Môj profil 
Predplatné
Bratislava 5. septembra (TASR) – Spojenie príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku pri narodení dieťaťa je podľa nezaradeného poslanca Národnej rady (NR) SR Alojza Hlinu zlým riešením. "Doteraz existoval príspevok pri narodení dieťaťa a doplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. Pocitovo to navodzovalo dojem, že sú to dva príspevky. Teraz ste ale priniesli zákon, v ktorom ste tieto dva príspevky zlúčili do jedného," uviedol v úvode tretieho rokovacieho dňa aktuálnej 23. schôdze parlamentu Hlina.
Podľa jeho slov bude tento zákon problematický pre ďalšie vlády, ak budú chcieť s týmto príspevkom niečo spraviť. "Budú sa musieť popasovať s tak silným inštitútom, ako je príspevok pri narodení dieťaťa," myslí si Hlina. To im podľa neho ublíži, napríklad aj politicky.
Ministerstvo v zákone navrhuje, aby rodičia pri narodení dieťaťa už nedostávali príspevok a príplatok samostatne, ale spolu v rámci jednej dávky. Jej výška bude stanovená v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu vo výške 829,86 eura a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu v sume 151,37 eura.
Podľa ministerstva práce príspevok pri narodení dieťaťa pomôže rodičom pokryť výdavky súvisiace so zabezpečením výbavy novorodenca. Účelom príspevku na viac súčasne narodených detí je prispieť na zvýšené výdavky, ktoré súvisia so starostlivosťou o tri a viac detí, ktoré sa narodili súčasne, alebo ak sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá.
Novela taktiež rozširuje podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa o podmienku bydliska. Rodič tak bude musieť mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ak ho parlament schváli, zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2014.
Po prerokovaní tohto bodu čakajú na poslancov ďalšie predložené zákony. Popoludní príde na rad pravidelná štvrtková Hodina otázok. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) bude v rámci svojho vymedzeného času odpovedať napríklad na otázku svojho straníckeho kolegu Mikuláša Krajkoviča, ktorého zaujíma, ako pokračujú rokovania s Európskou komisiou o možnosti predĺženia čerpania eurofondov o jeden rok a aký výsledok premiér predpokladá.
Jozef Mikloško (KDH) chce zase vedieť, prečo "vláda mlčí v súvislosti s prenasledovaním kresťanov v mnohých moslimských krajinách, najviac v Sýrii" a prečo "všetky celospoločensky významné návrhy opozície pre NR SR (prerokovanie Gorily, ropovod Schwechat, činnosť nebankových subjektov, čerpanie EÚ fondov, opatrenia na zníženie dlhu) boli koalíciou zamietnuté".
