Bratislava 10. júna 2021 (HSP/Foto: SITA/AP-Alessandra Tarantino)
Diplomatická reč zahŕňa nielen vyslovené – často ešte dôležitejšie ako rétorika sú gestá. Pápež František má v septembri navštíviť Maďarsko len na pár hodín, potom má stráviť až tri a pol dňa na Slovensku. Je to jasný politický odkaz. Ako ho čítať?
Pápež František sa má v septembri v Budapešti zúčastniť Medzinárodného eucharistického kongresu. Jeho návšteva Maďarska má však trvať len pár hodín, potom sa presunie na Slovensko, kde má stráviť tri a pol dňa.
Tento rozdiel je nevysloveným, ale o to jasnejším odkazom, ktorý si všímajú médiá dokonca až za oceánom. Americký portál National Catholic Register hovorí, že ak by pápež strávil v Maďarsku naozaj iba tri hodiny a na Slovensku tri a pol dňa, môže to viesť k diplomatickému napätiu. Americký portál tvrdí, že za pápežovým plánom môže byť jeho názorový rozpor s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v otázke migrácie.
Pôvodná verzia informácií o pápežovej ceste dokonca hovorila o tom, že pápež František sa v Budapešti ani vôbec nestretne s maďarskými predstaviteľmi, čo však najnovšie Maďarská katolícka biskupská konferencia MKPK dementovala a tvrdí, že k stretnutiu dôjde. Dá sa predpokladať, že stretnutie sa naozaj uskutoční, veď ani pápež iste nechce totálnu vojnu s Maďarskom a jeho veriacimi – diplomatická facka už padla, odkaz bol doručený, a práve takto to úplne stačí.
Striktne apolitický pápež?
Vec komentuje spôsobom sebe vlastným aj extrémistický Denník N. Komentátor tohto média hovorí, že Maďarsko v pápežovej návšteve „vidí nespravodlivý prístup či trest za postoje premiéra Viktora Orbána“, aby vzápätí citoval aj ďalších, ktorí tam to isté (len inými slovami) vidia tiež.
A zdôrazňuje, že „hlava katolíckej cirkvi sa snaží byť striktne apolitická“, čo zaujímavo kontrastuje so samotným titulkom článku, ktorý hovorí, že „návšteva pápeža má ukázať aj to, že sme iní ako Orbán.“
Podobne komentuje situáciu aj ďalšie z liberalistických médií, denník Sme. Ten si dokonca dovolil špekuláciu, že maďarské vedenie protestuje proti pápežovmu nerovnakému prístupu k Maďarsku a Slovensku preto, aby zmiernilo obavy z toho, že by návšteva pápeža mohla potenciálne ovplyvniť výsledok volieb, ktoré sa majú v Maďarsku konať na budúci rok.
Čo by povedali iní pápeži?
Západ Európy sa dostáva v niektorých regiónoch už takmer do stavu vojny medzi dobyvateľmi a domorodcami a Maďarsko je takmer jediná európska krajina, ktorá oficiálne aj ústami svojich predstaviteľov otvorene deklaruje, že mieni ostať kresťanská. A že – dodržujúc všetky medzinárodné konvencie a ľudské práva – sa nenechá zaplaviť tými, ktorí sa vôbec netaja svojím zámerom Európu ovládnuť a zmeniť na svoj obraz, vrátane totálnej výmeny náboženstva.
Všetci predchádzajúci najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi, od samotného jej vzniku pred mnohými stáročiami, by asi vyjadrili takejto krajine za jej politiku podporu. František však nie: ten sa stavia na stranu utečencov (či skôr „utečencov“, keďže aj jemu musia byť známe štatistiky o tom, kto, odkiaľ z akých dôvodov a za aké peniaze do Európy najčastejšie prichádza ako „utečenec“).
Je to naozaj zaujímavé: v situácii, keď mnohé európske krajiny hlásia úbytok veriacich, keď napríklad vo Francúzsku sa ľudia obávajú premeny prázdnych kostolov na mešity, sa pápež nezastane jedinej krajiny, ktorá sa otvorene hlási ku kresťanstvu, ale naopak, dáva najavo odmietanie.
Mnohí verní kresťania nechcú pochybovať o konaní hlavy svojej cirkvi, ale signálov, že tu je čosi, čo sa dá vnímať ako rozpor, pribúda. Čoraz viac ľudí sa preto pýta: Čo vlastne pápež František sleduje svojím počínaním?
Ivan Lehotský
0.0°C
.jpg)
.jpg)
