Bratislava 30. júna 2024 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)
Nórska ministerka kultúry (kultúry!) ukázala na verejnosti prsia. Normálne na hulváta, ako keď to študentky z Nitry preženú s alkoholom v niektorom pube na Mostnej: Tričko hore, kozy ven! Hlavne, že podľa niektorých politikov, si máme brať príklad zo severských krajín…
Prepáčte mi ten obscénny úvod, prosím. Nedalo sa ináč. Veď to, čo si dovolila nórska ministerka kultúry a rodovej rovnosti (to myslia vážne?), nemá v dejinách modernej politickej kultúry obdoby.
A to hovoríme o „vyspelej západnej demokracii“! Teda pardon – o parlamentnej monarchii…
Ó, aké vznešené!
Skončili sa časy vkusu a miery, o (sexuálnej) zdržanlivosti, sebaúcte, či prirodzenom ostychu ani nehovoriac. To, čo bolo kedysi vyhradené škandálnym hviezdam popmusic americkej proveniencie typu Madonny, sa dostalo do európskeho politického mainstreamu.
Obnažovanie sa političiek na verejnosti je v Nórsku podľa všetkého nová normálnosť.Veď aj podľa ich premiéra je to v poriadku. Alles gut!
Ale poporiadku: Udialo sa to v rámci festivalu PRIDE, ako ináč. Ministerka, ktorej meno radšej ani nebudem spomínať, získala titul „flag hag“, čo vraj môžeme voľne preložiť ako „bu*erantka roka“… (bližšie informujeme v samostatnom článku)
A je na ten titul údajne hrdá.
(Sem si odložím malú nostalgickú spomienku, ako som sa celé roky mentálne nadrel na získaní mojich doktorských titulov – keby som bol vedel, že človeku stačí k „úspechu“ ukázať prsia, nebol by som strácal čas!)
Ministerka si potom s odhaleným poprsím (s prekrytými bradavkami, takže sa na tento akt musela vopred pripravovať) trochu „zatancovala“, hoci správnejší výraz – vzhľadom na jej krivky Venuše a pohybovú indispozíciu – by bol, s prepáčením, „natriasala“.
A teraz skúste na to nemyslieť…
Bol to tuším Ivan Korčok, kto naposledy spomenul, že za vzorové štáty pre nás považuje tie severské. Lebo veď „vysoká životná úroveň“, a tak ďalej – poznáte tie všeobecné kecy, ktoré nič nehovoria o príčinách prosperity. Ovečkám to však stačí.
Nórsko, milí zlatí, je zmiešaným ekonomickým systémom: napoly socializmus, napoly kapitalizmus. V praxi to znamená, že tamojšie bohaté zásoby nerastných surovín sú z časti spracované štátnymi firmami.
Apropo: Povedal niekto ROPA?
Prosím vás, slepí nasledovatelia pána Korčoka: darmo máme porovnateľný počet obyvateľov. Darmo sme aj my „súčasťou západu“. Krajiny, ktoré ťažia vo veľkom ropu či zemný plyn, a nalievajú zisky do štátnej kasy, si môžu dovoliť štedrý sociálny systém, vysoké mzdy, sociálne istoty, nové investície, sústavný rozvoj a pokoj v duši.
Môžu si dovoliť hrať sa na „úspešnú“ demokraciu, keď celý čas sedeli na tekutom zlate! Ich obyvatelia si budú s úsmevom vykračovať každé ráno do práce, keď vedia, že peněži jesto, peněži bude…
Lenže sa pozrite, kam ich priviedlo neustále uvoľňovanie mravov a politík (napríklad tej migračnej): nielen k obnaženej ministerke, ale napríklad aj k takému Breivikovi…
Peniaze síce majú, ale kde ostal zdravý rozum a zmysel pre mieru a normálnosť? Spomeňte si na biblický zápis o rozpustilom živote na dvore faraóna: extrémny nadbytok spôsobil, že jeho ľudia nevedeli, čo od dobroty so sebou, a to ich napokon priviedlo do záhuby.
Ale čo z toho všetkého vyplýva pre nás?
Nuž, je to jednoduché. My na zlate nesedíme. Máme zásoby pitnej vody, ale z tej si asi exportný biznis urobiť nechceme. Národný priemysel bol zničený, strategické podniky popredávané… A tak montujeme, čo to dá. Až kým sa veľké firmy neposunú ďalej na východ.
Sme prosto objektívne závislí na veľkých hráčoch, s ktorými sme aj zmluvne viazaní.Naše verejné zdroje závisia predovšetkým na EÚ a jej finančných dotáciách.
Čo teda chcú krikľúni z opozície a médií riešiť, keď vyčítajú vláde zmeny v súdnictve či RTVS v zmysle, že namiesto nich treba „naštartovať ekonomiku“? Keď pán Korčok plače, že „už aj Česi nám utekajú“?
Čo máme asi spraviť, čo má vláda spraviť, začať klásť zlaté vajcia?
Jediné, o čo sa dnes môže Slovensko snažiť v mene svojho hospodárskeho rastu, je prilákať investorov – a to sa, momentálne darí (pripomeňme novú baterkáreň, ktorá s podporou ministerky Sakovej vyrastie v Šuranoch). Tí nám dajú prácu a odvedú tu dane – ale to je tak všetko. Pokiaľ predsanemá štát vlastné, ziskové fabriky, nemá ani mastný príjem do štátnej kasy. Takto sme na tom, vec vybavená.
Takže:
My, občania Slovenskej republiky, máme plné právo, priam povinnosť, riešiť kultúrno-etické a ideologické otázky, ako je veľký kultúrny reset či budovanie slovenskej národnej identity. Pretože stojíme na rázcestí: momentálne si „užívame“ výhody, ktoré vyplývajú z toho, že sme vazalmi západu, čo ale nemusí trvať večne: veď vieme, aké nezmyselné praktiky si zmyslel Brusel v poslednej dobe; to by vydalo na samostatný článok…
Pokiaľ však budúce generácie budeme viesť k národnej hrdosti a vlastenectvu; pokiaľ prostredníctvom objektívnej žurnalistiky ľudia pochopia, že v nastávajúcom multipolárnom svete je politika „na všetky svetové strany“ nevyhnutná, môže byť budúcnosť Slovenska otvorená novým a sľubným horizontom.
Aj bez tej nešťastnej ropy.
Tak čo, už ste prestali myslieť na skackajúce prednosti nórskej „Venuše Milétskej“?
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
