Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v novembri 5,09% , čo je výborné číslo. V reálnych počtoch je to 139 tisíc ľudí, ktorí si oficiálne hľadajú prácu. Na Slovensku je dokonca 5 okresov, kde klesol počet nezamestnaných pod 2%. Nezamestnanosť proste medziročne stále klesá,” včera o tom informoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter spolu s generálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marian Valentovič.
Sú to pekné čísla, a to nesmieme zabúdať, že na Slovensku je veľký počet sociálne upadnutej vrstvy, z ktorej sa rekrútujú dlhodobo nezamestnaní. Napriek tomu, či práve preto, podľa tých čísiel na Slovensku vládne už vlastne nedostatok pracovných síl.
Sú tu ale niektoré veci, ktoré dané čísla naštrbujú. V prvom rade je to fakt, že v týchto dátach nie je povedané, koľko percent ľudí chodí pracovať do zahraničia. Ako by stúpla nezamestnanosť, ak by sa títo ľudia vrátili domov, ak by neustále nemuseli opúšťať svoje rodiny?
Je tu aj druhá chyba krásy týchto štatistík. V dnešnej dobe je takto zdôrazňovaná nízka miera nezamestnanosti, pretože sa ňou podopiera snaha medzinárodných koncernov na prácu dovážať na Slovensko cudzincov. Cudzincov z EÚ, ale aj z krajín mimo EÚ, tzv. “tretích krajín”. Dnes sú to hlavne ľudia z Rumunska, Srbska, Ukrajiny, zajtra to môže byť ktokoľvek. Volá sa to oficiálne Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike (schválená vládou v októbri). Tento dokument pretavený aj do zákonov umožňuje “zrýchlenie procesu prijímania (cudzokrajných) pracovníkov na nedostatkové profesie”. V praxi to znamená voľnú ruku pre zahraničné koncerny, aby si doviezli, koho chcú.
Tu už sa téma nezamestnanosti či nedostatku pracovných síl , ktorá je zdanlivo len lokálne sociálna vec, stáva výbušným ohnivkom v geopolitickej hre. Akoby niekto neustále tlačil aj v tejto veci názor, že migrácia veľkých počtov ľudí je dobrá vec, či už trvala alebo len “dočasná”, za prácou. Vyvstáva tu otázka po zdroji tejto snahy: Je prvotným motívom cieľ, aby korporácie mali dostatok lacnej pracovnej sily, a tomu sa prispôsobuje politika miešania etník, alebo naopak je prvotným hýbateľom snaha pomiešať a tak oslabiť národy, a zamestnávatelia sú len lákaní na kolaboráciu, pretože sa im sľubuje lacná pracovná sila?
Ale možno je tá otázka zbytočná – tak či tak každý cudzinec z chudobnejších zemí, ktorý k nám príde hoc aj pracovať, prispieva k znižovaniu priemernej mzdy. Za rok 2018 bola na Slovensku 925 eur (máte ju?). V Čechách je to 1141 eur, v Nemecku 3775 eur. V Luxembursku 4682 eur.
Pravda, nie na všetky druhy práce treba doviezť ľudí. Ako sa vyjadril minister Richter:
“Je tu veľmi veľa absolventov škôl, ktorí trvajú na tom, že majú záujem pracovať v odbore, ktorý vyštudovali. A opakujem, trh práce a voľné pracovné miesta tomu vôbec nezodpovedajú. Z odborov, ktoré nám zostávajú v evidencii nezamestnaných, dominujú v prvom rade ekonomické vedy, ďalej psychologické vedy a politické vedy. Takže v súvislosti s dovozom pracovných síl z tretích krajín – politikov na Slovensko dovážať nemusíme, tých máme dosť evidovaných na úradoch práce.”
Peter Vanád