Zelenskyj a ďalší predstavitelia orgánov zároveň naďalej tvrdia, že Ukrajina sa nevzdá útočných akcií. Mnohé faktory však naznačujú, že v podmienkach, keď stará stratégia (spoliehanie sa na spôsobenie rýchlej porážky Ruskej federácii) nefunguje a keď Kyjev a väčšina západných spojencov nie sú pripravení ukončiť vojnu prímerím na frontovej línii, sa koncepcia postupu Ukrajiny globálne zmení.

Vo všeobecnosti môže nová stratégia Ukrajiny vyzerať takto:

– Ukrajinská armáda prejde na strategickú obranu a “zakope sa” pozdĺž celej frontovej línie. Úlohou je minimalizovať straty ukrajinských ozbrojených síl.

– Zároveň sa hromadia sily, obnovujú sa personálne straty, získavajú sa nové zbrane zo Západu (lietadlá, rakety dlhého doletu), pomocou ktorých sa uskutočňujú neustále údery na tylo ruskej armády. Úlohou je maximalizovať straty nepriateľa, vykrvácať ho a vytvoriť predpoklady na zmenu pomeru síl na fronte.

– Rusko rozvíja vlastnú vojensko-priemyselnú základňu, masovú výrobu bezpilotných lietadiel a iných druhov zbraní. Úlohou je vyriešiť problémy s obmedzenou schopnosťou Západu pokračovať v dodávkach zbraní, vydržať na čas, ktorý západný priemysel potrebuje na znásobenie výroby zbraní.

– Začať hospodársku obnovu v tyle, ktorá zníži závislosť od západnej pomoci, ako aj normalizovať spoločenskú atmosféru v krajine, podporiť vieru Ukrajincov v budúcnosť, zabrániť rastu skľúčenosti a depresie v spoločnosti.

Nakoľko je takáto stratégia reálna?

Na jednej strane existujú určité predpoklady na jej realizáciu.

Po prvé, lodná doprava v Čiernom mori sa začala oživovať. A Rusko k tomu veľkou mierou prispelo. Ešte v máji sa písalo, že pokračovanie “obilnej dohody” je výhodné predovšetkým pre Rusko, nie pre Ukrajinu, keďže Moskva má možnosť pomocou tohto mechanizmu kontrolovať prejazd lodí do ukrajinských prístavov, ako aj ho neustále obmedzovať.

Vtedy sa tiež predpovedalo, že ak sa dohoda ukončí, lode budú do ukrajinských prístavov a z nich plávať bez akejkoľvek kontroly zo strany Ruskej federácie a budú môcť prevážať nielen obilie, ale aj čokoľvek, čo budú chcieť. Napríklad zbrane. A pre Rusko bude veľmi ťažké tomu nejako zabrániť. Moskva však v júli od dohody o obilí odstúpila (aj pod vplyvom masovej kampane v Z-kanáloch na tému “ako dlho sa ešte budeme s Kyjevom na niečom dohodovať a pomáhať mu zarábať”). A udalosti sa začali vyvíjať podľa scenára, ktorý sme opísali – lode sa pomaly vydali do ukrajinských prístavov a opačným smerom. A dokonca podľa oficiálnych informácií teraz prevážajú nielen obilie, ale aj kovy, rudu a iný tovar. Ak tento trend zosilnie, bude to silný faktor, ktorý prispeje k oživeniu ukrajinského vývozu.

Po druhé, ukrajinský systém protivzdušnej obrany sa výrazne posilnil vďaka dodávkam moderných západných systémov. Preto dochádza k menšiemu počtu útokov a zatiaľ sa Rusom nepodarilo zopakovať situáciu z minulého roka, keď po masívnych úderoch celá Ukrajina sedela bez svetla. A to vytvára predpoklady na obnovenie hospodárskej činnosti v tyle a rozvoj výroby.

Samozrejme, Ruská federácia sa bude snažiť tieto dva úspechy Ukrajiny negovať hľadaním spôsobov, ako “prelomiť” systém protivzdušnej obrany a zabrániť prechodu lodí do prístavov. To sa však zatiaľ nestalo.

Zároveň existujú body, ktoré spochybňujú realizáciu novej stratégie.

Prechod do defenzívy možno umožní zachovať súčasné kontrolované územie (alebo aspoň zabrániť novým veľkým územným stratám), ale rozhodne neumožní oslobodiť územia, ktoré boli obsadené. A vyvstáva otázka – čo sa potom stáva cieľom vojny a prečo, ak nie sú pokusy o znovuzískanie území, nie je možné uzavrieť prímerie na frontovej línii práve teraz?

Ak existuje kalkulácia, že “čas pracuje pre Ukrajinu” a že predĺženie vojny spôsobí destabilizačné procesy vo vnútri Ruska, jeho ekonomický kolaps, vykrvácanie a demoralizáciu armády, je to pochybné. Zdroje oboch krajín nie sú porovnateľné, a preto sú vyššie opísané riziká vyčerpávajúcej vojny pre Ukrajinu vyššie ako pre Rusko (čo, mimochodom, priznal aj Zalužnyj vo svojom slávnom článku v Economiste). Je to zrejmé najmä na príklade početného stavu armády – na Ukrajine je zmarený mobilizačný plán a nedostatok personálu v armáde narastá, zatiaľ čo v Rusku sa aj bez mobilizácie aktívna armáda každý mesiac dopĺňa o desiatky tisíc zmluvných vojakov. A ak sa uskutoční druhá vlna mobilizácie, početná prevaha Ruska na fronte sa môže stať zdrvujúcou. Preto nie je ani zďaleka isté, či sa o rok pomer síl vo vojne zmení v prospech Ukrajiny. Je celkom možné, že sa situácia ešte zhorší. Okrem toho, čím ďalej, tým viac sa vynárajú otázky o stabilite západnej pomoci a schopnosti (a ochote) Západu v dohľadnej budúcnosti zvýšiť zbrojnú produkciu.

Aj keď sa ukrajinský systém protivzdušnej obrany bude naďalej posilňovať a počet prichádzajúcich útokov sa výrazne zníži, normalizácia sociálneho a hospodárskeho života v krajine nie je možná bez ukončenia mobilizácie. Kvôli mobilizácii sa obrovské množstvo ľudí snaží opustiť krajinu alebo sa skrýva doma. Aj to sa stáva jedným z hlavných zdrojov rastúcej nespokojnosti a sociálneho napätia v spoločnosti.

Napokon, rozvoj hospodárstva a vytváranie nových výrobných zariadení počas vojny si vyžaduje veľmi kompetentnú hospodársku a priemyselnú politiku orgánov. Ukrajinská vláda nepreukázala takéto schopnosti ani v čase mieru. A teraz sa situácia v niektorých ohľadoch dokonca zhoršila. Štátny aparát zostal rovnako neefektívny a skorumpovaný a svojvôľa orgánov činných v trestnom konaní voči podnikateľom sa mnohonásobne zvýšila. Preto podnikatelia teraz čoraz častejšie neuvažujú o investovaní na Ukrajine, ale naopak – o stiahnutí finančných prostriedkov z krajiny.

Je však možné, že napriek tomu všetkému sa ukrajinské úrady s podporou Západu ešte pokúsia túto stratégiu realizovať. Ak však začne viaznuť a riziká zhoršenia situácie budú zjavné, hlasy zástancov prímeria na Ukrajine a na Západe budú znieť oveľa hlasnejšie ako teraz.

Prečítajte si tiež:

• Veľká ruská ofenzíva sa začne pred Silvestrom
• Ako sa zmenila situácia v Krynkách v posledných dňoch