Dohodu podpísali generálni riaditelia oboch spoločností počas virtuálnej ceremónie v ten istý deň, keď ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do Teheránu na samit so svojimi iránskymi a tureckými partnermi. Medzi “najdôležitejšie body memoranda” patrí rozšírenie plynových polí Kiš a Severný Pars, zveľadenie poľa Južný Pars, rozvoj šiestich nových ropných polí, zvýšenie výmeny plynu a produktov, dokončenie rôznych projektov skvapalneného zemného plynu (LNG), výstavba plynovodov na vývoz plynu, ako aj ďalšia vedecká a technologická spolupráca. Spomedzi uvedených bodov sú pre Teherán mimoriadne dôležité ruské investície do iránskych ropných a plynových polí.

Počas prezidentovania reformného politika Mohammada Chatámího (1997 – 2005) sa Teheránu podarilo do iránskeho ropného a plynárenského priemyslu pritiahnuť účasť a investície medzinárodných ropných a plynárenských spoločností vrátane francúzskej spoločnosti Total a malajzijskej spoločnosti Petronas. Zvýšené investície viedli k významnému rozvoju najväčšieho ložiska zemného plynu na svete, South Pars v Asaluyeh na juhu Iránu. Ale po nástupe Mahmúda Ahmadínedžáda k moci a po uvalení jadrových sankcií Bezpečnostnou radou OSN na Irán (2006 – 2015) začali tieto medzinárodné spoločnosti Irán opúšťať.

Napriek tomu po nástupe umiernenej vlády Hasana Rúháního k moci v auguste 2013, podpísaní spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) v júli 2015 a zrušení sankcií Bezpečnostnou radou OSN sa v Iráne opäť vytvorili podmienky pre účasť a investície zahraničných ropných a plynárenských spoločností vrátane spoločností z Ruska, Číny a Indie. Jednostranné odstúpenie Spojených štátov od JCPOA v máji 2018 spolu s politikou “maximálneho tlaku” a jednostrannými sankciami USA, ktoré prijala Trumpova administratíva, však spôsobili, že zahraničné investície do iránskej ropy a plynu sa opäť zastavili. Za týchto okolností Lukoil, druhý najväčší ruský producent ropy, ktorý rokoval s Iránom o rozvoji ropných polí Abe Timur a Mansuri, oznámil, že sa rozhodol v súčasnosti nepokračovať v plánoch na rozvoj projektov v Iráne “kvôli hrozbe sankcií USA”. Okrem toho ruský štátny ropný gigant Rosnefť údajne zrušil svoje plány investovať do spoločných projektov s NIOC v hodnote až 30 miliárd USD z obavy pred sankciami USA.

Tento proces pokračoval aj napriek zvoleniu amerického prezidenta Joea Bidena, keďže “rokovania o oživení iránskej jadrovej dohody a návrate Spojených štátov k spoločnému komplexnému akčnému plánu nedosiahli jasný záver”. Keď však boli 24. februára 2022 v reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu uvalené na Moskvu rozsiahle západné sankcie, spolupráca medzi Iránom a Ruskom vstúpila do novej etapy, keďže na obe krajiny sa teraz vzťahovali sankcie na kritické odvetvia vrátane ropy a plynu. Keďže počas dlhého obdobia sankcií OSN (2006 – 2015) a jednostranných sankcií USA (od roku 2018) utrpel Irán veľké straty pri rozvoji svojho ropného a plynárenského priemyslu, najmä pokiaľ ide o spoločné ropné a plynové polia s Irakom a Katarom, jedna z kľúčových klauzúl memoranda o porozumení podpísaného medzi NIOC a Gazpromom sa týka zvýšenia ruských investícií s výslovným cieľom ďalšieho rozvoja iránskych ropných a plynových polí. V súčasnosti sa ruské spoločnosti podieľajú na rozvoji ložísk Kopal, Cheshmeh Khosh, Dalperi, Paydar Sharq (východný Paydar), Aban a Paydar Gharb (západný Paydar) na juhu Iránu.

Šéf NIOC Mohsen Khojasteh-Mehr v tejto súvislosti zdôraznil, že “Rusko je jednou z najväčších krajín ťažiacich ropu a jeho odborné znalosti spočívajú v ťažbe ropy vo veľmi drsných a náročných klimatických podmienkach. Schopnosti a technológie ruských spoločností v oblasti ťažby ropy sú veľmi vysoké, v dôsledku čoho budú nepochybne schopné zvládnuť rozvoj iránskych ropných a plynových polí”.

Niektorí iránski experti sú však v tomto smere cynickí a tvrdia, že súčasné dohody medzi Iránom a Ruskom sú “memorandá”, nie “zmluvy”, a preto ruské spoločnosti nebudú právne zaviazané v plnej miere plniť svoje záväzky. Z tohto dôvodu, ak obnovenie JCPOA úplne zlyhá a iránsky jadrový program sa opäť ocitne pod sankciami Bezpečnostnej rady OSN, je možné, že ruské spoločnosti opäť opustia Irán. Okrem toho prístup Ruska k svetovým trhom s ropou po začatí vojny proti Ukrajine a predaj ruskej ropy niektorým tradičným odberateľom Iránu, ako sú Čína, a India, za nižšiu cenu spôsobili, že niektorí iránski experti postulujú, že posilnenie ťažobnej kapacity iránskych ropných polí a zvýšenie vývozu iránskej ropy nebude pre Rusko výhodné – čo znamená, že Moskva bude pomaly posielať pomoc.

Napriek tomu v reakcii na tieto kritiky Khojasteh-Mehr tvrdil, že “podľa pozadia dohody s Rusmi v hodnote 40 miliárd dolárov a ich pôsobenia na iránskych poliach by prirodzene nemalo byť pochýb o odhodlaní strán premeniť memorandum na zmluvu. Sankcie totiž nemajú vplyv na toto memorandum a podpis jeho zmlúv, pretože Irán a Rusko sa rozhodli definovať vzájomné strategické vzťahy v podmienkach sankcií”.

Vo všeobecnosti Teherán dúfa, že v súčasných podmienkach sankcií, ktoré zastavili zahraničné investície do iránskeho ropného a plynárenského priemyslu, môže využiť povojnové podmienky v Rusku po skončení konfliktu na Ukrajine a rozsiahle západné sankcie voči Moskve na prilákanie ďalších investícií z Kremľa. V tejto súvislosti sa Irán usiluje o to, aby mohol čiastočne kompenzovať nedostatok iných zahraničných investícií a značné zaostávanie v rozvoji svojich energetických zdrojov. Podpísanie dohody medzi NIOC a Gazpromom v hodnote 40 miliárd dolárov môže byť predohrou k návratu ďalších veľkých ruských ropných a plynárenských spoločností, ako sú Rosnefť a Lukoil, do Iránu. Napriek tomu tento proces nepochybne ovplyvnia rozhodujúce vonkajšie faktory vrátane budúcnosti vojny na Ukrajine a západných sankcií, budúceho oživenia JCPOA a celkového vývoja na svetových trhoch s ropou a plynom.