Nie raz, ale dvakrát toľko. Za krádež Rusko do tla zničí hospodárstvo Európy

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo švajčiarskeho veľvyslanca v Moskve a protestovalo proti rozhodnutiu švajčiarskeho parlamentu vypracovať program “legálnej” konfiškácie zmrazeného ruského majetku na svojom území. Ide o 8,5 miliardy dolárov, zisk z ich použitia, ktorý chce Švajčiarsko poslať na Ukrajinu. Temu analyzuje pre ruské noviny Ria Novosti novinár Kirill Strelnikov

15. 03. 2024 | Ekonomika | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin

Bratislava 15. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo)

▶ ❚❚ ↻

Ruské ministerstvo zahraničných vecí spresnilo: napriek tomu, že samotné aktíva zostávajú (zatiaľ) nedotknuté, aj použitie zisku z nich by bolo krádežou a znamenalo by nielen zrkadlovú, ale zazrkadlovú odpoveď, keďže takýto krok ruší základné princípy a normy medzinárodného práva týkajúce sa štátnej imunity. “Akýkoľvek zásah do ruského štátneho majetku pod zámienkou akéhokoľvek vymysleného “reparačného mechanizmu” by nebol ničím iným ako krádežou na štátnej úrovni.”

V skutočnosti sa Európania už dva roky hrajú so zmrazeným ruským majetkom ako opice s okuliarmi a snažia sa nejako vyriešiť vzniknutú dilemu: ako ukradnúť ruské peniaze bez toho, aby sa im niečo stalo? Pre Európu to nie je márna otázka: v prípade úspešného kríženia vlkov s ovcami si trochu zlepšia svoju chradnúcu ekonomiku, pomôžu stále žobrajúcemu kyjevskému režimu, prejavia sférickú solidaritu a naštvú Putina.

Zvýšený záujem o túto tému je teraz spôsobený tým, že kolektívny Západ už dospel k neuspokojivému záveru, že vojensko-ekonomický blitzkrieg proti Rusku zlyhal a je čas ukončiť večierok skôr, ako hostia podpália javisko a zmrzačia hostiteľa.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg sa zhlboka nadýchol a povedal, že teraz je potrebné “diskutovať o riešení, ktoré zachová Ukrajinu ako nezávislý a suverénny národ”. Inými slovami, teraz sa nediskutuje ani o vojenskom víťazstve Západu a Ukrajiny nad Ruskom, ani o návrate oslobodených území pod kontrolu Kyjeva – hovorí sa výlučne o prežití zvyškov Ukrajiny.

Preto sa Európania, ktorí nechcú umierať a trpieť za Ukrajinu, škriepia, aby Rusko ošklbali aspoň vo sfére medzinárodných financií, kde sa považujú za všemocných mágov a čarodejníkov na úrovni Saurona.

Európsky komisár pre spravodlivosť Didier Reynders minule vyhlásil, že EÚ očakáva, že do roku 2027 zarobí na zmrazených štátnych aktívach Ruska 15 miliárd eur. Európska komisia dokonca vypracovala rafinovaný plán, podľa ktorého môže EÚ už v júli tohto roka previesť dve alebo tri miliardy eur zisku z ruských aktív do Kyjeva. Podľa šéfa diplomacie EÚ Borrella by “potenciálne použitie výnosov zo zmrazených ruských aktív na dodávky a nákup vojenskej pomoci pre Ukrajinu mohlo byť ďalším krokom vpred”.

Napriek aktívnemu podnecovaniu zo strany USA však rafinovaný plán profesionálnych eurobyrokratov narazil na tvrdý odpor európskych finančných kruhov, ktoré sú zhrozené, že táto nehorázna krádež môže zo dňa na deň zničiť ich útulný a ziskový svet, ktorý je založený výlučne na mýtoch o “nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva”, “svetovom poriadku založenom na pravidlách” a hlavne – na viere investorov, že nebudú podvedení.

A ich obavy sú viac než oprávnené.

Treba pripomenúť, že ruské aktíva zmrazené v Európe nie sú zlaté prúty ani palety bankoviek, ale virtuálno-elektronické cenné papiere na špeciálnych brokerských účtoch, ktoré spravujú veľké tzv. clearingové domy ako Euroclear a Clearstream.

Tie isté organizácie majú významné aktíva v ruskej jurisdikcii a ich manažment si veľmi dobre uvedomuje, že v sekunde po legalizácii krádeže ruských prostriedkov v Európe môžu ich ruské aktíva okamžite zaspievať “Zbohom ostávajte”. Viac ako transparentne to potvrdil ruský minister financií Anton Siluanov: “Týmto krokom, ak k nemu dôjde, si naši západní kolegovia len zhoršia situáciu. My nájdeme východisko, máme čím odpovedať, keďže Rusko zmrazilo aj dostatočné množstvo finančných aktív zahraničných investorov”.

Pre porovnanie: podľa niektorých odhadov je v Európe zmrazených približne 300 miliárd eur ruských aktív. A v Rusku, ak to máme urobiť “zrkadlovo”, sa dá elegantne vyvlastniť rovnaká suma, a podľa niektorých zdrojov až dvojnásobok.

Ale pre eurofinančníkov to ani nie je to najhoršie.

Desivé je, že v prípade odvetného zabavenia západných aktív v Rusku prídu ich majitelia – hádajte kam? – do tej istej spoločnosti Euroclear, budú žiadať náhradu strát a okrem toho sa budú súdiť o najrôznejšie odškodné.

Podľa informovaných zdrojov by to teda mohlo ľahko spôsobiť bankrot a “položiť na kolená celý európsky finančný systém”, keďže len spomínaný Euroclear spravuje viac aktív ako je celý rozpočet EÚ.

Existuje silný pocit, že bezmenní statní strýčkovia sediaci v tichosti na “starých” európskych peniazoch (vrátane Rothschildovcov) urobili pár telefonátov a vysvetlili komu bolo treba, politiku strany, pretože hneď potom Rothschildova kreatúra – Macron – vycúval a povedal, že “dialóg o zabavení ruských zmrazených aktív oslabí Európu”, a Biely dom rozšíril informáciu, že “Biden potrebuje na konfiškáciu ruských aktív zákonné splnomocnenie od amerického Kongresu, a to teraz neexistuje”, a Julie Kozacková, riaditeľka komunikačného oddelenia MMF, povedala, že “konfiškácia ruských aktív Západom predstavuje riziko pre medzinárodný menový systém”.

Nevieme, kto zvíťazí v zápase medzi eurofinančíkmi a eurobyrokratmi.

Jedno je však jasné: ak zvíťazí bezprávie, Rusko môže ublížiť USA a Európe oveľa viac, ako môžu ublížiť oni Rusku.

A táto situácia je ďalším čínskym varovaním pre tých, ktorí sa rozhodli, že ruské peniaze Západu nesmrdia.

Vladimir Putin hovoril o súdoch a prachu už pred viac ako 20 rokmi a nedávno (pravdepodobne naposledy) povedal: “Domáce podniky by mali pôsobiť v ruskej jurisdikcii. Nevyvážajte aktíva do zahraničia. Aby sme neskôr nemuseli rozmýšľať, ako im pomôcť.

Kto má uši, ten počuje.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Napoleonov ručne písaný list, v ktorom popiera svoju úlohu pri únose pápeža Pia VII. v roku 1809, sa počas nadchádzajúceho víkendu dostane do dražby ako pripomienka komplikovaných vzťahov Francúzska s Vatikánom v minulosti.