S príhovorom sa k národu obrátil dosluhujúci prezident Andrej Kiska. Označil rok 2018 za ďalší prelomový „osmičkový“ rok. „Vražda dvoch mladých ľudí a jej dôsledky nás prinútili pozrieť sa priamo na seba,“ povedal. „Museli sme sa – pre naše vlastné svedomie – poctivo opýtať, či v Slovenskej republike platia hodnoty demokracie, rešpekt k rovnosti v právach a dôstojnosti každého človeka. Hodnoty, o ktorých tak radi rečníme, keď spomíname na slávne okamihy našej histórie,“ uviedol Kiska sebakriticky.

„Dnes stojíme na začiatku náročnej cesty k obnoveniu dôvery v štát,“ povedal tiež prezident, ktorý kedysi vyhlásil o svojom štáte, že je mafiánsky. „Chcem ešte raz posmeliť všetkých, ktorým záleží na našej krásnej krajine, aby pokračovali v snahe o slušné a spravodlivé Slovensko. Aby ste sa nedali odradiť tým, že veci sa nemenia tak rýchlo, ako by sme si želali. Nedajte sa znechutiť tým, že mnohým politikom iba pomaly dochádza, čo sa v roku 2018 stalo. Demokracia nepozná konečné víťazstvá ani konečné prehry,“ uviedol, čo by mohlo niekomu pripadať ako výzva k opätovnému spusteniu „slušného“ majdanu na námestiach – postoj pre prezidenta „všetkých občanov“ naozaj nie príliš nadstranícky.

Tento jeho odkaz dokresľujú záverečné slová jeho prejavu: „Demokracia je proces. Demokracia je práca. V roku 2019 nás čaká veľa práce.“ Lenže nie, pán prezident. Demokracia nie je proces ani práca. Demokracia je uplatňovanie vôle ľudu – úplne normálne vládnutie ľudí vo svojej krajine a nie žiadne sofistikované manipulatívne procesy či podozrivá práca nejakých elít smerujúca k tomu, aby sa pod zámienkou demokracie dostali k moci.

„Slušnosť“ – to je v podstate jediná téma, ktorá mu ešte zostala, ale tá vo svetle jeho káuz vyznieva naskrze falošne. Pán Kiska sa totiž stavia do jedného šíku s tými dobrými ľuďmi na námestiach, lenže tí tam moknú práve preto, lebo by chceli očistiť štát od mafiánov, zlodejov a podvodníkov.

Kiskov príhovor teda bol iba o Kuciakovi a „slušnosti“, čo sa napokon dalo čakať. Pán prezident ani nezavadil o také detaily, že tá vražda bola v našich pomeroch niečím úplne výnimočným, že krajina prosperuje a je stabilná. Poslanec NR SR Martin Glváč (Smer-SD) to na sociálnej sieti okomentoval: „Nebyť vraždy novinára a jeho priateľky, prezident SR nebude mať príhovor. Obávam sa, že by nemal o čom hovoriť.“

K národu prehovoril aj predseda vlády Peter Pellegrini. Konštatoval, že „po 25 rokoch samostatnej štátnosti patrí Slovenská republika medzi vyspelé demokratické krajiny sveta.“ S tým by sa dalo súhlasiť, až na nepodstatný detail, že po silvestrovskej noci si pán premiér zle zrátal, že od 1. januára 1993 uplynulo už 26 rokov. Aj on však konštatoval, že „vražda dvoch ľudí a udalosti, ktoré nasledovali, spôsobili rozdelenie spoločnosti na dva veľké spoločenské tábory“, čo prirovnal k akémusi mentálnemu Berlínskemu múru, „cez ktorý na seba pokrikujeme a nepočúvame sa.“

Premiér zdôraznil, že naša krajina zažíva ekonomicky dobré časy, ale napriek tomu sa slová vo verejnom priestore stali symbolom politickej studenej vojny, a varuje pred týmto trendom. Spomenul aj historicky nízku nezamestnanosť a za mimoriadne vážnu výzvu uviedol čoraz výraznejší nedostatok pracovnej sily. Je od neho veľmi pekné voči zahraničným firmám, ktorých sa to týka, že to nezabudol spomenúť, pretože tieto firmy sem potrebujú tých cudzincov navoziť stoj čo stoj, aby nemuseli zdvihnúť platy natoľko, že by domorodci boli ochotní za ne ísť hrdlačiť.

„Prvýkrát za 25 rokov existencie Slovenska sme prijali vyrovnaný štátny rozpočet a prestali sme zadlžovať ďalšie generácie,“ uviedol Pellegrini. „Už nám netreba riešiť, či štát ekonomicky prežije, či sú zabezpečené jeho základné inštitúcie alebo či má svoju základnú zahraničnopolitickú orientáciu. Tieto veci sme už vyriešili.“ Je teda dobré vedieť, že zahraničnepolitická orientácia štátu je opäť raz a navždy vyriešená, bez ohľadu na to, čo sa bude v budúcnosti s Európou diať a aké sily, vplyvy, ideológie a princípy v nej budú prevládať. Opäť: pretože si pamätáme, že raz v minulosti zahraničnepolitická orientácia štátu už bola definitívne vyriešená – ibaže sa ukázalo, že to nebolo až tak úplne definitívne.

Na silvestrovských oslavách v Bratislave prehovoril aj nový bratislavský primátor Matúš Vallo. Povedal, že „tento rok bol ťažký, smutný, ale bol to aj rok, kde sme uvideli nové výzvy a nádeje“. Nevedno na základe čoho dospel k názoru, že pre Bratislavčanov bol uplynulý rok ťažký a smutný, ale o tom nadchádzajúcom povedal: „Čaká nás skvelý rok, som o tom presvedčený.“ Chce sa počas tohto skvelého roka venovať najmä dopravnej situácii v Bratislave, ktorá nemá ďaleko od infarktu, a to sa v najbližších dňoch majú na niekoľko mesiacov zavrieť niektoré dopravné tepny vrátane Mlynských nív, v súvislosti s čím viacerí odborníci upozorňujú na možný úplný kolaps dopravy v meste.

O uplynulom roku v oblasti zdravotníctva povedala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová, že bol veľmi dobrý a o celkovom stave nášho zdravotníctva povedala, že situácia je „stabilná“. Povedala to na základe hodnotenia Európskej komisie, ktorá prvýkrát v histórii označila vývoj v rezorte zdravotníctva ako pozitívny, keď uznala, že Ministerstvo zdravotníctva SR dosiahlo výrazný pokrok vo zvyšovaní efektivity.

Takáto správa Európskej komisie však nepotešila opozičné strany OĽaNO a SaS. Tie, na rozdiel od Európskej komisie, situáciu v zdravotníctve, a nielen tam, vidia dosť pesimisticky. „Spravodlivosť a zákon neplatia pre každého rovnako a služby štátu zlyhávajú,“ povedala predsedníčka hnutia OĽaNO Veronika Remišová pri príležitosti 26. výročia vzniku samostatnej SR. Strana SaS podľa svojich lídrov Sulíka, Kiššovej a Galka vidí nádej v tom, že sa podľa nich „prebudili časti polície“. Otázka je, čo presne tým mysleli: polícia by mala niečo začať robiť inak ako doteraz?

Ivan Lehotský