Moskva 22. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP/Russian Presidential Press Service)
Reakcia vo svete na včerajšie Putinovo vyhlásenie ukazuje, že dosiahol aspoň jeden cieľ – hrozba eskalácie vojny na Ukrajine prostredníctvom zapojenia západných krajín sa stala hlavnou medzinárodnou témou
Úderu „Orešnika“ na Dnepro a Putinovým hrozbám, že zasiahne aj krajiny NATO, boli venované titulné strany mnohých západných novín a televíznych kanálov.
Scholz hovorí o „strašnej eskalácii“. Tusk nevylučuje hrozbu globálneho konfliktu.
OSN apeluje na obe strany vojny, aby urýchlene prijali opatrenia na deeskaláciu. V rovnakom duchu sa nesie aj vyhlásenie Číny.
Včera sme napísali, že Rusko má dve stratégie reakcie na údery dlhého dosahu.
Prvou je rýchla a čo najtvrdšia odpoveď vrátane použitia jadrových zbraní proti Ukrajine alebo dokonca proti krajinám NATO. Presadzujú ju ruskí vojnoví jastrabi.
Druhou je nepoužiť jadrové zbrane, ale pohroziť ich použitím (aj na krajiny NATO), čím sa posilní „vyjednávacia pozícia“ v predvečer možného dialógu s Trumpom. Zároveň s tým istým cieľom zintenzívniť údery na Ukrajinu konvenčnými (nie jadrovými) zbraňami. Maximálnym cieľom je zastaviť ďalšie údery zbraňami dlhého doletu proti Ruskej federácii a prekročenie ďalších „červených čiar“ Kremľa. Minimálnou úlohou je urobiť z hrozby globálnej jadrovej vojny hlavnú tému diskusií v západných spoločnostiach, aby sa posilnila pozícia tých síl, ktoré sú za dohody s Moskvou o čo najskoršie ukončenie vojny (vychádzajúc zo základného predpokladu, že nikto na Západe nechce a nebude kvôli Ukrajine eskalovať udalosti až do jadrovej vojny).
Putinov včerajší prejav sa niesol v duchu druhej stratégie. A teraz môžeme konštatovať, že splnil minimálnu úlohu – o hrozbe eskalácie a globálneho konfliktu teraz hovoria všetci. A to samo osebe vytvára tlak na orgány západných krajín, aby urýchlili začiatok procesu rokovaní o Ukrajine. A zvyšuje to pravdepodobnosť, že po nástupe Trumpa k moci sa tento proces predsa len začne.
Zatiaľ však neexistujú žiadne záruky, že sa tak stane.
Napríklad nevieme, aká bude reakcia Moskvy, ak budú pokračovať západné údery raketami dlhého doletu na ruské územie (od stredy úderom nedošlo, ale to neznamená, že nebudú pokračovať). Prejde potom Putin k prvej stratégii? Alebo vydrží a podrží pauzu až do Trumpovej inaugurácie a zdrží sa obzvlášť drastických krokov?
Prekročia Ukrajina a Západ nové červené čiary Kremľa, čím sa tieto drastické kroky stanú pravdepodobnejšími?
Na tieto otázky zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď. Ako sme však už napísali, jastrabi sú silní na Ukrajine, Západe aj v Rusku. A majú záujem eskalovať vojnu do času Trumpovej inaugurácie na takú úroveň, ktorá čo najviac sťaží akýkoľvek pokus o jej ukončenie.
Hoci súčasná reakcia vo svete a na Západe na nedávne vyhlásenia a udalosti ukazuje, že nie všetci majú chuť doviesť veci až tak ďaleko.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
