Jeruzalem 30. decembra 2023 (HSP/Responsible Statecraft/Foto: TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
Napriek zhoršeným rusko-izraelským vzťahom, izraelský premiér požiadal ruského prezidenta o pomoc, uvádza Responsible Statecraft
Rusko-izraelské vzťahy sa prudko zhoršili po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra a následnom izraelskom zásahu v Gaze. Napriek tomu izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa usiloval o prepustenie izraelských rukojemníkov, ktorých zadržiava Hamas v Gaze – a Putin na to odpovedal kladne.
Po Putinovom nástupe k moci na prelome storočí sa rusko-izraelská spolupráca rozšírila vo viacerých oblastiach.
Jedným z najvýraznejších príkladov bola “tajná”, ale dobre známa dohoda o dekonflikte medzi Ruskom a Izraelom, na základe ktorej ruské sily zväčša privierajú oči nad izraelskými útokmi na pozície Iránu a Hizballáhu v Sýrii.
Izraelskí komentátori poukazovali na potrebu Izraela zachovať túto dohodu a túžbu chrániť zostávajúcu židovskú komunitu v Rusku ako dôvody, prečo sa Izrael nepridá k Amerike a Západu pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine alebo pri uvalení sankcií na Rusko.
Ale zatiaľ čo izraelskí lídri vyšli v ústrety, aby sa vyhli podniknutiu krokov proti Rusku po Putinovej intervencii na Ukrajine od februára 2022, ruskí lídri neodpovedali, keď Izrael zasiahol v Gaze od októbra 2023.
Okrem toho, že Putin a ďalší ruskí lídri obviňovali z konfliktu americkú zahraničnú politiku, boli veľmi kritickí voči izraelskému zásahu, vyzývali na prímerie – čo je Netanjahuovi absolútne proti srsti – a len pomaly kritizovali útok Hamasu zo 7. októbra. Izraelskí predstavitelia a spravodajcovia hlasno vyjadrili svoju nespokojnosť s postojom Moskvy ku konfliktu v Gaze.
Napriek tomu určitý stupeň rusko-izraelskej spolupráce pokračuje
Putin a Netanjahu viedli 24. decembra hodinový telefonický rozhovor. Netanjahu neskôr uviedol, že požiadal Rusko o pomoc pri prepustení izraelských rukojemníkov, ktorých zadržiava Hamas v Gaze.
Putin reagoval kladne a vymenoval námestníka ruského ministra zahraničných vecí Michaila Bogdanova, aby pracoval na tejto záležitosti. Bogdanov údajne uskutočnil telefonické rozhovory s Hamasom a ďalšími palestínskymi lídrami. Požadoval tiež prepustenie izraelských rukojemníkov.
Kladná odpoveď ruského prezidenta je klasickou pragmatickou reakciou – rovnako ako izraelská žiadosť.
Vzhľadom na mimoriadne zlý stav rusko-amerických vzťahov, ako aj na silnú podporu Izraela zo strany prezidenta Bidena počas celej jeho kariéry a najmä od útoku Hamasu zo 7. októbra sa môže zdať, že žiadosť izraelského vodcu o ruskú podporu je prejavom neúcty voči Bidenovi.
V skutočnosti však Netanjahuovo obrátenie sa na Putina so žiadosťou o pomoc pri prepustení rukojemníkov môže byť jednoducho pragmatické. Keďže Rusko má dobré pracovné vzťahy s Hamasom, zatiaľ čo USA nie, Netanjahu by pochopiteľne považoval Moskvu za krajinu, ktorá má väčšiu šancu zabezpečiť prepustenie rukojemníkov ako Washington.
Putinova pozitívna odpoveď na Netanjahuovu žiadosť je tiež veľmi pragmatická
Hoci sa rusko-izraelské vzťahy zhoršili v dôsledku ruskej kritiky izraelského zásahu v Gaze, Moskva nemá záujem na tom, aby Izrael ukončil svoju politiku, ktorou sa nepripojil k Západu pri pomoci Ukrajine a sankciách voči Rusku. Bez ohľadu na to, či bude úspešné alebo nie, úsilie Ruska prinútiť Hamas, aby prepustil izraelských rukojemníkov, by mohlo pomôcť zabezpečiť, aby Izrael nezmenil svoju politiku týkajúcu sa Ukrajiny.
Súhlas s pomocou Netanjahuovi v súvislosti s rukojemníkmi by mohol Putin považovať aj za vytvorenie obrazu Ruska ako účinnejšieho mediátora, než sú nielen USA, ale aj Čína – na ktorú sa začiatkom tohto roka namiesto Ruska obrátili Irán a Saudská Arábia, aby im pomohli obnoviť diplomatické vzťahy.
Samozrejme, nie je jasné, či Moskva dokáže presvedčiť Hamas, aby prepustil izraelských rukojemníkov. Ale aj keby sa to podarilo, konflikt sa tým neukončí – čo si Netanjahu aj Putin nepochybne uvedomujú.
Ak by však Rusko dokázalo sprostredkovať dohodu, na základe ktorej by Hamas prepustil izraelských rukojemníkov výmenou za prepustenie palestínskych väzňov Izraelom, prinieslo by to prospech vymeneným osobám a ich rodinám – a preto stojí prinajmenšom za pokus.