií pre obete trestných činov (ďalej len „informačná kancelária“). Meniaci sa počet a štruktúra obetí vytvára potrebu pre prispôsobenie poskytovania služieb individuálnym potrebám obetí..
Od roku 2021 sa zlepšil zákonný prístup obetí k zdravotnej starostlivosti a zefektívnilo systém poskytovania zdravotnej starostlivosti a uhrádzania úkonov pre obete, a to až do okamihu ich vyradenia z programu pomoci.
Spoluprácu a kompetencie vládnych a mimovládnych subjektov pri poskytovaní ochrany práv a dostupných a adekvátnych služieb obetiam OSĽ upravuje Národný referenčný mechanizmus. Tento definuje Kritériá pre identifikáciu obetí , inštitucionálne zabezpečenie boja proti OSĽ a referenčný systém /pre mimovládne/medzinárodné organizácie poskytujúce obetiam služby.
Kritickou pre zabezpečenie ochrany ľudských práv, dôstojnosti obetí a následného poskytnutia pomoci zostáva včasná identifikácia a to hlavne v rámci zraniteľných skupín.
Vyšetrovanie
Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je špecializovaným útvarom polície pre objasňovanie prípadov obchodovania s ľuďmi uviedla pri príležitosti osláv 20. výročia činnosti jednotky v roku 2022 v tlačovej správe, že za 20 rokov činnosti vyšetrovatelia jednotky obvinili z trestného činu obchodovania s ľuďmi 334 páchateľov. Identifikovaných bolo 408 obetí, z toho 84 detí: vo veku od 3 do 17 rokov.
Národná jednotka je aj hlavným zdrojom údajov pre Situačné správy pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorú Informačné centrum vydáva každoročne od roku 2017. Ostatná správa je z roku 2022. Správy hodnotia trendy OSĽ v SR po jednotlivých oblastiach: Pracovné vykorisťovanie, Sexuálne vykorisťovanie, Nútené žobranie, Nútený sobáš.
Z pohľadu obetí je vývoj nasledovný:
Rok | Celkový počet
identifikovaných obetí |
Z toho počet formálne
identifikovaných obetí POLÍCIOU |
Pôvod obetí |
2017 | 88 (30 M, 58 Ž) | 75 (21 M, 54 Ž / 11 D) | 86 Slovensko, 2 Iný |
2018 | 56 (22 M, 34 Ž) | 46 (16 M, 30 Ž / 12 D) | 54 Slovensko, 2 Iný |
2019 | 66 (35 M, 31 Ž) | 52 (29 M / 1D, 23 Ž / 9 D) | 65 Slovensko, 1 Iný |
2020 | 62 (20 M / 3 D, 23 Ž /10 D) | 35 (15 M / 3 D, 20 Ž / 9 D) | 41 Slovensko, 2 Iný |
2021 | 43 (20 M / 3 D, 23 Ž /10 D) | 35 (15 M / 3 D, 20 Ž / 9 D) | 41 Slovensko, 2 Iný |
2022 | 58 (23 M, 35 Ž /10 D) | 45 (18 M, 27 Ž / 10 D) | 55 slovenská, 3 Iný |
Štruktúru obetí podľa oblastí OSĽ v roku 2022 ukazuje nasledujúca tabuľka:
Oblasť OSĽ | 2022 |
Pracovné vykorisťovanie | 27 |
Sexuálne vykorisťovanie | 24 |
Nútené žobranie | 3 |
Nútený sobáš | 3 |
Iné | 1 |
Faktom je, že počet detských obetí sexuálneho vykorisťovania oproti .
Prehľad vyšetrovaných prípadov a obvinených osôb poskytla NJBPNM:
Rok | Začaté trestné stíhanie | Vznesené obvinenie | Počet obvinených osôb | Štátna príslušnosť obvinených osôb |
2017 | 37 | 19 | 72 (50 M, 22 Ž) | 71 slovenská, 1 iná |
2018 | 27 | 23 | 53 (38 M, 15 Ž) | 72 slovenská, 1 iná |
2019 | 20 | 14 | 36 (21 M, 15 Ž) | 34 slovenská, 2 iná |
2020 | 28 | 15 | 33 (18 M, 15 Ž) | 31 slovenská, 2 iná |
2021 | 19 | 17 | 39 (21 M, 18 Ž) | 35 slovenská, 4 iná |
2022 | 25 | 19 | 34 (22 M, 12 Ž) | 32 slovenská, 2 iná |
Celkový trend predstavuje nárast počtu prípadov v roku 2022, v ktorých NJBPNM začala vyšetrovanie, oproti roku 2021 približne o 20%.
Prehľad o stíhaných a obžalovaných osôb dodal GP SR
Rok | Počet stíhaných osôb | Počet obžalovaných osôb | Počet obvinených osôb | Dohoda o vine a treste – počet osôb |
2017 | 34 (27 M, 7 Ž) | 25 (18 M, 7 Ž) | neuvedené | 3 |
2018 | 30 (20 M, 10 Ž) | 21 (13 M, 8 Ž) | neuvedené | 1 |
2019 | 51 (37 M, 14 Ž) | 38 (28 M, 10 Ž) | neuvedené | 3 |
2020 | 25 (20 M, 5 Ž) | 14 (11 M, 3 Ž) | neuvedené | 0 |
2021 | 39 (24 M, 15 Ž) | 21 (12 M, 9 Ž) | neuvedené | 9 |
2022 | 34 (18 M, 16 Ž) | 30 (15 M, 15 Ž) | 34 (22 M, 12 Ž) | 0 |
Iný pohľad na tento druh kriminality vrhá Analýza rozsudkov súdov Slovenskej republiky týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi za roky 2015 – 2020, ktorú Informačné centrum zverejnilo na svojej stránke.
Štatistické údaje k ukončeným súdnym konaniam poskytuje Ministerstvo Spravodlivosti:
Rok | Počet rozsudkov skončených odsúdením | Počet odsúdených osôb | Počet nepodmienečných trestov | Počet
podmienečných trestov |
Počet
upustení . od trestu |
2017 | 1 | 1 | neuvedené | neuvedené | |
2018 | 4 | 8 (4 M, 4 Ž) | 0 | 4 | 0 |
2019 | 9 | 11 (6 M, 5 Ž) | 5 | 6 | 0 |
2020 | 6 | 10 (8 M, 2 Ž) | 6 | 3 | 1 |
2021 | 10 | 21 (14 M, 7 Ž) | 6 | 3 | 1 |
2022 | 8 | 10 (6 M, 4 Ž) | neuvedené | neuvedené | 4 |
Monitorovacie mechanizmy, ktoré hodnotia SR v tejto oblasti, dlhodobo upozorňujú na neprimerane nízke tresty pre páchateľov obchodovania s ľuďmi, čo je v rozpore so závažnosťou páchania tejto trestnej činnosti.
Technologický pokrok umožňuje obchodníkom s ľuďmi zlákať, ponúkať, vykorisťovať a kontrolovať obete na diaľku a hromadne šíriť materiály spojené s vykorisťovaním online. Tie isté technologické prostriedky súčasne sťažujú odhaľovanie trestnej činnosti, identifikáciu páchateľov a vysledovanie peňazí použitých na spáchanie trestných činov a ziskov z trestnej činnosti.
Spolupráca
Do boja proti obchodovaniu s ľuďmi sú na celonárodnej úrovni zapojené všetky príslušné ministerstvá a inštitúcie v rámci expertnej skupiny. V úspešnom boji so zločinom v oblastiach OSĽ a v jeho predchádzaní je spolupráca a výmena informácií medzi subjektami na národnej ako aj medzinárodnej úrovni. K tomu dnes slúži aktérom v rámci EÚ systém NREM. Príslušníci národnej jednotky spolupracujú na úrovni Prezídia Policajného zboru pri odhaľovaní a objasňovaní trestnej činnosti OSĽ s EUROPOLom a INTERPOLom. Referovanie obetí na národnej úrovni nie je harmonizované a chýba aj európsky mechanizmus referovania obetí. Potreba zlepšovať medzinárodnú spoluprácu a komunikáciu je pretrvávajúca.
Aktuálne komunikovaný prípad Prezídiom Policajného zboru ukazuje, že Slovensko nie je imúnne voči zločinom v oblasti obchodovania s ľuďmi. Slovenská republika na národnej úrovni kontinuálne pokrýva túto závažnú a neustále sa vyvíjajúcu kriminalitu koncepčne a programovo nielen čo sa týka vyšetrovania a objasňovania trestných činov, ale nezanedbáva ani prevenciu, pomoc a poskytovanie ochrany obetiam. Pričom sa zlepšuje aj situácia pri ich odškodňovaní. V neposlednom rade kladie dôraz na rozvoj a prehlbovanie spolupráce subjektov na národnej aj medzinárodnej úrovni. S vývojom kriminality OSĽ je potrebné rozvíjať a zlepšovať aj boj a prevenciu proti nej aj v nasledujúcich rokoch.