Damask 8. mája 2018 (HSP/newsweek/Foto:TASR/AP-Hussein Malla)
Pod príznačným názvom („Russia has won in Syria, will it challenge U.S. in Lebanon next?“) sa americký týždenník „Newsweek“ v článku redaktora Toma O´Connora zamýšľa nad nepriaznivými vyhliadkami USA, ktoré ich po prehre v Sýrii čakajú aj v susednom Libanone.
V nedeľňajších libanonských parlamentných voľbách totiž podľa predbežných výsledkov zvíťazila proiránska šiítska strana Hizballáh, ktorá by mala spolu so svojimi koaličnými partnermi obsadiť viac ako polovicu kresiel v libanonskom parlamente. V praxi by to znamenalo nielen posilnenie iránskeho vplyvu, ale nepriamo aj rozšírenie ruskej mäkkej sily (soft power) do Libanonu, čo by podľa riaditeľky blízkovýchodného Carnegie centra v Bejrúte Maye Yahya znamenalo nové miliardové zbrojné kontrakty pre Rosoboronexport. Výsledok parlamentných volieb vychýlil podľa jej mienky vnútropolitické kyvadlo v prospech proruského tábora. Prosýrsky libanonský televízny kanál Al-Mayadeen už vo februári signalizoval, že ruský premiér Dmitrij Medvedev uložil veleniu ruských ozbrojených síl úlohu nadviazať spoluprácu s libanonskými rezortnými partnermi a presondovať možnosti sprístupnenia libanonských prístavov pre ruské vojnové plavidlá operujúce vo východnom Stredomorí. Efektívnejšiu projekciu ruského vplyvu do Libanonu zatiaľ komplikuje absencia podobne silného proruského lídra ako je Bašár Asad v Sýrii.
Libanon je dlhodobo objektom súperenia medzi revolučnými proiránskymi šiítskymi moslimami a ultrakonzervatívnymi sunnitskými moslimami sponzorovanými Saudskou Arábiou. Paralelne s tým je zástupným bojiskom medzi Sýriou a Iránom na jednej strane a Izraelom na strane druhej. Do tejto zložitej a sofistikovanej hry teraz veľmi pravdepodobne zasiahne aj Rusko.
Ponuka vojenskej spolupráce zo strany Ruska môže byť z pohľadu Libanonu optimálnou alternatívou namiesto ukončeného saudskoarabského programu vojenskej pomoci, ktorú Rijád zastavil v roku 2016 v reakcii na posilňovanie vnútropolitickej roly Hizballáhu na libanonskej politickej scéne. Súbežne s tým ako sa Rusko ocitlo v pozícii rozhodujúceho hráča na Blízkom východe stojí pred Moskvou neľahká úloha odvrátiť vojnu medzi Izraelom a Iránom.
Na druhej strane vyostrenie vzťahov medzi Tel Avivom a Teheránom môže objektívne pomôcť Rusku k tomu, aby sa po Sýrii pevnejšie usadilo aj v susednom Libanone. Bejrút by sa tak konečne mohol vymaniť zo začarovaného kruhu nekonečného sektárskeho násilia a jeho neustáleho rozdúchavania, na ktorom sa podieľajú hlavne Izrael a Saudská Arábia.
Gabriel Gačko