Osuský navrhoval, aby podávanie hlásenia o tom, že občan odchádza zo Slovenska na dlhšie ako 90 dní, bolo dobrovoľné. Nezaradení poslanci išli ešte ďalej. Navrhovali odstrániť ustanovenie o povinnosti hlásiť, že sa občan chystá vycestovať do zahraničia na viac ako 90 dní. “Takáto povinnosť, vzhľadom na slobodu pohybu občanov a jej využívania nemá byť súčasťou nášho právneho poriadku,” tvrdia nezaradení.
Kaliňák odmietol tvrdenia, že ide o monitorovanie občanov
Parlament 16. mája rozhodol, že občan SR, ktorý sa rozhodne vycestovať do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, bude mať povinnosť to nahlásiť príslušnej ohlasovni v mieste trvalého pobytu. Ak to neurobí, spácha priestupok, za ktorý mu hrozí pokuta. Doteraz platný zákon neukladá výslovne povinnosť danú skutočnosť ohlásiť. “Občania často nerozlišujú v právnom predpise, ak je povinnosť ustanovená slovesom bez použitia slova povinný,” argumentovalo ministerstvo vnútra.
Po vlne kritiky Kaliňák vyhlásil, že obviňovanie ministerstva vnútra z monitorovania občanov pre zavedenie povinnosti ohlasovať odchod zo Slovenska na dlhšie ako 90 dní, je politická demagógia. Zdôraznil, že nejde o žiadnu šikanu alebo byrokraciu, ale o to, aby štát mohol so svojimi občanmi komunikovať, aj keď sú v zahraničí.
Ako príklad uviedol situáciu, keď občan po návrate domov zistil, že nemá majetok, pretože bol exekvovaný. Keďže štátu nenahlásil, kde sa bude nachádzať, nemal mu kam doručiť informáciu o tom, že jeho majetok podlieha exekúcii. “Keby sa bol býval nahlásil, mohol dostať presnú informáciu v mieste svojho pobytu a mohol sa adekvátne brániť,” povedal Kaliňák. Pripomenul, že ustanovenie o nahlásení pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní bolo v zákone aj doposiaľ, rezort však podľa ministra chcel túto povinnosť zvýrazniť.
mž