V Pekingu a Moskve je v poslednom čase veľmi rušno. V uplynulých týždňoch Putin a Si privítali nielen jeden druhého, ale aj zástupcov Francúzska, Brazílie a viac ako 40 afrických krajín. Hostili aj rokovania medzi Saudskou Arábiou a Iránom, ako aj Saudskou Arábiou a Sýriou.

Toto “nezvyčajné tempo diplomatickej aktivity”, ako CNN označila čínsky program, naznačuje nový svet s mnohými pólmi, ktorý chce nahradiť unipolárny poriadok vedený USA. Ruskí a čínski predstavitelia vrátane lídrov Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga pri každej príležitosti opakujú, že ich strategické partnerstvo a vízia sa nepridŕža blokov alebo vyrovnávania sa voči tretím krajinám. Skôr vyzývajú na “multipolaritu”, v ktorej má zastúpenie mnoho pólov – veľkých aj malých – počnúc prekonaním nadvlády amerického dolára.

To bola téma nedávnej konferencie v Moskve s názvom “Rusko – Afrika v multipolárnom svete”. Približne 40 krajín – vrátane Konga, Beninu, Burkiny Faso, Guiney, Guiney-Bissau, Zimbabwe, Mali a Južnej Afriky (ktorá je spolu s Čínou a Ruskom členom BRICS) – sa pripojilo k Putinovej výzve na multipolaritu.

V ten istý deň, keď Rusko hostilo zástupcov Afriky, sa Putin v Moskve stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ich diskusia mala určiť vzor pre množstvo diplomatických stretnutí, ktoré nasledovali.

Vo svojom pozdrave Siovi 20. marca Putin zdôraznil, že obchod medzi Čínou a Ruskom vzrástol na 185 miliárd dolárov ročne. Vo svojom článku pre čínske noviny People’s Daily Putin uviedol, že “podiel zúčtovania v národných menách” na celom tomto obchode “rastie”. V tomto článku ruský prezident, ktorého krajina v dôsledku minuloročnej invázie na Ukrajinu pôsobí pod globálnymi hospodárskymi sankciami, opäť zdôraznil, že Rusko a Čína sa zasadzujú za “formovanie spravodlivejšieho multipolárneho sveta” prostredníctvom podpory “demokratických multilaterálnych štruktúr, ako sú ŠOS (Šanghajská organizácia spolupráce) a BRICS”.

Aj Si sa v sprievodnom texte v ruských médiách vyslovil za myšlienku multipolárneho sveta, v ktorom “žiadna krajina nie je nadradená ostatným… a žiadna krajina by nemala diktovať medzinárodný poriadok”.

V ich spoločnom vyhlásení po skončení rozhovorov Putin opäť poukázal na obchádzanie dolára ako na krok smerom k týmto cieľom: “podiel rubľa a jüanu na vzájomných obchodných transakciách dosiahol 65 % a naďalej rastie, čo nám umožňuje chrániť vzájomný obchod pred vplyvom tretích krajín.”

O tri týždne neskôr francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestoval do Pekingu na rokovania so Siom. Ich rozhovory vykazovali rovnakú tematickú schému.

Po stretnutí Si povedal, že Európa je “nezávislým pólom v multipolárnom svete”. To, že čínsky líder urobil takéto vyhlásenie, nie je prekvapujúce. To, že sa k nemu prihlásil hlavný americký spojenec v Európe a NATO, však áno. V spoločnom vyhlásení, ktoré Si a Macron vydali po svojich rozhovoroch, sa uvádza, že “sa usilujú o posilnenie multilaterálneho medzinárodného systému pod záštitou OSN v multipolárnom svete”.

Macron tento bod zopakoval ešte raz v rozhovore na palube svojho lietadla pri návrate z Číny. Macron povedal, že Európa musí dosiahnuť “strategickú autonómiu” a stať sa “treťou superveľmocou”. Vyslovil sa za Európu, ktorá nie je mladším partnerom v unipolárnom svete vedenom USA, ale za Európu, ktorá “môže byť tretím pólom”.

Macron pricestoval do Pekingu so sprievodom približne 50 francúzskych obchodných manažérov vrátane šéfov Airbusu (ktorý práve predal 160 lietadiel čínskej spoločnosti) a francúzskej energetickej spoločnosti EDF. Čo je však možno ešte dôležitejšie, Macron zopakoval slová Si a Putina a vyzval Európu, aby znížila svoju závislosť od “exteritoriality amerického dolára”.

Týždeň po tom, ako Macron odletel z Pekingu, priletel brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva. Podobne ako Macron, aj on pricestoval s obrovským sprievodom obchodných manažérov. V sprievode 240 zástupcov podnikov podpísali Lula a Si niekoľko dohôd o obchode a investíciách.

V Siovom vyhlásení opäť zaujal významné miesto multipolárny svet, keď povedal, že “Čína a Brazília sú odhodlané… praktizovať skutočný multilateralizmus (a) pracovať na spravodlivejšom a rovnomernejšom systéme medzinárodného riadenia”.

Lula zdôraznil, že “obe strany presadzujú multilateralizmus”, a prisľúbil, že “Brazília je pripravená spolupracovať s Čínou na posilnení strategickej koordinácie v . BRICS a ďalších multilaterálnych inštitúciách.”

Lula sa potom pripojil k Číne, Rusku a Francúzsku a spojil obchod s multipolaritou s výzvou na oslobodenie sa od monopolu amerického dolára. “Prečo by mala byť každá krajina v obchode viazaná na dolár?” pýtal sa. “Kto rozhodol, že dolár bude (svetovou) menou?” V marci Brazília a Čína vymenovali po jednej banke, ktorá bude viesť ich bilaterálny obchod v brazílskom realu a čínskom jüane.

Lula kritizoval MMF za to, že “dusí ekonomiky krajín tak, ako to MMF teraz robí s Argentínou alebo ako to dlho robil s Brazíliou a každou krajinou tretieho sveta”. Ponúkol alternatívu multipolárnych organizácií, ako je BRICS. “Prečo by banka ako banka BRICS nemohla mať menu na financovanie obchodu medzi . krajinami BRICS?”

Nedávny nával diplomatických aktivít v Pekingu a Moskve naznačuje, že Čína a Rusko podporujú posilnenie mnohých pólov v Ázii, Eurázii, Európe, Latinskej Amerike a Afrike. V týchto rozhovoroch sa objavil vzorec niekedy prekvapujúcej podpory multipolarity aj obchádzania monopolu dolára na podporu tohto cieľa.