Noc netopierov a Drakulove deti

Bojnice 27. augusta 2020 (HSP/Foto:Jaroslav Slašťan)

Záver leta bude v Národnej zoo patriť netopierom. Národná zoologická záhrada Bojnice si pre všetkých záujemcov pripravila na konci letných prázdnin dve veľmi zaujímavé podujatia o netopieroch. Tradičnej Noci netopierov bude predchádzať verejná diskusia Zoolampa

Počas posledného augustového víkendu, v sobotu 29.8.2020 sa v Národnej zoo Bojnice bude aj tento rok konať Noc netopierov, na ktorú už tradične pozývame verejnosť. O deň skôr, v piatok 28.8.2020 sa v prednáškovej sále Enviromentálneho centra Národnej zoo Bojnice uskutoční verejná diskusia s názvom Zoolampa, ktorá verejnosti predstaví „drakulove deti“ v pozitívnom svetle. Popredný slovenský chiropterológ RNDr. Peter Bačkor, PhD. divákom predstaví jediné lietajúce cicavce sveta a bude sa venovať ich ekológii, etológii, rozšíreniu a hlavne búraniu nepravdivých mýtov, ktoré o netopieroch v rôznych kultúrach ešte stále kolujú.

Zoolampa Drakulove deti, 28.8.2020 o 17.00 hod. Prednášková sála Enviromentálneho centra Národnej zoo Bojnice. VSTUP: ZADARMO. Náš hosť: RNDr. Peter Bačkor, PhD.

Noc netopierov, 29.8.2020 o 19.00 hod. VSTUP:15,00 Eur na osobu. V cene je zahrnutý aj vstup do zoo.Prednášková sála Enviromentálneho centra Národnej zoo Bojnice + areál zoo. POZOR! Na podujatie sa treba vopred prihlásiť na mailovú adresu: podujatie@zoobojnice.sk. Počet účastníkov je limitovaný!

Často sú démonizované a zobrazované ako príšery z podzemia. V skutočnosti sú len obeťami nepravdivých povier. Mnohí z nás sa ich dodnes desia. Netopiere však pre nás nepredstavujú žiadnu hrozbu.Vďaka ich vzhľadu a využívaniu podzemných úkrytov boli ešte v nedávnej minulosti považované za diablových spoločníkov. Najmenšie cicavce na svete však vôbec nie sú nebezpečné.Práve naopak, sú užitočné a majú veľmi zaujímavý život.Mnoho ľudí ešte aj dnes považuje netopiere za vtáky. Netopiere sú cicavce, ktorým sa predné končatiny premenili na krídla. Netopiere sú jediné cicavce na svete so schopnosťou aktívneho letu. Nie sú príbuzné myšiam ani žiadnym hlodavcom. Evolučné štúdie dokázali, že netopier je viac príbuzný primátom a v rámci živočíšnej ríše tvorí vlastný rad s názvom Chiroptera. Majú síce slabý zrak, no nie sú úplne slepé. Hlavným dôvodom rozšírenia tohto mýtu je fakt, že lovia v noci a k orientácii používajú echolokáciu. Ultrazvukový signál je druhovo špecifický a má frekvenciu od 20 do 110 kHz. Svojimi špeciálne tvarovanými ušnicami a ušným viečkom zachytávajú odraz ultrazvukových vĺn, ktoré vydávajú ústami, niektoré druhy nosom. Tie sa odrážajú od objektov a poskytujú im informáciu o ich veľkosti, polohe a tvare.

Staršia literatúra je plná mýtov, ktoré súvisia so zamotaním sa netopiera do vlasov. Dokonca sa verilo, že počas letu hľadá človeka, ktorý dal svoju dušu diablovi. A ak ho nájde, zapletie sa mu do vlasov a dušu odnesie do pekla. Preto vždy večer, keď dievčatá z dedín vychádzali z domu, mali na hlave šatky, lebo netopiera by nikto z vlasov nedostal. Ak by sa vraj zamotal, spôsobil by besnotu, preniesol vši, blchy a mohol by zatemniť mozog a dostať tak dievča na pokraj šialenstva. V Tirolsku verili, že dievčaťu, ktorému vletí do vlasov netopier, sa nikdy nevydá. A podľa povery sedmohradských cigánov vznikol netopier z bozku, ktorý dal čert spiacej žene.

Na svete síce žijú netopiere, ktoré sa živia krvou, ide však len o 3 druhy – Desmodus rotundus, Diaemus youngi a Diphylla ecaudata– a aj tie žijú v tropických oblastiach Ameriky. Pokožku narežú ostrými zubami a okamžite do nej vpustia sliny obsahujúce anestetiká a látky brániace zrážaniu krvi. Aj preto rana krváca ešte nejaký čas po tom, čo sa upír približne po pol hodine hodovania nasýti. Samotná ranka po uhryznutí je iba 5 milimetrov široká a približne rovnako hlboká a väčšinou sa zahojí do niekoľkých dní. Krv obete nesajú, ale vylizujú jazykom so špeciálnymi drážkami. Aby tieto netopiere prežili, svoje drobné telo musia napojiť krvou každú druhú noc. Keďže krv obsahuje veľa vody a bielkovín, ale dodáva málo energie, musia jej na posedenie vypiť čo najviac, čiže 70 až 80 percent svojej hmotnosti. Stáva sa, že to netopier so svojou pažravosťou preženie, takže od koristi sa doslova odgúľa. S plným bruchom nedokáže vzlietnuť a cestu domov musí absolvovať prevažne po zemi.

Odhliadnuc od práve opisovaných druhov živiacich sa krvou, potravu ostatných tropických netopierov tvorí hlavne hmyz, ovocie a sladké šťavy z kvetov. Všetky európske netopiere sa živia výlučne hmyzom, dokážu ho skonzumovať veľké množstvo a jeden jedinec dokáže za noc uloviť až 3 000 komárov. Naše netopiere majú veľmi rýchly metabolizmus, preto potrebujú za noc skonzumovať potravu rovnajúcu sa 20 až 50 percentám svojej telesnej hmotnosti. Lovia pomalým alebo, naopak, rýchlym letom voľne vo vzduchu, iné druhy lovia medzi korunami stromov, zbierajú ju z povrchu listov, kôry, zeme alebo vodnej hladiny.

Na Slovensku žije z celkovo viac ako 1 200 známych druhov netopierov len 28. Pôvodne obývali prírodné biotopy, a to najmä podzemné priestory, ako sú jaskyne a pôvodné pralesy, kde si nachádzali úkryty v dutinách starých stromov. S postupnou zmenou krajiny a rozvojom ľudských sídiel však dochádzalo k miznutiu ich pôvodných stanovíšť a netopiere tak hľadali náhradné priestory, v ktorých by mohli žiť. A tie im paradoxne ponúkol človek v podobe svojich sídlisk. Niektoré druhy netopierov sa na urbanizované prostredie adaptovali natoľko, že ich už inde ani nenájdeme.