Jerevan 24. apríla 2018 (HSP/KP/Foto:TASR-Hrant Khachatryan/PAN Photo via AP)
Portál KP venuje svoju pozornosť náhlej abdikácii arménskeho premiéra Sargasjana, ktorý ešte pred niekoľkými hodinami nechal zatknúť lídrov opozície v Arménsku, krátko na to však súhlasil so svojou abdikáciou.
Podľa Nikolaja Silajeva, ruského odborníka pre Kaukaz, Sargasjan mal pravdu, keď hovoril, že opozičný blok so 7% nemôže hovoriť v mene celého arménsiho národa. Silajev vysvetľuje, čo sa vlastne v Arménsku stalo a ako vníma situáciu Rusko.
Podľa Silajeva momentálna arménska vláda nie je proruskou vládou. Prezident má britské občianstvo a arménski politici udržiavajú úzke kontakty s Európskou úniou, ktorá ovplyvňuje dianie v Arménsku. Preto predstava, že ide o súperenie medzi proruskou vládou a protiruskými opozičnými skupinami nie je relevantné, problém je oveľa rozvrstvenejší a treba ho vnímať v širšom kontexte.
Sargasjan je všeobecne neobľúbeným arménskym politikom. V posledných rokoch prešlo Arménsko zložitým politickým vývojom a na základe reformy v roku 2015 sa zmenil štatút arménskej republiky. Sargasjan si dôveroval, ukázalo sa však že zatknutie opozičných politikov bolo chybou. Opoziční politici nie sú v Arménsku obľúbení, Sargasjan mal pravdu, že so svojími 7% nemajú právo hovoriť v mene arménskeho národa, no jeho neobľúbenosť u Arménov je ešte vyššia, ako odpor voči predstaviteľom opozície.
Silajev tvrdí, že Sargasjan je starým politickým lišiakom, ktorý sa dokáže vysporiadať s politickými krízami. Proti jeho osobe však ľudia začali veľmi tvrdo vystupovať. Sargasjan sa rozhodol hrať silovo a zatknúť členov opozície, ukázalo sa však, že ak neustúpi, môže vypuknúť vojna s Azerbajdžanom v Náhornom Karabachu a to by bol Sargasjanov definitívny koniec. Prvý výstrel do demonštrantov by znamenal útok Azerbajdžanu.
Siljajev tvrdí, že protesty voči Sargasjanovi viedli predstavitelia opozície, podporovaní Západom. Turci v situácii v Arménsku nemajú prsty, Arméni Turkov nenávidia, Turci uplatňujú svoj vplyv v Azerbajdžane, kde aj skryte súperia s Iránom. Prozápadná opozícia však nemá dostatok sily, aby dokázala presadiť vlastné politické názory. Sami opoziční predstavitelia boli prekvapení tým, koľko ľudí sa na protestoch voči Sargasjanovi zišlo, týchto protestov sa zúčastnili dokonca Arméni s otvorene proruskou orientáciou (V Arménsku žije dnes približne 3 milióny obyvateľov, 2,2 milióna obyvateľov žije na území Ruska). Do protestov voči Sargasjanovi išli dokonca konzervatívci, ktorí odmietajú liberálne hodnoty a gender ideológiu, podsúvanú zo strany EÚ a arménskeho prezidenta, čo bolo prekvapujúce aj pre samotného Sargasjana
Podľa Siljajeva sa bude ešte chvíľu rokovať o nástupcovi Sargasjana, pravdepodobne sa novým premiérom stane Karen Karapetjan (Siljajev svoju prognózu vyslovil ešte pár hodín pred zvolením Karapetjana za nového arménskeho premiéra) Ruský expert Siljajev sa však neobáva vyostrení vzťahov s Ruskom. Poukázal na pokojnú reakciu Moskvy, Rusko má situáciu v Arménsku pod kontrolou a Rusko neočakáva radikálne zmeny v zahraničnopolitickej orientácii Arménska.
Portál Vzgljad si všíma americkú reakciu na udalosti v Arménsku. V minulosti portál Vzgljad niekoľkokrát poukázal na skutočnosť, že v Jerevane sa etablovala silná skupina americkej CIA s pôsobnosťou pre celý Kaukaz (viac agentov CIA je v dnes Jerevane ako v Tbilisi).
Američania sa poďakovali odstupujúcemu premiérovi Seržovi Sargasjanovi za jeho dlhoročnú prácu a rozvíjanie partnerstva medzi Arménskom a USA. Líder opozície Nikol Pašinjan už naznačil, že je pripravený rokovať s novým premiérom Karenom Karapetjanom o ďalšom politickom dianí v Arménsku.
Situácia v Arménsku tak stratila značne na svojej výbušnosti a tlak sa začína uvoľňovať do stratena.