Bratislava 15. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Aktualizované 15. novembra 2024 o 08:38 h.
November 1989 je jedna z novších historických udalostí, o ktorej sa však žiaci v škole učia do menších detailov než o tých, ktoré boli dávnejšie. Myslí si to sociálna psychologička Barbara Lášticová zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá ho považuje za mimoriadne významnú spoločenskú zmenu v moderných dejinách Slovenska
Do aktívneho života v súčasnosti vstúpila generácia, ktorá tieto udalosti nezažila alebo sa jej dotkli okrajovo. Ako vníma 17. november súčasná mládež, záleží podľa nej od toho, ako sa o ňom u nej doma hovorí.
“Ak demokratizačný proces vnímajú ľudia ako stratu spoločenských istôt, potom je to pre nich zrejme len voľný deň,” spomenula.
Dodala, že napríklad rodičia súčasných vysokoškolákov ho zažili ako mladí. Spoločenské zmeny tak mohli vnímať menej zásadne.
“Nové možnosti, ktoré sa vtedy otvorili, mohli pre svoj vek brať ako samozrejmosť a nie v hodnotovej a politickej rovine,” objasnila.
Pre to, ako vnímame historické udalosti, je tiež dôležité, akým spôsobom si ich každoročne pripomíname.
“Nezdá sa mi, že by sa dnes všetci slovenskí politici výrazne hlásili k odkazu novembra, a že by tu bol pre našu spoločnosť jeden spoločný výklad o jeho odkaze,” reagovala s tým, že November 1989 vnímajú občania odlišne.
Je to podľa toho, či si udalosti pamätajú z vlastnej skúsenosti alebo ich poznajú len sprostredkovane z rozprávania ostatných. Povedala, že emócie Nežnej revolúcie znovu časť spoločnosti prežívala na námestiach napríklad počas protestov v roku 2018.
V novembri 1989 sa podľa nej mladým ľuďom mohlo zdať, že sa pred nimi otvárajú možnosti a politika a inštitúcie budú fungovať podľa demokratických pravidiel.
“V súčasnosti môže v mladej generácii dominovať rozčarovanie nad tým, kde sa dnes uberá demokracia na Slovensku i v mnohých iných krajinách západného sveta,” zhrnula.
Oslabovať to môže ich presvedčenie, že sa môže niečo v spoločnosti zmeniť, a že má zmysel usilovať sa o to tak, ako to robila spoločnosť pred 35 rokmi.
Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v nedeľu 17. novembra uplynie 35 rokov.
Úvodnú kapitolu Nežnej revolúcie napísali bratislavskí študenti už 16. novembra
Bratislavskí študenti prevažne z Filozofickej fakulty (FiF) Univerzity Komenského (UK) pred 35 rokmi svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie. Tá napokon viedla k pádu totalitného režimu v Československu.
Jedným z motívov uskutočniť demonštráciu bola snaha študentov vyjadriť solidaritu s členmi Bratislavskej päťky, ktorí boli v tom čase obvinení a súdení pre svoj úmysel uctiť si pamiatku Danky Košanovej a ďalších obetí invázie vojsk Sovietskeho zväzu, respektíve Varšavskej zmluvy v auguste 1968.
Vo štvrtok 16. novembra 1989 o 17. hodine sa tak na bratislavskom Mierovom, dnešnom Hodžovom, námestí zišlo viac ako 200 študentov z Filozofickej fakulty UK, ktorých prišli podporiť aj poslucháči ďalších fakúlt a tiež niekoľko stredoškolákov z bratislavského Gymnázia Alexandra Markuša.
“S myšlienkou zorganizovať protest proti súdnemu procesu s tzv. Bratislavskou päťkou, ktorý bol v tých dňoch v Justičnom paláci, prišla na jednom zo zhromaždení pred súdom spolužiačka Magda Hlaváčová. Vybrali sme 16. november, pretože v piatok 17. novembra na Medzinárodný deň študentstva bolo rektorské voľno a najmä mimobratislavskí študenti v takýchto prípadoch cestovali domov. Preto sme sa stretli už 16. novembra, aby to malo nejaký zmysel. Prišlo nás 200 až 300, prevažne z Filozofickej fakulty UK,” uviedol pre TASR Radoslav Števčík, vtedajší študent FiF UK a jeden z organizátorov demonštrácie.
Demonštrovali podľa neho nielen proti súdnemu procesu s Bratislavskou päťkou, ale chceli vyjadriť aj nesúhlas s plánovanou výstavbou jadrového reaktora v bratislavskej Mlynskej doline. Zároveň požadovali školské reformy, slobodu, demokraciu, dialóg a pluralitu mládežníckych organizácií. Protest nemal konkrétny scenár. Študenti na námestí zaspievali štátnu a študentskú hymnu a potom ich obkľúčili žlto-biele autá Verejnej bezpečnosti a objavil sa aj štáb bratislavskej redakcie Československej televízie.
“Jediným unikom bol podchod, tak sme sa chytili za ruky a išli sme na Hviezdoslavovo námestie, kde sme si pripomenuli Sviečkovú manifestáciu, potom k pamätníku československej štátnosti na Vajanského nábreží a nakoniec sme zamierili k budove UK na Šafárikovom námestí, kde sme si pripomenuli Danku Košanovú, ktorú na tomto mieste v roku 1968 zastrelili okupačné vojská. Odtiaľ sme sa presunuli pred ministerstvo školstva na vtedajšej Suvorovovej, dnešnej Dobrovičovej, ulici,” dodal Števčík.
Pred ministerstvom predstúpil pred nich tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) Gejza Šlapka a riaditeľ odboru vysokých škôl Ministerstva školstva SSR Ján Porvazník. Viacerí študenti predniesli požiadavky, ktoré sa týkali nutnosti riešiť nedostatky spoločenského zriadenia. Legendárny prejav mala Henrieta Hrinková, študentka štvrtého ročníka žurnalistky, ktorá kritiku totalitného režimu vyslovila priamo na kameru televízie. Tá ešte vo večernej relácii Aktuality odvysielala šot z protestu študentov.
Situáciu monitorovali príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí aj vďaka televíznemu záznamu dokázali identifikovať hlavných rečníkov či organizátorov protestu. Ak by neprišla Nežná revolúcia, pravdepodobne by mnohých študentov čakali postihy vrátane vylúčenia zo štúdia. Nasledovala však povolená, ale násilne potlačená demonštrácia 17. novembra 1989 v Prahe a situácia sa vyvinula inak.
V piatok 17. novembra sa podľa Števčíka v Bratislave nedialo nič. Väčšina študentov odišla domov, v televízii dávali Angeliku. Na internáte so spolužiakmi počúvali Rádio Slobodná Európa, z ktorého sa dozvedeli o udalostiach v Prahe. Zábery z pražskej Národnej triedy si pozreli aj v rakúskej televízii.
“V sobotu 18. novembra sme piati – Adriana Hosťovecká, Andrea Červená, Rastislav Rigo, Milan Novotný a ja – spísali list predsedovi federálnej vlády Adamcovi, kde sme žiadali vyšetrenie udalostí v Prahe a potrestanie vinníkov. List sme potom spoločne prečítali v pondelok 20. novembra o 9. hodine vo foyer UK na Šafárikovom námestí. Keď nás tam už boli stovky, žiadali sme dekana, aby otvoril aulu, kde študenti Filozofickej fakulty UK vstúpili do štrajku a vznikol prvý študentský štrajkový výbor,” uviedol Števčík.
Popoludní toho istého dňa sa študenti presunuli na Hviezdoslavovo námestie, kde bola prvá demonštrácia proti zásahu v Prahe. “V podvečer 20. novembra sme na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) vydali spoločné vyhlásenie štrajkujúcich študentov Filozofickej fakulty UK a VŠMU, kde sme vyzvali aj ostatné fakulty a vysoké školy na Slovensku, aby vstúpili do štrajku,” doplnil Števčík.
To podstatné, čo študenti a ďalší občania vtedajšieho Československa požadovali v novembri 1989, sa podľa neho splnilo. Dosiahla sa sloboda, demokracia, konajú sa pravidelne slobodné voľby. Občania získali možnosť sami rozhodovať o budúcnosti krajiny, svojich miest a vlastných životov. Už sa podľa Števčíka nemôžu vyhovárať na diktát komunistov či Kremľa, za svoju krajinu a životy si zodpovedajú sami.
“Za 35 rokov sme sa však nenaučili slušne diskutovať. Nedokážeme počúvať a rešpektovať iné názory. Vtedy sme žiadali dialóg, žiaľ, namiesto faktov a argumentov používame na presadzovanie vlastných názorov nátlak a silu. Komunisti nás učili, že len jeden názor a postoj je správny. Niekedy mám pocit, že niektorí dnes chcú, aby sa to vrátilo. Sme málo tolerantní k iným ľuďom a názorom. Napriek tomu som hrdý a šťastný, že sa komunistický režim v roku 1989 zrútil a my študenti 16. novembra sme k tomu mohli prispieť,” zdôraznil pre TASR Števčík.
Pre mnohých je dodnes November ’89 až katarzným zážitkom
Brutálny zásah bezpečnostných síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré zásadne zmenili smerovanie spoločnosti. Viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československu a začali spoločenské zmeny vedúce k pokojnému rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty. V nedeľu 17. novembra uplynie od týchto udalostí 35 rokov.
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 25. októbra 2001 o tom, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – bude štátnym sviatkom SR.
“Udalosti Novembra ’89 sú jedným z najvýznamnejších historických míľnikov našich súčasných dejín, ktoré sa spájajú s veľkým vzopätím občanov v uliciach požadujúcich slobodu, demokraciu a dodržiavanie ľudských a občianskych práv,” povedala pre TASR Júlia Čížová z Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Pád komunizmu v Československu priniesol výrazné zmeny najmä v spoločensko-politickej a ekonomickej oblasti. Súviseli s prechodom z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Koniec mocenského monopolu Komunistickej strany Československa znamenal jednak obnovenie princípov demokracie, slobody, humanizmu a plurality, ale aj veľké legislatívne a štrukturálne zmeny, obnovenie súkromného vlastníctva a trhového hospodárstva.
Na dianie v Československu, ako aj v ďalších socialistických štátoch mali značný vplyv zásadné politicko-ekonomické reformy, známe ako “perestrojka” (prestavba) a “glasnosť” (otvorenosť), ktoré presadzoval od druhej polovice 80. rokov minulého storočia novozvolený generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
“Čo sa však týka Československa, je celkom dôležité povedať, že Gorbačovova politika nezasahovania do vnútropolitického diania v krajinách východného bloku viedla k tomu, že vývoj v jednotlivých štátoch bol ponechaný na jednotlivé politické vedenia a občanov, čiže funkcionárske elity už nemohli očakávať zásah zo strany Sovietskeho zväzu, ako to bolo v roku 1956 v Maďarsku alebo v roku 1968 v Československu,” podčiarkla historička SAV.
Novembrové i ponovembrové státisícové mítingy sa niesli v atmosfére spolupatričnosti a vzájomnej priazne, a to napriek značnej frustrácii v spoločnosti a hnevu ľudí volajúcich po zmene. Tieto udalosti dostali pomenovanie “Nežná revolúcia”, pretože duch Novembra ’89 a filozofia novembrových námestí vychádzali z princípu nenásilia, porozumenia a snahy o dialóg.
“Aj samotný názov hnutia Verejnosť proti násiliu je určitým vymedzením sa voči praktikám režimu, ktorý často postupoval voči svojim oponentom veľmi kruto. Takže to heslo ‘Nie sme ako oni’ sa premietlo aj do protestov. A čo sa týka atmosféry na námestiach, pre mnohých je dodnes November ’89 naozaj takým formatívnym až katarzným zážitkom spojeným s veľkou emóciou,” uviedla Čížová.
Od novembrových udalostí uplynulo 35 rokov. Avšak aj v súčasnosti je nemálo takých, ktorí vyjadrujú sklamanie z ponovembrového vývoja. Historička poukázala na to, že príčin je viacero. Jednou z nich je skutočnosť, že mnoho ľudí sa v dôsledku zásadných spoločensko-ekonomických zmien zrazu ocitlo bez zamestnania a pociťovali neistotu z nového spôsobu života. Vieru ľudí naštrbili aj kontroverzné privatizácie, príliš veľké očakávania či nárast kriminality, korupcie a klientelizmu.
“Dôležitý faktor je fenomén nostalgie, čo dnes vnímame pomerne rozšírene v našej spoločnosti. Teda nostalgia za určitou dobou, ktorú dnes ľudia reflektujú tak, že prakticky bola síce nejakým spôsobom regulovaná štátom a život v nej bol istým spôsobom nalinkovaný, ale zároveň išlo aj o obdobie, ktoré bolo istým spôsobom bezpečné, isté, predvídateľné, čiže boli tam určité istoty, ktoré potom ľudia stratili. A tá nostalgia je, dá sa povedať, aj určitým psychologickým mechanizmom, ktorý človeku ponúka možnosť prekonať nejaké rozčarovanie z prudkého a nečakaného prechodu z jedného politického režimu do druhého,” pripomenula pre TASR historička Čížová.
Diplomati si pripomínali Nežnú revolúciu
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár vo štvrtok (14.11.) otvoril spomienkové podujatie usporiadané v spolupráci s Veľvyslanectvom Českej republiky v Bratislave pri príležitosti 35 rokov od udalostí Novembra 1989. Zúčastnili sa ho veľvyslanci akreditovaní v SR a zamestnanci rezortu diplomacie. Minister v príhovore zdôraznil pozitívne hodnoty, ktoré obyvateľom Slovenska priniesol 17. november, akými sú sloboda názoru, vierovyznania a zhromažďovania.
Podelil sa tiež s osobnými spomienkami na tieto udalosti.
“Začalo to perestrojkou a glasnosťou, ktoré prišli zo Sovietskeho zväzu. Spomínam si, ako sme pozorne počúvali Hlas Ameriky alebo Slobodnú Európu, kedy bol na Bolonskej univerzite udelený čestný doktorát Alexandrovi Dubčekovi. Potom to bola protestná sviečková manifestácia, ktorá sa k nám tiež dostala cez tieto médiá. O niekoľko mesiacov nasledovala pokojná demonštrácia študentov v Bratislave a 17. novembra udalosti nabrali rýchly spád, hoci nikto ešte nevedel, ako to celé dopadne,” spomína šéf slovenskej diplomacie, ktorý bol v tomto období vysokoškolským študentom a bol súčasťou celého diania, ako boli napríklad diskusie s vedením univerzity a rovnako pokojné manifestácie na námestiach.
Prítomným zahraničným veľvyslancom a zamestnancom ministerstva pripomenul, že November 1989 ukončil 40-ročné obdobie, kedy bol na našom území presadzovaný len jeden názor.
“Veľakrát pripomínam tiež mojim zahraničným kolegom v diskusiách, že my na Slovensku sme už zažili éru jediného správneho názoru a vieme, kam to viedlo, preto to odmietame aj dnes. Táto skúsenosť, som presvedčený, nás ako národ posilnila a hodnotovo zušľachtila, a dnes sa dokážeme pozerať na veci inak ako tí, ktorí prednovembrové spoločenské zriadenie nezažili,” ukončil svoj príhovor minister Blanár.
Súčasťou slávnostného podujatia v historických priestoroch Palugyayovho paláca, ktorý patrí do komplexu budov rezortu diplomacie, bola zároveň panelová diskusia veľvyslankyne a troch veľvyslancov venovaná spomienkam z tohto obdobia. Súčasný poradca pre zahraničnú politiku prezidenta SR Ján Kubiš prítomným pripomenul historické míľniky, ktoré predchádzali Novembru 1989. Veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák zdôraznil, že ide o spoločné česko-slovenské dejiny. Bývalí slovenskí veľvyslanci Anna Tureničová a Ján Škoda sa podelili o svoj pohľad na udalosti 17. novembra – A. Tureničová ich prežívala v Bratislave a J. Škoda v Prahe a Bukurešti. Uctenie si významných výročí z dávnejšej či modernej histórie Slovenska a slovenského národa sú súčasťou verejnej a kultúrnej diplomacie, ktorá je súčasťou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
0.0°C
.jpg)
.jpg)
