No tak pŕŕ ….

Bratislava 23. júla 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Hádam nikde na svete neexistuje národ okrem Slovákov, ktorý by na svojom území trpel protinárodnú propagandu a ešte ju aj platil. Týmito slovami začína historik a bývalý politik Anton Hrnko svoj najnovší status na sociálnej sieti. Ten vám prinášame v plnom znení

Ďakujem pánovi Pilipovi, niekdajšiemu nepodarenému saskárskemu predstavenému Úradu pre zahraničných Slovákov, že ma oboznámil s uznesením Komory za národnostné menšiny Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny z 2. júla 2024 k môjmu otvorenému listu ministrovi školstva T. Druckerovi, ktorý môžete nájsť na tomto facebookovom profile. V uznesení sa konštatuje, že komora „odsudzuje ministrovi školstva SR otvorený list Antona Hrnka v súvislosti s metodickým materiálom „Zoznámte sa, národnostné menšiny”, v ktorom autor listu dehonestuje prácu národnostných menšín a dezinterpretuje zámer autorov publikácie, ktorá má za úlohu oboznámiť žiakov s históriou a kultúrou národnostných menšín na území Slovenskej republiky”. V ďalšom žiadajú, aby sa publikácia ďalej používala a pripravili sa ďalšie podobné publikácie.

No, tak pŕŕ… chlapci spod Tatier. Vaše tvrdenie, že dehonestujem prácu národnostných menšín je čisté ohováranie v zmysle trestného zákona podľa § 373. Nikde v mojom otvorenom liste nie je ani náznak, žeby som nejakým spôsobom čo i len v náznakoch dehonestoval prácu národnostných menšín. Ešte sa rozhodnem, či hore spomínaný paragraf použijem. Rovnako je nehorázne tvrdenie, že dezinterpretujem zámer autorov publikácie, ktorým je vraj oboznámiť žiakov s históriou a kultúrou národnostných menšín v SR.

Každý má možnosť prečítať si môj otvorený list, v ktorom som vyjadril pozitívny vzťah k podobnej publikácii, avšak takej, ktorá by pri približovaní dejín niektorých národností zodpovedala historickým faktom a nebola naratívom šovinistických kruhov maďarskej, poľskej a čiastočne ukrajinsko-rusínskej proveniencie. Šírenie takýchto „dejín” národnostných menšín je neúctou k väčšinovému národu, k Slovenskej republike a jej Ústave. Nie, ja som nespochybnil state, ktoré hovorili o jednotlivých národnostiach a ich histórii mimo podkapitol, v ktorých sa namiesto historických faktov a ich objektívnych výkladov šíria tvrdenia vyrobené v dielňach tých, ktorých cieľom bolo rozložiť etnickú jednotu Slovákov a siahnuť na územnú celistvosť Slovenska. V mojom článku je presne napísané, ktoré tvrdenia spochybňujem.

Tak ešte raz opakujem, že som spochybnil mapu vypracovanú na základe nejakého sčítania z roku 1851, ktorú neinformovaný pozorovateľ môže brať ako skutočné etnické zloženie slovenskej krajiny. Každý, kto sa do toho vyzná, vie, že v mape je použitý výklad „čo gréckokatolík to Rusín”. Východné Slovensko tam vyzerá ako ementál, kde len kde tu sú slovenské etnické ostrovy. Táto mapa je hlboko nepravdivá, pretože len výrazná menšina gréckokatolíkov na východnom Slovensku bola a sú Rusíni. To však nebránilo niektorým rusínskym a ukrajinským politikom vznášať na základe tejto zvrátenej myšlienky nároky na slovenské územie až po „Piprad” (Poprad). To, že sa tieto myšlienky recyklujú a stále sa objavujú „veľkoukrajinské” predstavy, do ktorých sa začleňuje aj východné Slovensko je fakt. Ja som v mojom článku len poznamenal, že už keď nejakú mapu etnického zloženia Slovenska použiť, tak by to mala byť etnická mapa z roku 1880, ktorá by bola vypracovaná na základe posledného sčítania v Uhorsku, ktoré nebolo falšované. A to sa dotýka aj otázky, aký bol pomer slovenského a maďarského obyvateľstva na Slovensku roku 1918. Štatistika, s ktorou operuje maďarská iredenta (z r. 1910) určite nemôže byť podkladom.

Kritizoval som aj naratív, ktorý vznikol na konci 19. st. v spolupráci maďarizátorov a niektorých poľských kruhov v Haliči s cieľom rozbiť etnickú jednotu Slovenska tvrdením, že Slováci zo severu Slovenska (Kysuce, Orava, Spiš), ktorí hovorili prechodným slovensko-poľským dialektom sú neuvedomelí Poliaci. Rovnakú akciu v tom období začali aj na Šariši a Zemplíne pod vedením V. Dvorčáka s tvrdením, že Východniari sú osobitým slovjackým národom. Naratív o neuvedomelých „Poliakoch” sa po roku 1918 použil na agresiu Poľska proti územnej jednote Slovenska. A stále v podhubí tlie. Ak sa takýto naratív objaví v publikácii, ktorá má zbližovať národností Slovenska, tak niečo nie je v poriadku. A úplne nie je v poriadku, ak ho za svoj vezmú predstavitelia národnostných menšín na Slovensku.

Pýtam sa zástupcov českej a moravskej národnosti v komore, či by zdvihli ruku za tvrdenie, že Mníchovská dohoda umožnila miliónom sudetských Nemcov vrátiť sa domov do ríše (Heim ins Reich), lebo niečo podobné sa tvrdí pri okupácií južného Slovenska horthyovským Maďarskom v materiáli, ktorý ste v komore podporili. A tak isto neverím, žeby ste odsun Nemcov paušálne odsúdili bez toho, aby ste poukázali na to, čo sa na okupovaných českých územiach konalo zo strany Nemcov. Ale poukázanie na to, že postup proti príslušníkom maďarskej menšiny nebol nevyprovokovaný činnosťou mnohých Maďarov po okupácii tohto územia vám robí asi problémy. Žeby rôzne metre?

Prečítajte si tiež

Otvorený list ministrovi školstva Druckerovi