Nový zákon o kritickej infraštruktúre má pomôcť reagovať na aktuálne hrozby

Bratislava 27. novembra 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Daniel Stehlík)

Nový zákon o kritickej infraštruktúre má priniesť zvýšenie odolnosti kritických subjektov, ako aj kroky, ako reagovať na vyvíjajúce sa bezpečnostné výzvy. Zámerom je tiež prispôsobovanie sa novým hrozbám. Zákon z dielne ministerstva vnútra schválili v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR. Nový zákon má nahradiť pôvodné znenie legislatívy, ktorá sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov SR

“Cieľom návrhu zákona je posilniť poskytovanie základných služieb, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností, a to zvýšením odolnosti kritických subjektov, ktoré takéto služby poskytujú,” uviedol rezort vnútra.

Ministerstvo vnútra tiež zdôraznilo, že Slovenská republika musí v súčasnosti zostať ostražitá a neustále sa prispôsobovať. Súčasný geopolitický kontext sa totiž vyznačuje rastúcou nestabilitou najmä v dôsledku vojny na Ukrajine a rastúcej zložitosti bezpečnostných hrozieb, ako aj následkami zmeny klímy, ako je nárast nezvyčajných klimatických udalostí alebo nedostatok vody.

Vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby je podľa ministerstva nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.

Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008. Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá, v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.

Prevádzkovatelia zároveň čelia výzvam pri integrácii nových technológií, ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov do svojej prevádzky, a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.

Rezort vnútra upozorňuje, že vzhľadom na význam základných služieb pre vnútorný trh a potrebu zabezpečiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich tieto služby musí SR prijať opatrenia na posilnenie odolnosti a “zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní takýchto základných služieb”.

Novela má tiež priniesť uľahčenie prístupu zahraničných investorov z členských štátov EÚ na slovenský trh v oblasti energetiky a priemyslu.

Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. januára 2025.