Som zástancom toho, aby OČTK (tak polícia ako aj prokuratúra) či súdy – samotní sudcovia informovali verejnosť o prebiehajúcich trestných konaniach, vysvetľovali aj laickej verejnosti svoje postupy a rozhodnutia, pretože si myslím, že právne povedomie bežného občana je na veľmi nízkej úrovni.

Uvedené informovanie však musí byť striktne objektívne, nesmie zasahovať negatívne do prebiehajúcich „živých“ trestných konaní, a musí absolútne rešpektovať prezumpciu neviny u trestne stíhaných osôb – čo sa však podľa môjho názoru nedeje…

Práve naopak, som toho názoru, že zo strany niektorých predstaviteľov polície, predovšetkým prezidenta PZ Hamrana, prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR a to najmä špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, za výdatnej pomoci istého spektra „objektívnych“ médií a „tých správnych“ novinárov dochádza k neakceptovateľnému negatívnemu masírovaniu verejnej mienky k prebiehajúcim trestným konaniam, ako aj k bezprecedentnému porušovaniu princípu prezumpcie neviny u trestne stíhaných osôb.

Tej prezumpcie neviny, ktorá u vybraných osôb, napr. „našich chlapcov“ bezvýhradne platí, a je verejnosti podsúvané, že sú jednoznačne nevinní (aj bez meritórneho rozhodnutia prokuratúry, či súdu, ktoré vlastne ani nie je potrebné, sú nevinní a basta, niet o čom ani diskutovať), u iných prezumpcia neviny akosi neplatí, tí sú vinní aj bez právoplatného rozhodnutia súdu o ich vine, stačí ak je im vznesené obvinenie…

Nejaké tie nálezy ústavného súdu o porušovaní základných práv a slobôd stíhaných osôb, či nebodaj nejaké tie rozhodnutia ESĽP v neprospech SR o porušovaní základných práv a slobôd trestne stíhaných osôb, o porušovaní práva a spravodlivý proces či práva na obhajobu – to všetko sú bludy a výtvory „temných síl“, ktoré chcú zabrániť mýtickej „očiste spoločnosti“ – tak nejako je to prezentované zo strany niektorých predstaviteľov PZ a najmä pána špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Späť k téme – O tom, ako špeciálny prokurátor Lipšic opakovane klame a zavádza verejnosť v konkrétnej „živej“ neskončenej veci o mojej osobe:

Je nutné povedať, že som už takmer 4 roky trestne stíhaný (nie v žiadnej korupčnej či politicky exponovanej kauze – som stíhaný, pretože som ako advokát poskytoval právne služby údajnej zločineckej skupine), vo väzbe som strávil takmer 19 mesiacov, presne 565 dní, a z väzby som bol prepustený Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 13.5.2021 sp. zn.: III. ÚS 33/2021 (aj o tom bude ešte reč..).

Po mojom prepustení z väzby som ešte dlho nemohol vykonávať advokáciu, a začal som sa verejne angažovať vo verejnom priestore o pochybeniach OČTK či súdov v trestných konaniach, venujem sa téme väzby a podobne (súvisí s témou tohto článku).

Založil som občianske združenie ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT, a na stránke tohto združenia www.zapravnystat.sk a na FB stránke združenia – Za právny štát, ale aj napr. na tomto právnickom portály Právne listy publikujem množstvo článkov o „negatívnych javoch“ v trestných konaniach na Slovensku, čo sa mnohým zjavne asi nepáči, pretože sa okrem iného intenzívne venujem témam:

–        podozrení z manipulácií trestných konaní a inštruovania vypočúvaných osôb zo strany vybraných príslušníkov NAKA (mám s tým mnohé vlastné skúsenosti)

–        spolupracujúcich osôb s OČTK, tzv. „kajúcnikov“ (mám s tým bohaté osobné skúsenosti)

–        pochybení niektorých „elitných“ vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov ÚŠP GP SR, ako aj súdov (opäť bohužiaľ mám s tým bohaté osobné skúsenosti)

Dňa 2.9.2023 bol na internetovej stránke SME publikovaný rozhovor redaktorky pani Kovačič Hanzelovej so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom:

V uvedenom rozhovore v čase od (minúty) cca. 20:12 do 26:00 (najmä 20:50 – 21:13, 23:15 – 24:03 a 25:00 – 26:00) sa pán špeciálny prokurátor Lipšic „venoval“ aj mojej osobe a môjmu nálezu ústavného súdu o mojom prepustení z väzby.

K uvedenému musím uviesť, že pán špeciálny prokurátor Daniel Lipšic verejne klamal a zavádzal verejnosť vo vzťahu k jeho výrokom k mojej osobe a samotnému nálezu ústavného súdu:

pán Lipšic uviedol úplne iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli uvedené v predmetnom náleze, tak trochu “zabudol” uviesť, či “zatajil” tie najpodstatnejšie skutočnosti z predmetného nálezu, a tiež tak trochu opomenul, že ústavný súd vydal ešte ďalšie 2 nálezy o nezákonnosti mojej väzby.

Pán špeciálny prokurátor Lipšic tak trochu ironicky spomenul aj obvinených, „ktorí majú veľa času“ a majú svoje stránky na FB (aj preto som to spomínal vyššie), ale vo vzťahu k mojej osobe a spomínanému nálezu ústavného súdu predovšetkým uviedol:

–        Ústavný súd nepovedal, že som bol nezákonne vo väzbe

–        Ústavný súd povedal, že rozhodnutie súdu pri PREDLŽOVANÍ väzby, teda po 7 mesiacoch nebolo adekvátne odôvodnené a preto bolo porušené moje právo podľa čl. 5 Dohovoru

–        Ústavný súd povedal „jednu vec“, že dôvod preventívnej väzby nemôže spočívať v charaktere rozsahu samotnej trestnej činnosti, ktorá je stíhaná

Z dôvodu rozsahu článku nie je vhodné citovať všetky vyjadrenia pán Lipšica k mojej osobe a spomínanému nálezu ústavného súdu – poprosím čitateľa v záujme OBJEKTIVITY, aby si pozrel sám vyššie uvedené pasáže rozhovoru aj s označenou minutážou – a sám si porovnal vyjadrenia pána špeciálneho prokurátora s mnou nižšie uvedenou argumentáciou..

Rozhodnutie, ktorého predmetom bola podaná ústavná sťažnosť a následne samotný nález Ústavného súdu SR III. ÚS 33/2021 zo dňa 13.5.2021 sa v žiadnom prípade netýkal rozhodnutia súdu o predĺžení mojej väzby…

Základnou argumentáciou ústavného súdu v náleze III. ÚS 33/2021 zo dňa 13.5.2021 bolo:

–        Kolúzna väzba – absencia dôvodov kolúznej väzby

–        Preventívna väzba – absencia dôvodov preventívnej väzby

–        dôvodom preventívnej väzby je len samotné podozrenie zo spáchania trestných činov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, čo je neprijateľné, nakoľko by to znamenalo to, že z fakultatívnosti väzby by sa stala väzba obligatórna

–        Druh, charakter, rozsah, či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pokiaľ nie je naplnená dispozícia tejto právnej normy

–        Právna „nadkvalifikácia“ skutkov

–        Súd preto nesmie vychádzať iba formálne z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí skúmať a hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli

–        Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je naplnená väzobná podmienka

–        Arbitrárnosť väzobných rozhodnutí

–        Poukaz na výkon advokácie a nutnosť odpovedí na „profesné“ námietky, že výkon advokácie nemôže byť trestným činom

–        Absencia kvalifikačného znaku jedného z ťažiskových trestných činov

Nižšie prikladám “právne vety” vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia a čitateľ si sám môže porovnať obsah prednesu pána špeciálneho prokurátora Lipšica s obsahom uvedeného nálezu.

Samozrejme, je možné mať rôzne „právne názory“ – ALE – porovnaním „právnych viet“ samotného nálezu ústavného súdu III. ÚS 33/2021 zo dňa 13.5.2021, a ešte lepšie s jeho obsahom, ktorý je značne rozsiahly, avšak o ktorom sa pán Lipšic vyjadril, že ho dôkladne pozná, a táto spisová značka ústavného súdu je jediná, ktorú pozná naspamäť – s prednesmi pána špeciálneho prokurátora Lipšica v spomínanom rozhovore je zjavné, že:

–        Pán špeciálny prokurátor Lipšic verejne klamal a zavádzal verejnosť vo vzťahu k jeho výrokom k mojej osobe a samotnému nálezu ústavného súdu

–        pán Lipšic uviedol úplne iné skutočnosti, ako tie, ktoré boli uvedené v predmetnom náleze, tak trochu “zabudol” uviesť, či “zatajil” tie najpodstatnejšie skutočnosti z predmetného nálezu

–        tiež tak trochu opomenul, že ústavný súd vydal ešte ďalšie 2 nálezy o nezákonnosti mojej väzby

Právne vety:

1. (ku kolúznej väzbe):

Ústavný súd konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní, respektíve súdy musia byť schopné uviesť mená konkrétnych osôb, proti ktorým by mohlo smerovať kolúzne konanie sťažovateľa (obvineného, obžalovaného). Iba tak je možné dospieť k záveru o existencii dôvodu ďalšieho trvania väzby podľa § 71 ods. 1  písm. b) Tr. por.

Ústavný súd uvádza, že ak vo väzobných rozhodnutiach súdov nie sú uvedené mená osôb, ktoré ešte neboli vypočuté, nie je v nich uvedený žiadny konkrétny dôvod kolúznej väzby a dôvody kolúznej väzby tak neexistujú. 

Ak by ústavný súd pripustil výklad, že na kolúznu väzbu postačuje samotný fakt, že kolúzne správanie je obsiahnuté v skutku, ktorý je trestným činom, pre ktoré je proti obvinenému vedené trestné stíhanie,

potom by bol daný kolúzny dôvod väzby pri takýchto druhoch trestných činov vždy a to bez ohľadu na štádium trestného konania a bez ohľadu na to, že neexistujú žiadny svedkovia (napríklad preto, že už boli vypočutí), voči ktorým by sa mohol sťažovateľ dopustiť kolúzneho správania. Takýto výklad je neakceptovateľný.

1.  (k preventívnej väzbe):

Dôvody spočívajúce v ďalšom dokazovaní, ktoré majú potvrdiť dôvodnosť trestného stíhania, nie sú samy osobe dôvodom na trvanie preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Ku dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu musia pristúpiť skutočnosti ďalšie, z ktorých je možné vyvodiť pravdepodonosť, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti.

Z uznesení súdov ústavný súd zistil iba skutočnosť, že dôvodom preventívnej väzby je len samotné podozrenie zo spáchania trestných činov, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, čo je neprijateľné,

nakoľko by to znamenalo to, že z fakultatívnosti väzby by sa stala väzba obligatórna.

Druh, charakter, rozsah, či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť dôvodom preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pokiaľ nie je naplnená dispozícia tejto právnej normy.

III. (k dôvodnosti obvinenia a nadkvalifikovaniu skutku zo strany polície):

Ústavný súd v súvislosti s názorom najvyššieho súdu o tom, že vo vzťahu ku kvalifikácii skutku bude ťažisko dokazovania pred súdom (zrejme tu už najvyšší súd prejudikuje podanie obžaloby), konštatuje, že ide o názor z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľný.

Ústavný súd zdôrazňuje, že súd, ktorý rozhoduje o väzbe, je povinný skúmať ako jednu z tzv. materiálnych podmienok dôvodov väzby aj to, či zistené skutočnosti, teda aj doposiaľ vykonané dôkazy, nasvedčujú tomu, že sa stal skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie.

Súd preto nesmie vychádzať iba formálne z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí skúmať a hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli.

Ak dokazovanie nepotvrdzuje, že sa stal skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je naplnená väzobná podmienka.

Podstatná je právna kvalifikácia skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu.

Takéto skúmanie je podstatné práve z dôvodov, aby sa zabránilo tzv. účelovému nadkvalifikovaniu skutku zo strany polície, čo má za následok napríklad dlhšie trvanie väzby alebo prísnejšie podmienky pre prepustenie z väzby na slobodu.

Ústavný súd konštatuje, že postupy polície, keď dôjde k účelovému nadkvalifikovaniu trestného činu, by nemali byť zo strany súdov tolerované. Nie je rozhodujúce, čo formálne vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia, ale to, čo reálne vyplýva z vykonaného dokazovania.

Úlohou súdov pri rozhodovaní je o väzbe je dohliadať na dodržiavanie zákonnosti v postupe orgánov činných v trestnom konaní a v prípade, ak k porušeniu zákona dôjde, z takéhoto postupu vyvodiť dôsledky, ktorými môže byť aj prepustenie obvineného z väzby.

Znenie celého nálezu III. ÚS 33/2021 napr. tu.

ďalšie nálezy Ústavného súdu SR k nezákonnosti väzby mojej osoby:

z dôvodu rozsahu článku len pripájam link na článok, kde som o uvedených nálezoch písal…

vedomosť pána špeciálneho prokurátora, že sa jedná o „živú“ neskončenú trestnú vec:

Predmetná trestná vec, v ktorej som bol väzobne trestne stíhaný, a ktorej sa týkal predmetný nález ústavného súdu III. ÚS 33/2021 zo dňa 13.5.2021, sa po podaní obžaloby zo dňa 29.4.2021 na moju osobu prokurátorom ÚŠP GP SR na ŠTS pod sp. zn.: VII/2 Gv 49/21/1000-11, po spojení s inou trestnou vecou, pojednáva na ŠTS Pezinok pod sp. zn.: 1T 11/2021 – o čom pán špeciálny prokurátor Lipšic preukázateľne vie, pretože sám sa ako intervenujúci prokurátor zúčastnil jedného z hlavných pojednávaní v tejto trestnej veci, a to dňa 7.9.2022.

V uvedenom rozhovore sa teda celkom zjavne vedome vyjadroval k „živej“ neskončenej trestnej veci.

Spôsob vyjadrovania popisovaný vyššie – teda podľa môjho názoru jednoznačne klamlivé a zavádzajúce uvádzanie skutočností k mojej osobe vo vzťahu k verejnosti zasiahli do mojich osobnostných práv, a sú spôsobilé v očiach verejnosti predostrieť NEGATÍVNY zavádzajúci pohľad k mojej osobe v „živej“ neskončenej trestnej veci,

–        okrem iného som presvedčený, že takýmto konaním špeciálneho prokurátora a mediálnymi vyjadreniami JUDr. Daniela Lipšica, LLM. voči mojej osobe boli porušené ustanovenia zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov ako aj ustanovenia Etického kódexu prokurátora

–        vyššie uvedené nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia pána špeciálneho prokurátora Lipšica hrubo znevažujú princíp prezumpcie neviny mojej osoby a sú spôsobilé poškodzovať česť, dobrú povesť a meno mojej osoby garantované mi čl. 19 ods. 1 Ústavy SR

Opakované zavádzanie verejnosti zo strany pána špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica vo vzťahu k mojej osobe v „živej“ neskončenej trestnej veci:

Obdobného konania sa už pán Lipšic vo vzťahu k mojej osobe dopustil preukázateľne už v minulosti, kedy Denník N uverejnil dňa 25.5.2021 článok Moniky Tódovej – „Špeciálny prokurátor Lipšic: Ideme stále vyššie“.

Špeciálny prokurátor JUDr. Daniel Lipšic, LLM. v predmetnom článku v reakcii na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 33/2021 zo dňa 13. mája 2021, na základe ktorého som bol dňa 14.5.2021 bezodkladne prepustený z väzby, uviedol viaceré nepravdivé a zavádzajúce informácie.

V uvedenom článku však predovšetkým špeciálny prokurátor JUDr. Daniel Lipšic, LLM. uviedol vo vzťahu k mojej osobe viacero preukázateľne lživých, zavádzajúcich a hrubo nepravdivých informácií.

Špeciálny prokurátor JUDr. Daniel Lipšic, LLM., ktorý ako sám uvádzal, že čítal obžalobu podanú na moju osobu, okrem iného doslovne uviedol: „ Kľúčová vec je, že hlavný svedok alebo poškodený v tejto veci vôbec nebol klientom advokáta Ribára. On bol svedkom v mnohých trestných veciach, ale nikdy nebol jeho klientom.“

V rozpore s uvedeným tvrdením sú však skutočnosti uvedené priamo v Uznesení o vznesení obvinenia voči mojej osobe ČVS:PPZ-105/NKA-BA2-2019 zo dňa 28.10.2019, ale najmä v Obžalobe podanej na moju osobu prokurátorom ÚŠP GP SR VII/2 Gv 49/21/1000-11 zo dňa 29.4.2021.

Uvedené dokumenty jednoznačne a nespochybniteľne preukazujú, že uvedené tvrdenie je lživé, nepravdivé, hrubo zavádzajúce a je v rozpore s obsahom týchto dokumentov vo vzťahu k mojej osobe.

Hlavný svedok alebo poškodený, ako ho označuje špeciálny prokurátor, bol preukázateľne a nespochybniteľne mojím klientom vo viacerých trestných konaniach, a práve zastupovanie tohto hlavného svedka tvorí jadro a podstatu obvinenia a obžaloby proti mojej osobe.

Uvedené vyjadrenia špeciálneho prokurátora JUDr. Daniela Lipšica, LLM. hrubo znevažujú princíp prezumpcie neviny mojej osoby a sú spôsobilé poškodzovať česť, dobrú povesť a meno mojej osoby garantované mi čl. 19 ods. 1 Ústavy SR.

Text uvedený v tejto stati, o podobnom konaní pána Lipšica v minulosti – som cca. v tomto znení koncom leta 2021 zaslal aj generálnemu prokurátorovi SR – s vierou, že minimálne nebude ďalej dochádzať k uvedeným vyjadreniam zo strany pána Lipšica, teda „hľadal“ som ochranu svojich „osobnostných práv“ priamo na GP SR – zjavne neúspešne..

Úvaha o nestrannosti a nezaujatosti špeciálneho prokurátora Lipšica k mojej osobe, resp. jemu podriadených prokurátorov ÚŠP GP SR:

Pán špeciálny prokurátor Lipšic sa opakovane preukázateľne, tak teraz ako aj v minulosti vyjadroval k mojej osobe klamlivým a zavádzajúcim spôsobom. Z vyššie uvedeného rozhovoru je zrejmé, že narážal aj na moju „publikačnú“ činnosť vo verejnom mediálnom priestore, a na facebookovej stránke občianskeho združenia ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT, teda:

–        pán Lipšic sa opakovane, min. v Denníku N a v rozhovore pre SME o mojej osobe vyjadroval nepravdivo, zavádzajúco

–        pánovi Lipšicovi tak trochu prekáža moja činnosť vo verejnom priestore poukazujúca aj na jeho osobné pochybenia, či pochybenia jemu podriadených prokurátorov ÚŠP GP SR

–        pánovi Lipšicovi zjavne prekáža moja publikačná činnosť o podozreniach z manipulácií trestných konaní a inštruovania vypočúvaných osôb zo strany niektorých „elitných“ vyšetrovateľov NAKA a ich operatívnych pracovníkov, ktorých sa on sám tak vehementne zastáva

–        na pána Lipšica som podal podnet v súvislosti s článkom v Denníku N na GP SR

–        ústavný súd vydal spolu 3 nálezy o porušení mojich základných práv a slobôd v trestných konaniach, ktoré vyšetrovala NAKA pod dozorom prokurátorov ÚŠP GP SR

–        ESĽP prijal 3 moje sťažnosti ohľadom porušení mojich základných práv a slobôd na ďalšie konanie, jednu zo sťažností ohľadom podmienok výkonu väzby už ESĽP odstúpil vláde na vyjadrenie

naozaj si mám myslieť, že pán Daniel Lipšic je vo vzťahu k mojej osobe nestranný, nezaujatý a objektívny? A tak isto aj jeho podriadení prokurátori ÚŠP GP SR?

Naozaj si mám myslieť, že osobnú animozitu pána Lipšica voči svojej osobe si len namýšľam?

JUDr. Martin Ribár – advokát

Článok pôvodne vyšiel na pravnelisty.sk

Prečítajte si tiež:

• Uhrík: Podávame trestné oznámenie na Hamrana. Toto je už príliš!
• Hlas vyzýva Ódora a Hamrana na riešenie kritickej situácie s migrantmi
• Kde je Hamran teraz? Prečo nerieši naliehavé problémy v Nových Zámkoch?