Nočné motýle majú podľa vedcov rozsiahlejšie a komplexnejšie transportné siete, ako denné opeľovače, ako napríklad včely. Sú preto presvedčení, že je potrebné zamedziť poklesu ich počtu.
Počas uplynulého desaťročia sa zvýšilo verejné povedomie o úlohe opeľovačov, no sústredilo sa predovšetkým na včely. Pokles ich počtu, súvisiaci so zmenami krajiny a používaním pesticídov, pomohol zvýšiť povedomie verejnosti o tom, akú kritickú rolu zohrávajú v potravinovom reťazci. Nočným motýľom sa však podobného uznania nedostáva.
S cieľom zistiť, akú rolu nočné motýle zohrávajú, monitorovali vedci ich aktivitu v okolí jazier a poľnohospodárskych oblastí v Norfolku. Zistili pritom, že 45 % jedincov, ktoré otestovali, malo na sebe peľ, ktorý pochádzal zo 47 rôznych druhov rastlín, vrátane takých, ktoré včely, pestrice a motýle navštevujú veľmi zriedka.
Včely a čmeliaky sú síce životne dôležité, no majú tendencie zameriavať sa na najbohatšie zdroje nektáru a peľu, čo však nočné motýle nerobia. “Z našej práce vidieť, že nočné motýle majú tendencie byť generalisti, čo znamená, že nenavštevujú špeciálne len istú úzku skupinu kvetov,” vysvetlil vedúci autor štúdie, Richard Walton z University College London (UCL), podľa ktorého nočné motýle v podstate navštevujú všetky kvety, ku ktorým sa dokážu dostať.
Predchádzajúce štúdie sa venovali najmä ich schopnosti prenášať peľ na ich sosáku, tentoraz sa však vedci zamerali aj na to, koľko peľu naberú počas kŕmenia sa na svoje chlpaté telá.
Výskumníci sú presvedčení, že nočné motýle dopĺňajú prácu denných opeľovačov a pomáhajú udržiavať pestrú a bohatú populáciu rastlín.
Túto dôležitú rolu ohrozuje prudký pokles počtu nočných motýľov od sedemdesiatych rokov, ktorý spôsobujú zmeny využitia krajiny a používanie pesticídov. Walton pritom upozorňuje, že tento pokles má následne vplyv aj na vtáky, ktoré jedia nočné motýle, napríklad kukučky, alebo tiež netopiere.
Pomoc nočným motýľom si bude podľa vedcov vyžadovať obmedzenie používania pesticídov a tiež podporu rôznorodejšieho rastlinstva. Musí sa však zmeniť aj ich vnímanie medzi ľuďmi. “Niečo, čo nevídame, často vypadne aj z našej mysle,” skonštatoval Walton.